Zažije svet vďaka Trumpovi novú jadrovú veľmoc? Je to zahrávanie sa s ohňom, varujú experti

Trump hasí požiar benzínom, tvrdia analytici. To, čo zakazoval Iránu, teraz povoľuje Saudskej Arábii.

Predstavte si, že idete do vojny s jednou krajinou, aby ste jej zabránili obohacovať urán a donútili ju k najprísnejším medzinárodným inšpekciám. A kým na ňu padajú rakety, otočíte sa k jej úhlavnému nepriateľovi v regióne a s úsmevom podpíšete dohodu, ktorá mu dovolí presne to isté.

Takto podobne podľa analytikov vyzerá najnovší zahraničnopolitický ťah Donalda Trumpa. Jeho administratíva tento týždeň podpísala so Saudskou Arábiou historickú dohodu o jadrovej spolupráci. Na prvý pohľad ide o obrovský biznis pre americké firmy, ako je Westinghouse, ktoré majú na saudskom území postaviť prvé jadrové reaktory.

Keď sa však pozrieme na detaily zmluvy, zistíme, že Spojené štáty práve popreli svoje vlastné, desaťročia budované bezpečnostné štandardy.

Zlatý štandard letí von oknom

Keď americkí prezidenti George W. Bush a neskôr Barack Obama dohadovali podobnú zmluvu so Spojenými arabskými emirátmi, zrodil sa takzvaný „zlatý štandard“. Emiráty sa navždy vzdali práva na obohacovanie jadrového paliva a súhlasili s Dodatkovým protokolom – mimoriadne prísnym režimom jadrových inšpekcií, ktorým sa dnes riadi viac ako 140 krajín sveta.

Saudská Arábia si však dupla. Tieto inšpekcie sú podľa nej „príliš vtieravé“. A Trump jej vyhovel.

Rijád, Saudská Arábia
Zdroj: istock

Podľa novej dohody Rijád získa po dvoch rokoch otvorené dvere k tomu, aby si začal jadrové palivo obohacovať sám. Americký minister energetiky Chris Wright síce dohodu so svojím saudským náprotivkom princom Abdulazízom bin Salmánom podpísal s frázou, že spĺňa „najvyššie štandardy jadrovej bezpečnosti“, no experti hovoria o pravom opaku.

George W. Bush, Barack Obama

Exkluzívny klub s deviatimi členmi: Kto už atómovú bombu má?

Aby sme pochopili, akú nebezpečnú hru Washington hrá, musíme sa pozrieť na mapu svetového jadrového arzenálu. Globálny „jadrový klub“ je dodnes mimoriadne exkluzívny a tvorí ho len deväť štátov:

Päťka uznaných veľmocí (podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní – NPT): USA (od 1945), Rusko/Sovietsky zväz (1949), Veľká Británia (1952), Francúzsko (1960) a Čína (1964).
Štáty mimo NPT, ktoré spravili vlastné testy: India (prvý test 1974) a Pakistan (1998).
Posledný prírastok v klube: Severná Kórea. KĽDR bola v roku 1985 signatárom NPT, no v roku 2003 od zmluvy odstúpila a v októbri 2006 vykonala svoj prvý úspešný jadrový test. Stačila sa tak stať poslednou krajinou na svete, ktorá oficiálne získala jadrový arzenál. Odvtedy – teda už celých 20 rokov – sa žiadnemu novému štátu hranicu jadrovej zbrane prejsť nepodarilo.
Verejné tajomstvo Blízkeho východu (Izrael): Deviatym štátom je Izrael.
Na rozdiel od ostatných nikdy nevykonal oficiálny jadrový test a uplatňuje politiku takzvanej „strategickej nejednoznačnosti“ (amimut). Izrael existenciu svojich jadrových zbraní nepotvrdzuje ani nevyvracia, no medzinárodné spoločenstvo a tajné služby majú za hotovú vec, že prvú bombu zostrojil už koncom 60. rokov (okolo roku 1967) a dnes disponuje arzenálom desiatok jadrových hlavíc.

Práve izraelský neoficiálny monopol na jadrové zbrane na Blízkom východe je dlhodobým tŕňom v oku pre Irán aj Saudskú Arábiu – a hlavným motorom regionálnych pretekov v zbrojení.

