Žena, ktorá vedie trpasličiu obec: Som upratovačka, záhradníčka aj starostka

O veľkých projektoch či verejnom vodovode môžu len snívať. Ak by nevyberali parkovné, konsolidáciu by pocítili horšie. Starostka obce Haluzice Silvia Matejovičová hovorí, že na okázalé štátne slávnosti sa jej pozerá ťažko, najmä keď si uvedomí, že nemajú ani na opravu kultúrneho domu. O tom, prečo je súčasne starostkou, upratovačkou aj záhradníčkou, povedala v rozhovore.  

Ak sa chcete dostať do jednej z najmenších obcí autobusom, rátajte s tým, že vás vysadí ďaleko od centra v poli. Na každodenné dochádzanie za prácou sa bez auta nepohnete. Obec, ktorá leží v Bošáckej doline, má viacero špecifík. Na jednej strane je turistickým lákadlom, na strane druhej si nemôže dovoliť ani opravu malého kultúrneho domu, nieto ešte obecné technické služby. Starostku, ktorá sa cez deň venuje administratíve či územnému plánu, tak môžete stretnúť po pracovnom čase v pracovných rukaviciach. Ako sa riadi jedna z najmenších obcí?

Matejovičová v rozhovore hovorí:

• prečo je upratovačkou aj starostkou zároveň,

• ako doplatili na konsolidáciu,

• v čom sú Rumuni inšpirujúci,

• čo hovorí na jednorazové štátne oslavy,

• čo je pri dotáciách najväčší problém,

• prečo nemá v šuplíku pripravené projekty.

Haluzice majú menej ako 100 obyvateľov, ležia na ploche necelých štyroch kilometroch štvorcových. Znamená malá obec, málo starostí a práce?

Malé obce majú rovnakú agendu ako veľké. Vôbec by som sa necítila „menejcenne“, práca je totožná.

Rozhovor nahrávame v piatok. Koľko ľudí prišlo uplynulý pracovný týždeň na obecný úrad osobne?

Myslím, že tento týždeň neprišiel osobne nik a jedného obyvateľa som vybavila telefonicky. Cez e-mail a mobil vieme vybaviť viac-menej všetko. Niekedy je však potrebné prísť fyzicky, pretože mnohé veci človeku napadnú až pri osobnom kontakte. Väčšinou prichádzajú na úrad buď so stavebnou agendou, alebo platiť dane, výnimočne so žiadosťami o výrub stromov. Niekedy sa prídu len tak vyrozprávať. Zhruba 40 percent obyvateľstva je totiž v dôchodkovom veku. Žijú tu ľudia, ktorí bývajú sami a chýba im kontakt. Často si len prídu overiť niečo, čo sa dočítali alebo počuli v správach a potom rozhovor naberie úplne iný charakter a obyvateľ tu pobudne aj hodinu.

Úrad má len dve miestnosti, teraz tu sedíte sama. Kde sú všetci zamestnanci?

Som tu „sama sebe pánom“. Minulý rok som mala výpomoc na tri mesiace cez program Práca na skúšku. Síce sme sa dohodli, že pani bude pokračovať, ale ani nie po mesiaci to vzdala.

Koľko ľudí teda zabezpečuje chod obce, respektíve, koľko funkcií zosobňujete?

Od upratovačky, cez záhradníčku až po starostku. Zabezpečujem celú administratívu, plus máme účtovníka – jediný externý spolupracovník, ktorého máme a som za to vďačná.

Minulý mesiac neprešiel v parlamente návrh na predĺženie volebného obdobia starostov zo štyroch na päť rokov. Argumentom bolo to, že štyri roky nie sú dostatok času na dotiahnutie projektov v regiónoch. Aké projekty sa za jedno obdobie naozaj dajú dokončiť a ktoré sa jednoducho nestihnú?

Starostkou som len od roku 2023, kedy ma zvolili v doplnkových voľbách. Pri projektoch v malej obci je to diskutabilné. Začínala som od nuly. Čo sa týka financií, snažila som sa zabezpečiť, aby sme mali zdroje aspoň na základný chod obce. Podarilo sa nám zapojiť do výziev, kde bola minimálna percentuálna spoluúčasť, pretože peniaze nazvyš nemáme a nechcem úverovo zaťažovať obec. Získali sme prostriedky na rekonštrukciu elektroinštalácie. Vzhľadom na dnešné technológie, či už počítačového vybavenia, alebo kancelárskeho zariadenia, nepostačovala. Do megalomanských projektov som sa zatiaľ neodvážila pustiť. Na druhej strane, aktuálne spracovávame územný plán obce. Je to významný krok pre obec, na ktorý som hrdá. Získali sme na to dotáciu. Keď sa na to spätne pozriem, minimálne 50 percent doplácame z vlastných zdrojov. Dostali sme dotáciu z Trenčianskeho kraja na podujatie pre deti, ktoré sme pripravovali s obcou Štvrtok a Poľovným združením Ivanovce. Sú to finančné prostriedky, ktoré sú použité výlučne na drobné akcie. Mojím želaním je, aby sa nám podarilo získať peniaze na rekonštrukciu vedľajšej budovy – bývalého kultúrneho domu. Nemáme teraz toľko prostriedkov, veľkú úlohu v tom zohráva spoluúčasť. Keďže sa venujeme územnému plánu, nemôžem všetky peniaze minúť, potrebujeme ich na projektovú dokumentáciu.

