Zelenskyj rozohral 40-dňový plán, Rusko už cíti prvé následky. Čo sa stane po uplynutí odpočtu?

Ukrajina v posledných týždňoch vystupňovala dronové útoky na ruskú logistiku, energetickú infraštruktúru a zásobovacie trasy vedúce na okupovaný Krym. Prezident Volodymyr Zelenskyj 25. júna oznámil novú vlnu úderov, ktorých cieľom má byť prinútiť Rusko k rokovaniam o mieri. Podľa magazínu The Economist tým Kyjev posilňuje nielen vojenský, ale aj psychologický tlak na Kremeľ.  

Ukrajinské sily pokračujú v útokoch na ruské ropné rafinérie, čo si podľa zdroja vyžiadalo zavedenie prideľovania benzínu vo viac ako desiatke ruských regiónov. Súčasne zasahujú cesty, mosty, železnice a trajekty smerujúce na Krym, kde má Rusko sústredené veľké vojenské zoskupenie.

Kampaň zameraná na ruskú logistiku v hĺbke 20 až 200 kilometrov za frontovou líniou sa podľa The Economist pripravovala od začiatku roka 2025. Naplno sa rozbehla až v druhej polovici mája, keď Ukrajina vytvorila potrebné jednotky, doktrínu a dostatočné množstvo vhodných dronov.

Nové možnosti podľa ukrajinských predstaviteľov otvorilo aj rozhodnutie Elona Muska ukončiť prístup ruských síl k satelitnej sieti Starlink. „Moment, keď sme pochopili, že máme šancu, prišiel vtedy, keď sme videli, koľko systémov protivzdušnej obrany ničíme,“ povedal major Jevhen Karaś, veliteľ 413. pluku bezpilotných systémov.

Podľa médií ukrajinské sily za posledné tri mesiace zničili viac ako 70 systémov protivzdušnej obrany. The Economist uvádza, že ide o straty, ktorých obnova môže Rusku trvať roky.

Kyjev sa zároveň snaží obmedziť zásobovanie Krymu. Drony novej generácie, čiastočne fungujúce v poloautomatickom režime, útočia na cisterny s palivom a vojenskú techniku na trasách, ako je cesta R-280 z Mariupoľa na Krym. Podľa ukrajinských údajov sa nákladná doprava na tejto ceste tento rok prepadla o 71 percent.

Krym však zatiaľ izolovaný nie je. Účastníci operácie upozorňujú, že dosiahnuť taký stav môže trvať ešte mesiace, ak je to vôbec možné. Hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk zdôraznil, že hlavným cieľom nie je okamžité víťazstvo, ale sťaženie fungovania ruského vojenského zoskupenia na polostrove. „Berte to ako plán obrany, nie víťazstva,“ povedal.

Ukrajinský spravodajský zdroj podľa The Economist uvádza, že ruské jednotky majú zásoby paliva na niekoľko týždňov. Priznáva, že Rusi čelia problémom, no zatiaľ nejde o rozhodujúci faktor.

Situácia na Donbase zostáva pre Ukrajinu náročná. Kopcovitý terén obmedzuje využitie bezpilotných lietadiel a hustá cestná sieť umožňuje ruským jednotkám udržiavať spojenie s logistickými uzlami v Rusku. Hoci tempo ruského postupu sa mohlo spomaliť, prenikanie menších skupín pokračuje.

Tlak na ukrajinský obranný pás na Donbase narastá. Ťažké boje pokračujú v Kosťantynivke a v okolí Kramatorska a Slovianska. Veliteľ elitnej jednotky špeciálnych síl upozornil, že Rusko si zachováva výraznú prevahu v živej sile aj munícii. „Nevidím známky kolapsu nepriateľa,“ uviedol.

Ukrajinský generálny štáb odhaduje počet ruských vojakov na Ukrajine na 721 300, čo je od začiatku roka pokles len o 3 000 osôb. Rusko prekonáva Ukrajinu v delostreleckej paľbe dvojnásobne a denne odpáli až 90 rakiet a 300 riadených bômb.

Zelenského 40-dňový horizont, ktorý sprevádzal oznámenie novej vlny útokov, The Economist interpretuje najmä ako súčasť politickej a informačnej stratégie. Predstavitelia blízki prezidentskej kancelárii naznačujú, že termín má korešpondovať s možným ďalším momentom pre rokovania. Tie by sa podľa očakávaní mohli v auguste presunúť zo zákulisných kanálov do otvorenejšej fázy, keď sa ruské najvyššie velenie rozhodne, či bude pokračovať v jesennej a zimnej kampani.

Ukrajina dúfa, že tlak na Krym môže Vladimira Putina prinútiť k vážnejším rokovaniam. Ak sa to v auguste nepodarí, vojna môže prejsť do zimnej fázy, ktorú by mohla sprevádzať obnovená ruská kampaň proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre.

Zdroj zapojený do krymskej dronovej operácie priznáva, že 40-dňový termín na zemi veľa nemení. „Je to však kľúčový nástroj v kognitívnej vojne,“ povedal.

Ukrajinská stratégia je zameraná aj na podporu morálky doma a na presviedčanie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý hľadá „víťazov“. The Economist však dodáva, že nejde len o propagandu: zmena vojenskej situácie je reálna, hoci zveličovaná.

Dňa 26. júna Ruskom dosadený „šéf“ Krymu vyhlásil režim mimoriadnej situácie. Ruskí nacionalisti medzitým žiadajú od Putina odpoveď na ukrajinské útoky.

Témy:
vojna na Ukrajine
Rusko
Krym
Ukrajina
vojaci
ukrajinská armáda
ruská armáda
Volodymyr Zelenskyj
Vladimir Putin
Putinova vojna

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.