Zdražovanie ženie Slovákov do bánk. Spotrebiteľské úvery rastú dvojciferným tempom

Život na dlh sa na Slovensku stáva čoraz bežnejší. Ľudia si nepožičiavajú len na rekonštrukcie či autá, ale aj na dovolenky, svadby a elektroniku. Slovenské banky hlásia rast záujmu o spotrebiteľské úvery a odborníci upozorňujú, že za tým nie sú len lacnejšie peniaze, ale aj strach z ďalšieho rastu cien.  

Slovensko žije v ére zdražovania. Cenovky nielen potravín, ale aj služieb či palív na čerpacích staniciach sa neustále posúvajú nahor, čo každý z nás pociťuje pri pohľade na svoju peňaženku. Ešte väčší problém nastáva v prípade neočakávaných výdavkov, ktoré často dosahujú niekoľko stoviek eur.

Pokazená práčka alebo chladnička vie urobiť škrt cez rozpočet predovšetkým rodinám s deťmi, seniorom či tým, ktorým na výplatnej páske nesvietia práve najvyššie čiastky. Aj preto na Slovensku rastie objem poskytnutých spotrebiteľských úverov.

Objem sa nafúkol o štvrť miliardy

Národná banka Slovenska informovala, že počas júna naše finančné domy poskytli nové spotrebiteľské úvery v celkovom objeme približne 250 miliónov eur. V porovnaní s vlaňajším júnom ide o nárast o 11 percent.

Pred rokom totiž objem poskytnutých úverov dosiahol približne 225 miliónov eur. Čo je teda dôvodom tohto nárastu záujmu o úvery? Vyššie čísla vidíme aj vďaka úrokom, ktoré sú v porovnaní s rokom 2025 stále nižšie. Kým vlani bola ich priemerná výška 9,25 percenta, tento rok je to 8,21 percenta.

Napriek rozdielu na úrovni jedného percentuálneho bodu je rozdiel vo výške mesačnej splátky len minimálny. Kým vlani by vám banka pri pôžičke vo výške 10-tisíc eur so splatnosťou na tri roky vypočítala mesačnú splátku približne 319 eur, tento rok by to bolo za rovnakých podmienok 314 eur. Mesačne by ste tak ušetrili necelých päť eur, čo za tri roky predstavuje 174 eur.

Podľa výkonného riaditeľa Finančného kompasu Mateja Dobiša stoja za týmto trendom okrem nižších úrokových sadzieb aj ďalšie faktory. Ekonomická situácia domácností je stále pomerne stabilná. Miera nezamestnanosti síce rastie, no nie dramaticky. Významnú úlohu zohráva aj inflácia.

„Obavy z budúceho rastu cien motivujú spotrebiteľov realizovať plánované výdavky skôr. Vďaka stabilnému trhu práce majú klienti nižšie obavy z prípadného výpadku príjmu pri krátkodobých až strednodobých záväzkoch, čo zvyšuje ich úverový apetít,“ načrtol.

Vyšší záujem o úvery pred letom potvrdili pre Pravdu aj banky. „Jún bol najsilnejším mesiacom tohto roka, rovnako ako aj v minulom roku, pokiaľ ide o záujem klientov o spotrebiteľské úvery. Zároveň sme zaznamenali silný predaj kreditných kariet a povolených prečerpaní,“ uviedla hovorkyňa ČSOB Zuzana Fečová.

Keďže ide o bezúčelové pôžičky, pri ktorých netreba zakladať nehnuteľnosť ani oznamovať, na čo peniaze potrebujete, samotní bankári konkrétne dôvody zvýšeného záujmu o úvery neriešia. Samotné sumy podpísaných zmlúv však čosi naznačujú.

Fečová prezradila, že priemerná výška týchto pôžičiek bola približne deväťtisíc eur. „Najnižší úver sme poskytli vo výške 200 eur, čo je minimálna suma miniúveru. Maximálna výška štandardného spotrebiteľského úveru je 40-tisíc eur, no klient môže požiadať aj o vyššiu sumu. Vtedy je však potrebné individuálne posúdenie klienta,“ pokračovala s tým, že po takomto procese sa výška najvyššieho poskytnutého úveru dostala o niekoľko desiatok tisíc eur nad túto hranicu.

Hovorkyňa Tatra banky Simona Miklošovičová doplnila, že takéto úvery sa vo finančnom dome s rakúskym pozadím poskytujú od 300 do 50-tisíc eur.

„Priemerne ide o približne 10-tisíc eur, no rôznorodosť je naozaj veľká. Konečná výška závisí od potreby klienta, napríklad od toho, či ide o kúpu nového mobilného telefónu alebo záujem o fotovoltiku,“ vyjadrila sa.

Aj na pomoc americkému hercovi

Priemerné čísla naznačujú, že Slováci financujú na dlh prevažne väčšie nákupy či investície. Môže ísť o nové auto alebo obnovu domu či bytu.

„Rekonštrukcie tvoria tradične významnú časť poskytnutých spotrebiteľských úverov. Je to najmä preto, že domácnosti na ne často nemajú dostatočné úspory a potrebná suma je zároveň relatívne nízka na samostatnú hypotéku,“ vysvetlil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Podľa experta je už o čosi horšie, že Slováci takto stále financujú aj menej podstatné veci, napríklad letné dovolenky.

„Prieskum z mája 2026 od agentúry Ipsos pre Home Credit hovorí o troch percentách Slovákov, ktorí financujú letný oddych takýmto spôsobom. Pred dvoma rokmi to boli štyri percentá,“ povedal.

„Zdanlivo je teda toto percento stabilne nízke, som však presvedčený, že v skutočnosti je vyššie. Naznačuje to okrem iného aj nárast čerpaných spotrebiteľských úverov v júni,“ dodal.

Medzi nerozumné dôvody využitia spotrebiteľského úveru odborníci zaraďujú drahé svadby či vianočné darčeky.

„Okrem toho ide aj o drahú značkovú elektroniku, estetické zákroky či oslavy, ktorými sa ľudia snažia držať krok s okolím,“ poznamenal Búlik.

Okrem už tradičných, hoci stále nelogických dôvodov sa však experti stretávajú aj s mimoriadne bizarnými prípadmi. Podľa Dobiša z Finančného kompasu sú takéto kuriózne situácie dôsledkom sociálneho inžinierstva a podvodov.

„Skutočne extrémnym príkladom bola klientka, ktorá čerstvo načerpaný úver vo výške sedemtisíc eur poukázala podvodníkovi vystupujúcemu v mene známeho amerického herca. Ten mal vraj prechádzať náročným finančným obdobím a komunikáciu viedol prostredníctvom údajného slovenského právnika,“ opísal svoju skúsenosť Dobiš.

Podľa oficiálneho európskeho zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností, známeho pod skratkou EU SILC, nedokázalo vlani čeliť neočakávaným výdavkom viac ako štvrtina slovenských domácností. Konkrétne išlo o 26 percent z nich.

Z regionálneho pohľadu bola najlepšia situácia, trochu prekvapujúco, v Košickom kraji, kde by sa v prípade neočakávaných výdavkov dostala do problémov len pätina domácností.

Naopak, tieto patálie by nedokázala vyriešiť takmer tretina obyvateľov Prešovského kraja. Bratislavský kraj, kde je kúpyschopnosť obyvateľstva najvyššia, kopíruje slovenský priemer.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
spotrebiteľské úvery
Národná banka Slovenska
inflácia
úrokové sadzby

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.