Stáva sa, že kvôli množstvu povinností nestíhate rozvojové projekty?

Snažím sa zapájať do takých výziev, ktoré viem, že zvládneme finančne aj kapacitne, keďže celú agendu robím sama. S programom Obnova dediny mi zbežne pomáha jedna pani, ale s ostatnými individuálnymi potrebami obce sa obraciam na nadácie sama. Musím sa pozerať na to, či projekt dokážeme financovať, a záleží aj na tom, na čo je výzva zameraná a čo by nám mohla priniesť. Uchádzala som sa aj so žiadosťou na individuálne potreby obcí na ministerstve financií, ale boli sme neúspešní, čo ma mrzí. Chcela som dotiahnuť úpravu okolia obecného úradu, ale nevyšlo to.

Od mnohých starostov počúvame, že ak sa chcú uchádzať o verejné zdroje, musia mať projekty pripravené v šuplíku. Máte ich aj vy?

V ich prípade ide asi o väčšie projekty, kde peniaze treba, či už na zabezpečenie projektovej dokumentácie, alebo ľudí, ktorí vedia, ako napríklad napomôcť s prípravou žiadosti. Bohužiaľ, my ako malá obec žiadny takýto projekt v šuplíku nemáme, aj keď by som ten kultúrny dom rada dala do poriadku. Práve na to by sme potrebovali projekt, ktorý by čakal v šuplíku na výzvu. Najskôr musíme prejsť jednou fázou a doriešiť územný plán, potom môžeme riešiť iné.

Slovensko patrí ku krajinám s najhorším čerpaním eurofondov. Sú výzvy vôbec ušité pre také malé obce ako sú Haluzice?

Nie. Regionálne združenie miest a obcí Stredného Považia organizovalo nedávno pracovné stretnutie do Rumunska. Kolegovia si tam boli pozrieť technológie odpadového hospodárstva a prišli s tým, že Rumuni sú o krok vpred. Obce dostávajú peniaze na občana a použijú ich tam, kde potrebujú. Máloktorá výzva je u nás šitá na mieru pre obce ako sme my.

V roku 2025 ste hospodárili s približne 72-tisícami eur. Je to dostatok financií, aby obec zvládala povinnosti, ktoré jej ukladá štát?

Fungujeme, takže to zvládame. Je to náročné najmä osobne, keďže si nemôžeme dovoliť platiť pracovníkov, hoci by sa zišiel jeden minimálne na údržbu. Sme turisticky navštevovaná obec, a treba zabezpečovať kosenie okolia, aby sa u nás cítili návštevníci. Je to ťažké.

Koľko z rozpočtu obce tvoria výdavky, ktoré nemôžete nijako ovplyvniť?

Odhadom je to zhruba 30 percent. V tých výdavkoch je napríklad moja mzda, členské poplatky v organizáciách, v ktorých sme, poplatky za programy, ktoré používame, webovú stránku.

Hovorili ste, že by ste potrebovali jedného technického zamestnanca. Na čo vám peniaze ešte nevyjdú?

Ak by sme mali financie, bolo by prvoradé zabezpečenie zamestnancov, aby som si odľahčila prácu a vedela sa venovať väčším projektom. Tým, že mám na starosti všetko, neviem čo skôr.

Vláda predstavila vlani už tretí konsolidačný balík, verejná aj štátna správa si mali „uťahovať opasky“. Čo znamenali konsolidačné opatrenia pre Haluzice?

Dostali sme nižšie podielové dane. Znamenalo to, že jediný náš príjem do obce – poplatok za parkovanie, ktorý by sme vedeli použiť napríklad na nákup lavičiek alebo prístrešku, sme museli ponechať na bežnú činnosť obecného úradu. Kvôli nižším podielovým daniam sme si museli vytvoriť zásoby z financií za parkovanie.

Malé obce hovoria, že musia šetriť na bežnej prevádzke. Čo si myslíte o tom, keď štát zároveň míňa státisíce eur na jednorazové podujatia?

