Zelenskyj: Ukrajina nedostala varovanie pred ruskými raketami. USA pritom údajne hrozili zastavením informácií

Ruské balistické rakety zasiahli Kyjev bez toho, aby ukrajinská armáda dostala včasné varovanie o ich odpálení. Prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že práve takéto informácie pomáhajú zachraňovať ľudské životy. Incident vyvoláva otázky o spoľahlivosti spravodajskej spolupráce so západnými spojencami, pretože len niekoľko dní pred útokom sa objavili správy, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pohrozila Ukrajine obmedzením prístupu k spravodajským údajom. Kyjev však ubezpečuje, že spolupráca s Washingtonom pokračuje.  

Ruské rakety v pondelok večer opäť zasiahli ukrajinské hlavné mesto. Výbuchy sa však ozvali ešte pred spustením sirén upozorňujúcich obyvateľov na nebezpečenstvo.

Podľa ukrajinského letectva Rusko približne o 22.10 h zaútočilo na Kyjev pravdepodobne šiestimi balistickými raketami. Radarové systémy ich zaznamenali až v čase, keď útok prebiehal. Informácie o odpálení rakiet z ruského územia vopred nedorazili.

Údery zasiahli viacero častí metropoly vrátane dopravnej infraštruktúry v Dniprovskom obvode a štvorpodlažnej skladovej budovy v Desnianskom obvode. Podľa denníka The Kyiv Independent utrpelo pri pondelkových útokoch na Kyjev zranenia najmenej 12 ľudí vrátane 17-ročného mladistvého.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok upozornil, že armáda nedostala od spojencov včasné spravodajské informácie, ktoré by jej umožnili pripraviť sa na prichádzajúci útok.

„Bohužiaľ, nedostali sme včasné varovanie pred týmto úderom. Spravodajské informácie o odpálení ruských balistických rakiet pomáhajú zachraňovať životy,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Hrozba z Miami: spravodajské informácie výmenou za zastavenie útokov?

Portál Axios s odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského predstaviteľa informoval, že počas piatkových rokovaní v Miami americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner upozornili ukrajinskú delegáciu na možnosť zastavenia zdieľania spravodajských informácií.

Podľa ukrajinského zdroja mal Washington touto hrozbou reagovať na pokračujúce útoky ukrajinských síl proti ruským rafinériám, ktoré Trump opakovane kritizoval pre ich údajný vplyv na ceny pohonných hmôt. Americká strana však takúto interpretáciu rokovaní odmieta.

Predstaviteľ Trumpovej administratívy pre Axios poprel, že by americkí vyjednávači Ukrajine pohrozili prerušením spravodajskej spolupráce. Podľa jeho verzie iba pripomenuli, že Spojené štáty sú dôležitým partnerom Kyjeva, ktorému poskytujú muníciu aj citlivé spravodajské údaje. Od Ukrajiny preto očakávajú, že nebude podnikať kroky poškodzujúce amerických spotrebiteľov.

Sybiha ubezpečuje: Americké spravodajské informácie naďalej dostávame

Napriek správam o možnom obmedzení spolupráce ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v utorok na Varšavskom bezpečnostnom fóre vyhlásil, že Ukrajina naďalej dostáva spravodajské informácie zo Spojených štátov.

Podľa agentúry Reuters minister potvrdil pokračujúcu spoluprácu medzi Kyjevom a Washingtonom a opätovne zdôraznil potrebu posilnenia ukrajinskej protivzdušnej obrany. Ukrajina zároveň žiada ďalšie energetické vybavenie, ktoré jej má pomôcť zvládnuť nadchádzajúcu zimu.

Americké spravodajské údaje totiž podľa CNN zohrávajú významnú úlohu pri obrane Ukrajiny pred ruskými balistickými raketami. Washington poskytuje Kyjevu informácie o odpaľovacích zariadeniach, pripravovaných útokoch aj predpokladaných cieľoch.

Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat podľa portálu Ukrajinská pravda potvrdil, že výstraha pred pondelkovým útokom zaznela oneskorene. Pripomenul však, že podobné prípady sa v minulosti už vyskytli a nemusia automaticky znamenať prerušenie spolupráce so spojencami.

Vysvetlil, že Ukrajina využíva spravodajské informácie získavané prostredníctvom satelitov nielen od Spojených štátov, ale aj od ďalších členských krajín NATO. Týkajú sa napríklad pohybov ruského strategického letectva, vojenských lodí či odpálenia balistických rakiet.

