Zaspal vo vani a meškal na vlastný koncert, no napokon z toho vznikol nezabudnuteľný moment

Kapely Puding pani Elvisovej a Le Payaco majú tento rok 30 rokov a rozhodli sa, že toto jubileum oslávia spoločne. Okrem skladby Opustím mesto si pre svojich fanúšikov pripravili aj turné, v rámci ktorého navštívia päť slovenských miest a Prahu. Viac nám porozprával člen skupiny Puding pani Elvisovej Peter „Pino“ Ungvölgyi.  

Kedy sa vaše kapely spoznali?

Bolo to približne v roku 1997, keď kapelu Hex sprevádzali na koncerte Le Payaco ako predskokani. Boli to ich kamoši, ktorí vtedy vydali svoj prvý album a prišli s ním do Košíc na Jedlíkovu. Bolo to blízko študentských internátov, takže tam bolo množstvo ľudí.

Hovoril som si, že sú celkom fajn, a potom sa na pódiu zrazu objavil gitarista Stano Petrov, ktorý už s nimi nehrá. S krásnym gestom – so zdvihnutou pravačkou – čakal na svoju chvíľu, a keď prvýkrát ,,hrabol” do strún, bol to nielen zvukovo, ale aj vizuálne silný moment. Doteraz na to spomíname, že: ,,Wau, to bolo aké dobré!”

Keď som to vravel Ďurovi Vitézovi z Le Payaco, podal mi to zase zo svojho pohľadu. Nebol to ,,cool moment” – Stano zaspal vo vani, meškal na svoj vlastný koncert a kapela nevedela, čo ďalej – keď napokon začala, Stano rýchlo pribehol, nevedel, ako sa má napojiť, ale ako vyštudovaný herec si vymyslel takúto srandičku, ktorou ich upokojil a nás tým úplne odrovnal.

Okrem toho je ich prvý album plný hitov, v 90. rokoch sme ho často počúvali.

Kedy ste sa vzájomne spriatelili?

V roku 2001 sme sa presťahovali do Bratislavy, okrem iného aj preto, aby sme boli bližšie k tejto slovenskej scéne. Kamarátili sme sa najmä s Parou, ale na koncertoch a festivaloch sme stretávali aj chalanov z Le Payaco a hneď sme si ľudsky porozumeli. Hoci sú to úplne odlišné osobnosti, veľmi dobre im to spolu fungovalo.

Ako vznikol nápad osláviť vaše jubileá spoločne?

Ďuro Vitéz mi pred pol rokom zavolal, že v bratislavskom MMC chystajú veľkú oslavu 30 rokov na scéne a chceli by si tam zavolať kamošov a spriatelené kapely – či by sme tam neprišli ako hostia. Tak som mu povedal, že aj my máme tento rok 30 rokov a tiež chystáme veľký koncert.

Ako sme sa o tom bavili, prirodzene nám napadlo, že by sme to mohli spojiť. Potom sme zistili, že jeden koncert by bol málo, a preto radšej urobíme turné. Slovo dalo slovo, zorganizovali sme to a veľmi sa tešíme.

Ako bude vyzerať vaše prepojenie?

Spojí nás naša spoločná skladba Opustím mesto, podľa ktorej sa aj volá turné. Máme párny počet koncertov, takže si podelíme, kto bude kde hrať prvý, ale počas tejto pesničky sa na pódiu stretneme všetci a pôjde o vyvrcholenie večera.

Okrem toho plánujeme rôznych špeciálnych hostí a oslavné prvky. Ďuro stále spomína tortu, takže som naozaj zvedavý, či ju prinesie. Mne osobne sa torta na rockové koncerty až tak nehodí, ale myslím, že v tomto prípade by to bolo super.

A to by bola len na bratislavskom koncerte alebo na všetkých?

Na všetkých. Žiadne mesto nechceme ukrátiť o pocit, že neboli len na koncerte dvoch skupín, ale na spoločnej oslave 30 rokov. Chceme to hudobne aj vizuálne prepojiť.

V Bratislave s vami vystúpi aj spomínaný Stano Petrov, ktorý kapelu Le Payaco opustil ešte v jej začiatkoch.