Ak by som to mala povedať diplomaticky, je mi to veľmi ľúto. Viem, že si treba uctiť historické momenty, aj tu u nás visí od minulého roka pamätná tabuľa a v rámci Bošáckej doliny sme sa zapojili do pietneho aktu. Možno, že by mohli podujatia urobiť len spomienkovo, nie okázalo a pomôcť radšej takým obciam ako sme my, napríklad aj dotovaním opravy kultúrneho domu. Pomohli by tak občanom Slovenskej republiky, lebo aj my nimi sme, vybudovať miesto, kde by sme sa mohli stretnúť, lebo také nemáme.

Vnímajú aj občania to, že štát na jednej strane hovorí o šetrení a na druhej strane míňa na vašimi slovami „okázalé“ podujatia?

Toto sú veci, ktoré sa ku mne nedostanú. Ľudia si to možno riešia doma, ale na úrad chodia skôr starší ľudia, ktorí sa chcú vyrozprávať. Politické témy neodznievajú.

Ako alternatíva na zlepšenie fungovania samospráv sa ponúka zlučovanie s inými obcami. Keby dnes štát povedal, že od budúceho roka budú samostatné iba obce nad 500 obyvateľov, o aké konkrétne služby by obyvatelia Haluzíc prišli ako o prvé?

Nemali by samostatnosť ako takú a vedomie toho, že ak by sa niečo stalo, tak obecný úrad je tu pre nich a majú kam zájsť.

Zohľadňuje systém financovania obcí realitu najmenších samospráv?

Myslím si, že asi ani nie.

Nie je potom na mieste otázka, či je takto nastavený systém ekonomicky udržateľný? Nestretávajú sa Haluzice opakovane s rovnakými problémami?

Myslím si, že v minulosti to tak bolo. Teraz sa snažím zapájať do všemožných výziev, ktoré dokážeme zvládnuť a vieme si aspoň maličkou čiastkou, lebo to nie sú veľké finančné prostriedky, čiastočne pomôcť. Teším sa z toho mála, ale je to boj.

Už roky sa hovorí, že by Slovensko malo pristúpiť k reforme samospráv. Máte pocit, že keď príde nejaký návrh, predkladatelia rozumejú problémom najmenších obcí?

Ak si dobre pamätám, s jedným z návrhov prišiel ZMOS. Ak máme aj nejaké pracovné stretnutie, o téme diskutujeme. Asi by som sa bála tvrdiť, že vedia, o čom to je. Každý starosta, keď sa pozrie do svojej obce, tak je iná. Má iné problémy, štruktúru, počet zamestnancov a čelí iným úskaliam.

Ak by aj k zlúčeniu došlo, neznamenalo by to viac peňazí na rozvoj obce?

Neviem. Vyslovene to nezatracujem. Už len z toho pohľadu, že by sme sa možno vedeli niekam posunúť. Myslím, že časť obyvateľov by bola za pripojenie k Bošáci, druhá časť sú patrioti, srdcom Haluzičania, ktorí bojovali a bojujú za samostatnosť.

Kritici hovoria, že obec takejto veľkosti už nedokáže efektívne zabezpečovať všetky svoje kompetencie. Čím ich viete presvedčiť o opaku?

Tým, že zatiaľ fungujeme.

Minulý víkend sa konalo na Slovensku referendum. Ak ste jediný zamestnanec obce, znamená to, že celú prípravu ste mali na starosti vy?

Áno. Pripravovala sa celá administratíva, čo sa týka dodržania zákonných lehôt, zabezpečovali sa pracovné pomôcky, vybavenie volebnej miestnosti, jej upratanie aj príprava pre komisiu.

Akú ste mali účasť?

Zúčastnila sa viac ako tretina oprávnených voličov, účasť bola 36,62 percenta.

Nie je teda aj toto priestor, kde by bolo efektívne, aby ste voľby alebo referendum pripravovali s najbližšou obcou?

Nehovorím, že by to nebolo dobré, ale vrátim sa k tomu, že ľudia vedia, že sa môžu spoľahnúť na to, že tu ten obecný úrad je, a vedia, že sem môžu prísť, či už cez stránkový deň, alebo cez voľby alebo referendá. Nemyslím si, že by nám práve toto uľahčilo činnosť.

Argument odporcov zlučovania často znie, že zánikom malých obcí by zanikla aj miestna identita. Je to ale dostatočný dôvod na zachovanie samostatnej administratívy?

Pokiaľ bude vedenie obce nastavené tak, ako som nastavená ja, čo sa týka zachovania samostatnosti obce a poskytnutia služieb občanom od A po Z, tak by som bola rada, keby Haluzice zostali tak, ako sú dnes, teda samostatné.

Kritici hovoria, že proti zlučovaniu najhlasnejšie vystupujú práve starostovia, pretože by prišli o svoje funkcie. Čo na to hovoríte?

