Zemetrasenie v Londýne: Premiér Starmer nečakane končí. Potopil ho Trump aj škandál s Epsteinom

Starmer prisľúbil, že zabezpečí riadne odovzdanie moci. Svojmu nástupcovi zároveň vyjadril plnú podporu.

Článok budeme aktualizovať.

Keir Starmer v pondelok oficiálne oznámil svoju rezignáciu na post premiéra Spojeného kráľovstva aj lídra Labouristickej strany. Pred známe sídlo na Downing Street 10 sa postavil v sprievode svojej manželky Victorie, pričom jeho posledné okamihy vo funkcii sprevádzal jasot a potlesk zamestnancov, informuje BBC. O svojom rozhodnutí odstúpiť už v ranných hodinách osobne informoval kráľa Karola III.

Týmto krokom sa prekvapivo rýchlo končí jeho mandát, ktorý sa začal drvivým volebným triumfom labouristov v júli 2024.

Vo svojom rozlúčkovom, miestami emotívnom prejave Starmer spomínal práve na prevzatie moci. Prechádzku po Downing Street spred dvoch rokov označil za „najpyšnejší moment svojho života“ a dodal, že do vysokej politiky vstúpil výhradne pre šancu zmeniť životy miliónov ľudí k lepšiemu.

Keir Starmer objíma svoju manželku Victoriu pri oznamovaní harmonogramu svojej rezignácie pred Downing Street 10 v Londýne, Veľká Británia, 22. júna 2026.
Zdroj: REUTERS/Jack Taylor

Záchrana strany a obnova dôvery

Pred samotným oznámením o odchode odchádzajúci premiér zhodnotil svoje politické pôsobenie a vymenoval kroky, ktoré považuje za kľúčové úspechy kabinetu. Pripomenul, že Labouristickú stranu svojho času zdedil v katastrofálnom stave – podľa jeho vlastných slov ju preberal „politicky, finančne a morálne na dne“.

Hoci mu mnohí kritici opakovane tvrdili, že strana je na konci, Starmer vyhlásil, že im dokázal opak. Medzi svoje najväčšie úspechy zaradil zásadnú transformáciu strany a „vytrhnutie jedu antisemitizmu“, s ktorým labouristi historicky bojovali, ale aj úspešnú obnovu dôvery verejnosti a trhov v britskú ekonomiku, obranu a národnú bezpečnosť po chaotických rokoch predchádzajúcich vlád.

Kocúr Larry z Downing Street spí vo Westminsteri, zatiaľ čo britský premiér Keir Starmer sľúbil, že bude bojovať proti akejkoľvek výzve po rozhodujúcom víťazstve Andyho Burnhama v doplňujúcich voľbách v Makerfielde v Londýne, 21. júna 2026.
Zdroj: REUTERS/Toby Shepheard

Hladké odovzdanie moci a poďakovanie

Vo svojom vyhlásení Starmer prisľúbil, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby zabezpečil riadne a pokojné odovzdanie moci. Svojmu nástupcovi zároveň vyjadril plnú podporu. Podľa jeho slov si je budúca vláda plne vedomá toho, že zdedí Britániu, ktorá je „silnejšia a spravodlivejšia ako pred dvoma rokmi“.

Na záver poďakoval svojim priateľom a kolegom, ktorí po jeho boku stáli uplynulých šesť rokov vo vedení strany, ako aj personálu z Downing Street 10 a britskej „výnimočnej štátnej správe“.

Odchádzajúci líder avizoval, že po uvoľnení z „najdôležitejšej práce v krajine“ bude tráviť viac času „tou absolútne najdôležitejšou prácou“. „Byť najlepším manželom, akého len viem, pre moju fantastickú manželku Vic, ktorá bola po mojom boku v dobrých aj zlých časoch,“ povedal dojatý premiér. „A byť najlepším otcom, akého len viem, aby boli krásne deti, ktoré sú mojou pýchou a radosťou,“ uzatvoril svoje vyhlásenie pred tým, než sa vrátil do domu číslo 10.

Britský premiér Keir Starmer sa kráča a drží sa za ruky so svojou manželkou Victoriou po oznámení harmonogramu svojej rezignácie pred Downing Street 10 v Londýne, Veľká Británia, 22. júna 2026.
Zdroj: REUTERS/Jack Taylor

Od volebného triumfu k otvorenej vzbure

Starmerov krok znamená, že Spojené kráľovstvo spozná už svojho siedmeho premiéra za posledných desať rokov. Hoci ešte v roku 2024 labouristi ťažili z celonárodnej únavy po pätnástich rokoch konzervatívnej vlády a ekonomickej stagnácii spôsobenej Brexitom, bývalý prokurátor rýchlo narazil na realitu výkonnej moci.

Klesajúca popularita sa pretavila do historického debaklu v májových komunálnych voľbách, kedy Labouristická strana prišla o viac ako 1 500 z približne 2 600 mandátov v lokálnych zastupiteľstvách. Tento výsledok spustil vnútrostranícku paniku. Ešte v piatok Starmer odmietal výzvy na odchod s tým, že mieni bojovať v akejkoľvek líderskej výzve. Situácia sa však počas víkendu zmenila.

