Zelenskyj mieri prvýkrát od invázie do Srbska. Návšteva Belehradu má oslabiť vplyv Moskvy v regióne

Zelenskyj prvýkrát od začiatku invázie mieri do Srbska. Cieľom je oslabiť vplyv Moskvy v Belehrade a získať tradičného ruského spojenca na svoju stranu.  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu prvýkrát od začiatku ruskej invázie navštívi Srbsko. O plánovanej ceste do Belehradu informovala agentúra AFP, na ktorú sa odvoláva TASR, pričom citovala nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa z Kyjeva.

• Volodymyr Zelenskyj prvýkrát od začiatku invázie navštívi Srbsko v sobotu.
• Cieľom návštevy je oslabiť ruský vplyv v Srbsku a posilniť spoluprácu.
• Srbsko zachováva úzke energetické väzby s Ruskom, no podporuje územnú celistvosť Ukrajiny.
• Aleksandar Vučič prisľúbil pokračovanie humanitárnej pomoci Ukrajine, odmietol však spoločnú deklaráciu.
• Srbsko poskytlo Ukrajine nevojenskú pomoc za 60 miliónov eur, odmieta dodávky munície.

Podľa tohto zdroja má návšteva jasný politický cieľ – ukrajinské vedenie sa snaží znížiť vplyv Moskvy v Srbsku a priblížiť Belehrad k svojim pozíciám. Rovnaký zdroj označil Zelenského cestu za symbolický úder Rusku. Pôvodne sa podľa srbských médií počítalo s tým, že ukrajinský prezident do Srbska pricestuje už v máji, termín sa však posunul.

Tradičný spojenec Ruska

Srbsko je dlhodobo vnímané ako jeden z najbližších partnerov Ruska v Európe. Po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári 2022 sa k sankciám Európskej únie voči Moskve nepripojilo a naďalej s ňou udržiava úzke väzby, najmä v oblasti energetiky.

Zároveň však Belehrad opakovane potvrdzuje, že podporuje územnú celistvosť Ukrajiny. Na pôde Organizácie Spojených národov hlasovalo Srbsko za rezolúcie odsudzujúce ruskú inváziu a formálne zostáva kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie.

Stretnutie lídrov

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa so Zelenským osobne stretol v polovici júla v Kyjeve na summite Ukrajina – juhovýchodná Európa. Išlo o prvú cestu srbského prezidenta do ukrajinskej metropoly po viac než desiatich rokoch.

Vučič vtedy prisľúbil pokračovanie humanitárnej pomoci Ukrajine, odmietol však podpísať spoločnú deklaráciu účastníkov summitu. Dokument vyzýval na ďalšie posilňovanie vojenskej a bezpečnostnej podpory Kyjevu a na sprísňovanie tlaku na Rusko.

Pomoc a podozrenia

Od začiatku ruskej invázie poskytlo Srbsko Ukrajine približne 60 miliónov eur v podobe nevojenskej a nesmrtiacej pomoci. Ide napríklad o humanitárnu a technickú podporu, nie o zbrane či muníciu.

Moskva však Belehrad viackrát obvinila, že cez sprostredkovateľov dodáva Ukrajine aj muníciu. Srbská vláda takéto tvrdenia odmieta a trvá na tom, že neporušuje vlastnú politiku, ani medzinárodné záväzky.

Kontakty s Moskvou

AFP pripomenula, že prezident Vučič patrí medzi málo európskych lídrov, ktorí sa počas prebiehajúcej vojny osobne stretli v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Návšteva sa uskutočnila už po začiatku invázie na Ukrajinu, čo posilnilo vnímanie Srbska ako štátu udržiavajúceho nadštandardné vzťahy s Ruskom.