Áno, kapelu opustil hneď po prvom albume v roku 2000 a potom si išiel svojou cestou, mal vlastný projekt. Lepšie by to vedel vysvetliť Ďuro, ale predpokladám, že zostali v kamarátskom vzťahu, hoci už spolu nehrajú. Dohodli sa, že príde, a ja by som bol rád, keby na tomto koncerte zanechal rovnaký dojem, ako na nás vtedy, keď sme ho videli prvýkrát.

Skladba Opustím mesto vznikla ešte v roku 1999. Aký príbeh za ňou stál? Keď ste ju teraz opäť vytiahli, zapracovali ste do nej aj nejaké zmeny?

Vtedy sme už viac koketovali s elektronikou a táto pesnička sa nám zdala príliš ,,le payacovská”. Vraveli sme si, že raz naberieme odvahu a ponúkneme im ju. K tomu však nikdy nedošlo a už sme aj zabudli, že ju máme.

Teraz sme si počas príprav turné hovorili, že by bolo fajn mať spoločnú skladbu, tak sme si na ňu spomenuli. Poslal som ju Ďurovi s tým, že som vôbec netušil, čo mi na to povie. Našťastie sa mu zdala fajn, tak sme išli do štúdia a tam sa ukázala ich muzikálnosť.

Za jeden deň sme to mali takmer celé hotové. Základná kostra zostala rovnaká, ani text sa príliš nemenil, ale všetko to, čo sa v skladbe deje, je najmä vďaka kapele Le Payaco, ktorá ju hneď pochopila a výborne nahrala.

Videoklip ste natáčali v curlingovej hale. Ako vznikol tento nápad? Už ste sa tomuto športu niekedy predtým venovali?

Nevenovali. Išlo o nápad režiséra klipu Lousyho Aubera, ktorého sme oslovili. Keď natáča klipy, väčšinou ide o jednozáberovky a smiešne nápady. Povedal, že ho curling veľmi baví, a navrhol, či by sme to neskúsili.

Hneď sa nám to zapáčilo, lenže bol práve jún, keď je v curlingovej hale rozmrazený ľad. Museli sme preto dva-tri mesiace počkať, kým sa to pripraví, ale potom už to išlo bez problémov.

Bolo náročné natočiť to na jeden záber?

Keďže skladba má tri minúty a videoklip je spomalený, režisér nám vyrátal, že celá akcia bude trvať 37 sekúnd. Museli sme si to viackrát vyskúšať, aby sa tam za ten čas dialo to, čo po nás chcel. Mali sme asi sedem-osem pokusov – finálny je ten predposledný.

Bola tam dosť zima, asi päť stupňov, a keďže sme to točili na konci leta, neboli sme na to úplne pripravení. Ľudia zo Slovenského curlingového zväzu však boli veľmi milí, ochotne nám ukazovali jednotlivé grify, ako sa zametá, ako sa hádže kameň… Každému to odporúčam, je to veľká zábava.

Povedal si niekto z vás, že by si to ešte niekedy vyskúšal?

Jergušovi Oravcovi to išlo hneď od začiatku. Potom sa na to vypytoval, pýtal si kontakty… Mal som pocit, že ho to naozaj zaujalo.

Aké plány má Puding pani Elvisovej po absolvovaní narodeninového turné?

Na rok 2027 chystáme nový album, ktorý už máme rozrobený. Okrem toho koncom októbra vydáme novú pesničku, ktorá bude súčasťou slovenského filmu Dva sršne. Ide o debut Dominika Györgya, ktorý bude mať premiéru v Estónsku na prestížnom festivale Tallinn Black Nights.

Účinkuje tam napríklad Diana Mórová či Richard Stanke, ktorý mi povedal, že je to obrovská divočina. Zo záberov, ktoré som videl, to môžem potvrdiť. Má tri hodiny a ide o farebnú explóziu, myslím si, že takýto film sme na Slovensku ešte nemali.

Režisér počas strihania často používal našu hudbu, ktorá tvorí kostru – vo finále je tam od nás okrem spomínanej pesničky ešte sedem ďalších skladieb.

Už ste niekedy predtým mali hudbu vo filme?

Nespomínam si, takže je dosť možné, že ani nie. Dominikovi Györgymu sme sa hodili našou náladou a rytmom. Oslovil nás s tým, že to robil do našej hudby, a ak mu povieme, že sa tam nedá dať, celý jeho film sa rozpadne. (smiech) Veľmi nás to potešilo a Dvom sršňom držíme palce.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Puding pani Elvisovej
Le Payaco
rozhovor
hudba

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.