Okrem toho totiž už v máji rezignoval minister zdravotníctva Wes Streeting, ktorý otvorene vyhlásil, že Starmer stranu do ďalších volieb nepovedie. V júni ho nasledovali dvaja najvyšší predstavitelia ministerstva obrany na protest proti nedostatočnému financovaniu Obranného investičného plánu. K nespokojnosti prispela aj rastúca sila populistickej strany Reform UK, vedenej Nigelom Farageom, a zelených.

Tieň Jeffreyho Epsteina a vojna s Donaldom Trumpom

Neboli to však domáce neúspechy, ktoré Starmerovi v konečnom dôsledku ublížili najviac. Rozhodujúcim úderom bol medzinárodný škandál a kolaps takzvaného „špeciálneho vzťahu“ so Spojenými štátmi, ktorý vyvrcholil verejnými urážkami zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Britský premiér dlho čelil kritike za vymenovanie bývalého vplyvného politika Petra Mandelsona za veľvyslanca v USA. Starmer ignoroval varovania o Mandelsonových reputačných rizikách vyplývajúcich z jeho dlhoročného priateľstva s odsúdeným sexuálnym delikventom Jeffreyom Epsteinom.

Vo februári tohto roku Mandelsona zadržala britská metropolitná polícia pre podozrenie zo zneužitia právomocí. Vyšetrovanie ukázalo, že si s Epsteinom vymieňal citlivé vládne dokumenty týkajúce sa finančnej krízy v roku 2008. V porovnaní so Spojenými štátmi, kde prepojenia na Epsteina zatiaľ politici ustáli bez následkov, v Británii kauza Starmerovu vládu uvrhla do krízy a navyše Karolovho brata Andrewa pripravila o kráľovské tituly.

Americký prezident Donald Trump s britským premiérom Keirom Starmerom, REUTERS/Evelyn Hockstein
Zdroj: reuters

Okrem toho zlyhala aj komunikácia s Donaldom Trumpom. Americký prezident po svojom opätovnom zvolení uvalil na Britániu tvrdé clá. Definitívny rozkol priniesla vojna medzi Iránom, USA a Izraelom. Starmer v snahe vyhnúť sa osudu Tonyho Blaira z čias invázie do Iraku najprv odmietol sprístupniť britské základne pre americké útočné operácie, čo neskôr pod tlakom zmiernil len na „obranné“ zásahy.

Trump túto politiku vnímal ako slabosť a britskému premiérovi odkázal, že „nie je žiadny Winston Churchill“. Len hodiny pred Starmerovou pondelkovou rezignáciou Trump na sociálnych sieťach sám predpovedal jeho pád so slovami, že „fatálne zlyhal v dvoch veľmi dôležitých témach – v imigrácii a energetike.“

Na scénu vstupuje „Kráľ severu“

Proces výberu nového lídra – a tým aj nového predsedu vlády – sa začne v júli. Kandidát musí najskôr získať nomináciu aspoň 81 zo 403 labouristických poslancov, následne bude o víťazovi rozhodovať širšia členská základňa. Do role absolútneho favorita sa okamžite pasoval Andy Burnham, 56-ročný starosta Veľkého Manchestru.

Odchádzajúci starosta Veľkého Manchestru a novozvolený poslanec za Makerfield Andy Burnham sa prihovára členom a podporovateľom Labouristickej strany po tom, čo vyhral doplňovacie voľby v Makerfielde, 19. júna 2026.
Zdroj: REUTERS/Temilade Adelaja

Burnham, médiami prezývaný „Kráľ severu“, je aktuálne najpopulárnejšou postavou strany s podporou približne 42 percent radových členov. O líderský post sa v minulosti neúspešne uchádzal už dvakrát, a to v rokoch 2010 a 2015. Možnosť na návrat do celoštátnej politiky dostal vo štvrtok, keď drvivo zvíťazil v doplňujúcich voľbách v obvode Makerfield a vrátil sa do Dolnej snemovne. Zdroje z Burnhamovho okolia tvrdia, že už v tejto chvíli disponuje podporou vyše 201 poslancov, čo je polovica celého straníckeho klubu.

Ako trojnásobný manchesterský starosta si vybudoval povesť pragmatického lídra bez striktnej ideologickej záťaže. Počas pandémie tvrdo narazil na vládu Borisa Johnsona, keď odmietol lockdowny bez adekvátnej finančnej podpory pre lokálnych podnikateľov. Preslávil sa tiež úspešným znárodnením autobusovej dopravy vo Veľkom Manchestri a je dlhodobým propagátorom decentralizácie moci.

Wes Streeting
Zdroj: Reuters/via REUTERS

Jeho hlavným vyzývateľom bude pravdepodobne Wes Streeting, 43-ročný exminister zdravotníctva patriaci k stredovému, protrhovému krídlu strany odkazujúcemu na éru Tonyho Blaira. Kým Burnham stavia svoju kampaň na inštitucionálnych skúsenostiach a schopnosti zastaviť pravicových populistov v postindustriálnych regiónoch, Streeting argumentuje nevyhnutnosťou získať späť stredových voličov pragmatickými reformami, akými sú zmeny v štátnom zdravotníctve.

Spojené kráľovstvo tak čaká vnútrostranícky boj, ktorý rozhodne nielen o tom, kto sa nasťahuje do rezidencie na Downing Street, ale aj o tom, či Británia dokáže stabilizovať svoju medzinárodnú pozíciu v mimoriadne fragmentovanom prostredí.