Ženy zomierajú, pretože systém zlyháva. Ľudskoprávna koalícia spustila výzvu Už ani jedna!

Upozornili, že vražda Zuzany z Gelnice nebola tragickou náhodou, ale práve dôsledkom zlyhania systému ochrany žien pred násilím.  

Upozornili, že vražda Zuzany z Gelnice nebola tragickou náhodou, ale práve dôsledkom zlyhania systému ochrany žien pred násilím. Ľudskoprávna koalícia preto vyzýva ľudí, médiá, inštitúcie a vládu, aby dali najavo, že vedia, že nejde o tragickú nehodu či eskaláciu konfliktu v toxickom vzťahu, ale o systémový problém.

Organizácie pripomenuli, že Zuzana prišla o život 20. júna, pričom ide o ďalšiu obeť, ktorú nezabil náhodný človek, ale taký, ktorú ju poznal, dlhodobo jej ubližoval a zastrašoval ju. „Zuzana bola zabitá len niekoľko dní po tom, čo súd jej násilnému manželovi povolil podmienečný odklad výkonu trestu, pretože vyhodnotil, že je bezpečný pre svoje okolie. A nielen to: žiadna zo zodpovedných inštitúcií nezabezpečila, aby systém konal v prospech ochrany ženy, ktorá sa bála. Neexistoval bezpečnostný plán, neboli použité elektronické signalizačné zariadenia,“ upozorňujú organizácie vo výzve. Aj tento prípad podľa nich ukazuje, že ľudia, ktorí spravujú systémy štátu, nedokážu chrániť ženy v čase, ktorý je podľa odborníkov v oblasti rodovo podmieneného násilia najrizikovejší, a to po prepustení násilného partnera z väzby či výkonu trestu.

Čítajte viac Ženy sa viac než cudzích ľudí musia báť vlastných partnerov. Prípad Zuzany z Gelnice otvoril otázky o systéme

„Dlhodobo upozorňujeme na to, že väčšine vrážd žien zo strany partnerov alebo bývalých partnerov sa dá predísť. Predpokladom je, aby štát vedel rozpoznať hrozbu a konal skôr, než bude neskoro, no dnes sa to nedeje. Neexistuje jednotná metodika, koordinácia krokov, ktorá by zabezpečila, aby v každom okrese a v každom kraji dôležité inštitúcie postupovali spoločne, podľa predvídateľných pravidiel, v jednotnom štandarde,“ vysvetlili ľudskoprávne organizácie. Zároveň podotkli, že ženy zažívajúce násilie sú často nabádané k tomu, aby to nahlasovali, spolupracovali s políciou, žiadali ochranu a dôverovali systému. Prípad Zuzany však podľa nich opäť ukázal, že aj keď systému dôverujú a riadia sa týmito pokynmi, tak nemusia byť v bezpečí.

Ľudskoprávna koalícia vo výzve ďalej kritizuje, že na Slovensku chýba jednotný systém hodnotenia rizika násilia, ktorý by bol povinne používaný pri rozhodovaní o prepustení páchateľov. „Chýbajú jasné postupy koordinácie medzi políciou, súdmi, prokuratúrou, väzenskou službou, bezpečnými ženskými domovmi, poradenskými a intervenčnými centrami a ďalšími subjektmi ochrany. V dôsledku toho závisí bezpečnosť žien od toho, v ktorom okrese alebo kraji žijú,“ vysvetlili organizácie, podľa ktorých je problémom aj minimálne využívanie elektronického monitoringu. Ľudskoprávne organizácie si stoja za tým, že elektrické náramky by mali byť štandardnou súčasťou ochrany v prípade, že je vysoké riziko, a to najmä v prípadoch, keď je uložený zákaz priblíženia alebo kontaktovania. Organizácie zdôraznili, že v týchto situáciach ide o život, a preto nesmie takáto technológa zostať nevyužitá.

Čítajte viac Dalo sa zabrániť brutálnej vražde ženy v Gelnici? Susko, Šutaj Eštok a Žilinka žiadajú preverenie systému

Podľa organizácií absentuje aj práca s informáciami. „Každá žena, ktorej násilný partner má byť prepustený na slobodu, by mala byť včas informovaná bez ohľadu na to, či o to v chaose pri podávaní trestného oznámenia, často bez právneho zastúpenia, odkázaná na citlivosť či necitlivosť polície, požiada. Mala by mať možnosť absolvovať odborné hodnotenie rizika a mala by mať bezpečnostný plán nielen pre seba ale aj pre svoje deti,“ zdôraznili organizácie, podľa ktorých by mal byť takýto postup samozrejmosťou, nie výnimočnou praxou.

Ľútosť podľa Ľudskoprávnej koalície nestačí. Potrebné je podľa nej pomenovať príčiny, vyvodiť zodpovednosť a prijať opatrenia. Organizácie preto vyzývajú vládu, najmä ministerstvo vnútra, spravodlivosti a práce, ako aj Generálnu prokuratúru SR a ďalšie zodpovedné inštitúcie, aby prijali opatrenia na okamžité zavedenie povinného a jednotného odhadu hrozby nebezpečenstva v prípadoch s násilným prvkom. Ďalej žiadajú vytvorenie záväzných multiinštitucionálnych koordinačných postupov medzi všetkými zložkami systému ochrany žien a detí pred násilím, a tiež vykonanie opatrení na dôsledné využívanie zákazov priblíženia, zákazov kontaktovania a ďalších ochranných opatrení, spolu s rozšírením využívania elektronického monitoringu. „Zuzanu už štát neochráni. Rovnako ako neochráni Patríciu, Máriu ani Andreu…Môžeme však urobiť všetko pre to, aby ďalšie ženy nemuseli zomierať len preto, že systém nevidel alebo ignoroval riziko, pred ktorým samé opakovane varovali,“ uzavrela Ľudskoprávna koalícia vo výzve, ktorá je dostupná na portáli mojapeticia.sk.