Podľa Ihnata sa môže stať, že niektoré údaje nedorazia včas. Ukrajinské zložky preto chcú v spolupráci so zahraničnými partnermi objasniť, či za pondelkovým incidentom stáli technické problémy alebo iné okolnosti.

Trump tlačí na zastavenie útokov na rafinérie, Rusko však pokračuje v bombardovaní

Za najnovším sporom medzi Washingtonom a Kyjevom stojí rozdielny pohľad na útoky proti ruskej energetickej infraštruktúre. Ukrajina v posledných mesiacoch opakovane zasahovala ruské rafinérie s cieľom obmedziť príjmy Moskvy a narušiť zásobovanie jej vojnového hospodárstva. Útoky prispeli k problémom na ruskom trhu s pohonnými hmotami a podľa americkej administratívy negatívne ovplyvnili aj svetové ceny palív.

Trump sa pritom pred novembrovými voľbami do amerického Kongresu snaží zmierniť tlak rastúcich cien energií. Jeho administratíva preto rokuje s Moskvou o obnovení dodávok ruskej nafty na svetové trhy.

Podľa agentúry Reuters Spojené štáty umožnili v rámci dohody uviesť na americký a svetový trh viac ako 2,25 milióna barelov ruskej nafty. Washington zároveň dúfa, že uvoľnenie sankčných obmedzení môže prispieť k ochote Moskvy obnoviť mierové rokovania.

Kyjev však k tomuto postupu pristupuje skepticky. Ukrajinskí predstavitelia upozorňujú, že Rusko môže získať dodatočné finančné prostriedky bez toho, aby muselo pristúpiť na skutočné ukončenie bojov.

Podľa webu Axios Zelenskyj americkým vyjednávačom navrhol vzájomné zastavenie útokov na energetické zariadenia. Ukrajina by prestala útočiť na ruské rafinérie, ak by Moskva zastavila bombardovanie ukrajinských elektrární. Trump však podľa zdrojov portálu žiadal, aby Kyjev s útokmi prestal aj bez rovnocenného záväzku Ruska.

Americký prezident následne v nedeľu oznámil takzvané energetické prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Jeho vyhlásenie však sprevádzali pochybnosti, keďže Moskva dohodu výslovne nepotvrdila a ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračovali.

Zelenskyj uviedol, že ukrajinská armáda od nedele nepodnikla útok na ruské energetické zariadenia. Moskvu zároveň obvinil z pokračovania v úderoch napriek Trumpovej iniciatíve.

Podľa utorkových informácií Reuters Rusko prvýkrát od oznámenia prímeria nezasiahlo ukrajinské energetické objekty. Pokračovalo však v útokoch na dopravnú a logistickú infraštruktúru.

Ruské bombardovanie si vyžiadalo ďalšie civilné obete. Pri útoku na obytnú budovu v Charkove zahynuli podľa ukrajinských úradov štyria ľudia a ďalší utrpeli zranenia.

V hre sú aj americké zbrane. NATO zastavenie dodávok nepotvrdzuje

Napätie medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou sa netýka iba spravodajských informácií. Podľa medializovaných správ Washington zvažoval aj možné obmedzenie predaja amerických zbraní, ktoré pre Kyjev nakupujú európski spojenci. Ide najmä o mechanizmus PURL, prostredníctvom ktorého európske štáty a Kanada financujú dodávky amerických zbraní a munície pre Ukrajinu.

Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker však v pondelok večer vo Varšave agentúre AFP povedal, že nemá informácie o pozastavení programu. Potvrdil, že Spojené štáty naďalej predávajú vojenské vybavenie a muníciu európskym a kanadským partnerom, ktorí ich následne poskytujú Ukrajine. Zároveň priznal, že problémom zostáva nedostatok niektorých druhov výzbroje, predovšetkým prostriedkov protivzdušnej obrany.

Americký veľvyslanec už v septembri upozornil, že pri dodávkach rakiet do systémov Patriot je hlavným problémom nedostatočná výrobná kapacita. Dopyt podľa neho prevyšuje dostupné množstvo a spojenci hľadajú možnosti, ako zabezpečiť Ukrajine potrebnú ochranu pred zimou.

Témy:
vojna na Ukrajine

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.