
Namiesto šetrenia nás čaká rast deficitu aj hrubého dlhu či presúvanie miliárd do sociálnych balíčkov na úkor investícií. Poprední ekonómovia v našom najnovšom Paneli expertov tvrdia, že vláda rezignovala na ozdravovanie financií a následky v najbližších rokoch pocítime všetci.
Sľuby o zodpovednom hospodárení a konsolidácii verejných financií narazili na tvrdú realitu. Hoci vláda deklarovala snahu stabilizovať štátnu kasu, čerstvo schválený rozpočet hovorí jasnou rečou – deficit namiesto poklesu rastie na 4,94 percenta HDP a hrubý dlh sa nezadržateľne blíži k 70-percentnej hranici.
Je tento rozpočet len predvolebným kalkulom, ktorý presúva nepopulárne rozhodnutia na budúce vlády? Kde bude musieť štát nájsť ďalšie miliardy eur na prežitie a čo sa stane, ak finančné trhy stratia trpezlivosť? Aj na to sme sa pýtali popredných ekonomických odborníkov v najnovšom Paneli expertov.
Položili sme im tieto otázky:
1. Ako hodnotíte fakt, že napriek deklarovanej konsolidácii schválený rozpočet počíta s nárastom deficitu na 4,94 percenta HDP (zo súčasných 4,37 percenta) a hrubý dlh smeruje k hranici 70 percent HDP?
2. Súhlasíte s kritikou odborníkov, že vláda vzdala ozdravovanie verejných financií a schválila skôr „predvolebný“ rozpočet, v ktorom škrtá investície na úkor prevádzkových a sociálnych výdavkov?
3. Rezort financií priznáva, že na stiahnutie deficitu pod 4 percentá v ďalších rokoch bude musieť nájsť dodatočné opatrenia – kde presne má štát ešte brať peniaze bez toho, aby ohrozil hospodársky rast?
4. Hoci transakčná daň by podľa politických vyhlásení mala byť zrušená, v rozpočte sa s ňou ráta až do roku 2029. Ak by naozaj došlo k jej zrušeniu, čím dokáže štát vypadnuté stovky miliónov eur v rozpočte nahradiť?
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)
1. Rozpočet prispieva podľa odhadu RRZ k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,6 percentuálneho bodu HDP (880 miliónov eur), keďže navyšuje výdavky v oblasti dôchodkov, zdravotníctva a miezd. V situácii, keď sa tento ukazovateľ nachádza v pásme vysokého rizika, návrh rozpočtu nezodpovedá ani požiadavke ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia podľa článku 55a Ústavy SR.
Medziročne príde k nárastu deficitu o 0,4 percenta HDP (vyše miliardy eur) napriek tomu, že ekonomika bude rásť rýchlejšie a daňová prognóza sa oproti predchádzajúcim odhadom zlepšila. Ešte v apríli 2026 bol vládou cielený deficit v budúcom roku nižší o 1,1 miliardy eur. Oproti pôvodnému cieľu pre rok 2027 na úrovni troch percent HDP je deficit vyšší takmer o tri miliardy eur.
Rozpočet podľa prepočtov RRZ plánuje šetrenie v budúcom roku na strane investícií oproti dlhodobému priemeru v objeme 624 miliónov eur. Štruktúra výdavkov sa tak posunula smerom k bežným výdavkom.