Nad mestom stúpa dym uprostred americko-izraelského konfliktu s Iránom v Rijáde v Saudskej Arábii.
Zdroj: reuters

Cesta k saudskej atómovej bombe?

Základná otázka, ktorú si teraz kladie nielen Blízky východ, ale aj americký Kongres, znie: Povedie nová dohoda k tomu, že Saudská Arábia bude desiatou krajinou v jadrovom klube?

Odpoveď nie je zďaleka taká upokojujúca, ako sa Biely dom snaží naznačiť. Saudský korunný princ Muhammad bin Salmán sa svojimi ambíciami nikdy netajil. Už v roku 2018 verejne vyhlásil, že ak Irán získa jadrovú zbraň, Saudská Arábia okamžite urobí to isté.

Cieľom Rijádu je stať sa minimálne takzvaným „prahovým“ jadrovým štátom. To znamená mať doma k dispozícii technológiu na obohacovanie uránu, materiál a know-how, vďaka ktorým by ich od zostrojenia samotnej bomby delil len krátky čas.

Analytik James M. Acton z Carnegieho nadácie to pre New York Times zhrnul takto:

„Je to neuveriteľne krátkozraké. Nemôžete vylúčiť možnosť, že Saudská Arábia toto zariadenie jedného dňa znárodní a použije ho na výrobu bomby.“

Súčasný ústupok z Washingtonu ich k tomuto prahu výrazne približuje. Situácia je o to výbušnejšia, že Saudská Arábia len nedávno podpísala pakt o vzájomnej obrane s jadrovým Pakistanom. Pakistanský minister obrany vzápätí utrúsil, že ich jadrový program „bude Saudskej Arábii k dispozícii, ak to bude potrebné“.

Geopolitický pragmatizmus bez bŕzd

Prečo to teda Trump vôbec robí? Biely dom argumentuje čistou geopolitickou realitou. Saudská Arábia sa masívne transformuje, chce stavať obrovské dátové centrá pre umelú inteligenciu a potrebuje energiu. „Ak im najlepšie reaktory a technológie nedodáme my, urobí to Čína alebo Rusko,“ znie z Washingtonu.

Spojené štáty sa boja, že by stratili kľúčového spojenca, ktorý im nedávno dokonca zakázal útočiť na Irán zo svojich základní. Partnerstvo s Rijádom sa teda podarilo prehĺbiť, lenže ako upozorňuje Heather Williams z inštitútu CSIS: „Získali sme partnerstvo, ale bez bŕzd.“

História je plná prípadov, keď sa civilné programy vymkli spod kontroly. India postavila svoju prvú bombu z plutónia z darovaného kanadského reaktora. Pakistan ukradol dizajn z Európy. A ironicky – vôbec prvý výskumný reaktor a urán zbrojnej kvality dodali Spojené štáty iránskemu šáhovi predtým, než krajinu v roku 1979 ovládli ajatolláhovia.

Ľudia držia fotografie Rezu Pahlavího, exilového syna posledného iránskeho šáha, počas zhromaždenia proti islamskému režimu v Iráne v Londýne, 4. marca 2026.
Zdroj: REUTERS/Jack Taylor

Hasenie požiaru benzínom

Zahraničnopolitický odkaz tohto kroku je podľa analytikov znepokojivý. Amerika dnes bojuje s Iránom aj za to, aby mu zničila podzemné komplexy na výrobu atómovej bomby. Keď však raz na Blízkom východe utíchnu zbrane a začne sa vyjednávať, Irán môže ukázať prstom na Saudskú Arábiu a bude pre seba požadovať presne to isté, čo jej práve dovolil Washington.

Umožniť Saudom obohacovať jadrové palivo v čase, keď vojna o iránsky jadrový program dosahuje vrchol, je podľa bývalého funkcionára amerického ministerstva obrany Henryho Sokolského doslova „ako snažiť sa uhasiť požiar benzínom“.

Poslednou krajinou, ktorá prerazila dvere do jadrového klubu, bola pred dvoma desaťročiami Severná Kórea. Ak Donald Trump svojou neopatrnou politikou podnieti reťazovú reakciu na Blízkom východe, Saudská Arábia nemusí byť posledným nováčikom, ktorý v ňom pribudne.