Neviem, ako mám na tento argument reagovať. Keď sa stretávam so starostami z okolia, každý jeden mi povedal, že by to, čo robím ja, nerobil. Uvedomujú si, že majú zamestnanca na dane, v Haluziciach to robím ja, pracovníka, ktorý zájde na poštu, čo takisto u nás robím ja, alebo človeka, ktorý sa venuje len projektom. Nehovorila by som teda, že sa obávajú o funkcie, keďže často ide o „dobrovoľníctvo“. Ak to aplikujem na svojom príklade, pracujem na polovičný úväzok, ale 50 percent vecí robím vo svojom voľnom čase a viac-menej zadarmo.

V obci máte niekoľko atraktívnych lokalít – Haluzická tiesňava, románsky kostol, pribudol nedávno archeopark. Prinášajú peniaze do rozpočtu?

Príjem z parkovného tvorí asi tretinu rozpočtu. Atrakcie, ktoré ste vymenovali, sú bezplatné, a sú buď v správe štátnych lesov, alebo cirkvi. Nemáme dosah na to, aby sme profitovali zo vstupného. Jediný poplatok je u nás len za parkovanie.

Na to, koľko je v okolí zaujímavostí som však nenašla informačný stánok, napríklad so suvenírmi. Nie je to tak trochu nevyužitý potenciál?

Suveníry dostať v bufete. Keď spomínate informačné centrum, ak by sa našli ľudia, ktorí by vedeli pomôcť s kultúrnym domom, ponúkla som, že by sa mohlo zriadiť práve v ňom. Sme dosť navštevovaná obec a vedeli by ste návštevníkov posunúť aj do širšieho okolia v Bošáckej doline. Pozreli by si Trenčianske Bohuslavice, Bošácu či Zemianske Podhradie, ktoré majú tiež čo ponúknuť. Keď však nemajú informácie, nemusia sa tam dostať.

Väčšia turistická infraštruktúra by mohla pomôcť aj lokálnym podnikateľom.

V Haluziciach finišujú práce na rodinnom penzióne neďaleko obecného úradu. Uvidíme, ako sa im bude dariť.

Prinášajú turisti viac problémov alebo príležitostí?

Moja odpoveď je na vážkach. Niektorí nie sú spokojní s tým, že sa tu platí za parkovanie, ale je to jeden jediný poplatok, ktorý u nás zaplatia. Sú turisti a turisti. Jedna skupina si odnesie to, čo si priniesla, pričom majú k dispozícii aj odpadkové koše, toaletu, zabezpečený majú teda základný štandard. Zostáva nám tu však veľa odpadu, ktorý musíme likvidovať.

Ako budú vyzerať Haluzice v budúcnosti? Ráta sa s výstavbou?

O širšej výstavbe by som nehovorila, aj keď sú miesta, ktoré vieme zahrnúť ako lokality na výstavbu, ale to je len v minimálnej miere. Radi by sme Haluzice „dali na poriadok“. Časť obce totiž tvoria Haluzické kopanice, ktoré majú lepšiu prístupnosť z bošáckej strany cez časť Zabudišová. Pre nás je to extravilán. Chceli by sme dať ľuďom, ktorí tam žijú, rovnaké výhody obce, ako majú obyvatelia v intraviláne, čo sa týka povolení či drobných stavieb. V tom vidím prínos. Čo sa týka stavebného boomu, u nás ho nepredpokladám, a to najmä kvôli vode. Len časť obce je napojená na verejný vodovod, zvyšok má vyvŕtané studne.

O akom počte rodinných domov hovoríme?

Je to tak 50:50. Mne ani môjmu predchodcovi sa nepodarilo presvedčiť ľudí na vyšších miestach, aby nám sem vodu zabezpečili. Nemáme prostriedky, aby sme to sami financovali.

Pred poslednými komunálnymi voľbami ste mali v Haluziciach „kauzičku, keď vám tesne pred hlasovaním pribudlo veľa obyvateľov. Odhliadnuc od toho, čo ukazujú trendy, pribúda tu prirodzene obyvateľstvo?

Zostalo to v tej istej rovine ako pred tými voľbami. Na margo toho musím povedať, že vo väčšine prípadov, ak nie vo všetkých, novoprihlásení obyvatelia tu žili a fungovali. Hoci tu niektorí nemajú svoje nehnuteľnosti, no bývajú tu však ich rodiny. Bola som jednou z nich.

Budú Haluzice o niekoľko desiatok rokov vyľudnené?

Dopyt po stavebných pozemkoch a nehnuteľnostiach je dosť veľký. Sme maličká obec, príroda naokolo, prostredie je, keď si odmyslím turistov, tiché. Záujem o bývanie tu je, hoci nemáme priestor na rozširovanie, pretože je tu veľa nevysporiadaných pozemkov alebo mnoho vlastníkov. Chceli by prichádzať, ale nemajú kam.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Haluzice
samosprávy
Bošáca
Trenčianske Bohuslavice

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.