Zimný prístav čaká premena za 1,25 miliardy eur. Dubaj na Dunaji navrhnú Švajčiari, takto bude vyzerať

Premena Zimného Prístavu sa posunula k zásadnému míľniku. Rezort dopravy spolu s Metropolitným inštitútom mesta Bratislava (MIB) ukázal víťaza architektonickej súťaže. Za podobou lukratívnej časti, ktorú zafinancuje púštny investor, budú stáť architekti zo Švajčiarska a Nemecka.  

Aktivity okolo Zimného prístavu v Bratislave sa začali vlani v lete, keď rezort dopravy získal do štátneho vlastníctva jeho pozemky spolu s priemyselnými pamiatkami a Páleniskom. Za 165 miliónov eur ich minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) zjednotil pod Verejné prístavy. Pôvodne bola dôvodom odkupu plánovaná rekonštrukcia, no koncom októbra 2025 potvrdila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), podpísanie zmluvy s investorom na celkom inú premenu.

Dohoda so Spojenými Arabskými Emirátmi (SAE) má za cieľ vybudovať v málo využívanom prístave novú štvrť s bývaním, kanceláriami, službami, ale aj vodnou rekreáciou či promenádou. Nákladnú prestavbu územia za 1,25 miliardy eur zaplatí púštny investor. Miliarda zo sumy má stačiť na vybudovanie obytného komplexu, zvyšok sa plánuje vložiť do premeny Páleniska ako lodného prístavu. Územie na 65 hektároch má napriek tomu patriť štátu.

Zimný prístav je ako 120-ročný brownfield oveľa väčší, celkovo verejnosť nemá prístup ku až 125 hektárov. Stále však funguje ako prístav, ktorý sa kvôli štvrti musí presunúť. „Vybudujeme intermodálny prístav, ktorý nemá v strednej Európe obdoby, a to v priestore Páleniska. Pôvodný Zimný prístav doprava úplne opustí a bude pripravený na to, aby sa stal štvrťou,” uviedol minister Ráž.

Dodal, že výsledky súťaže k Zimnému prístavu považuje za záväzné v rámci pri budovaní jeho podoby. Podľa odborného garanta projektu, urbanista Petra Gera a MIB-u chce nová zóna Zimného prístavu nadviazať na prístavy v Kodani, Amsterdame a Hamburgu.

Zásadné je podľa Gera sprístupnenie dnes uzavretej lokality verejnosti, ale aj predĺženie a scelenie pešej zóny pozdĺž Dunaja. Tá aktuálne končí pri komplexe Eurovea. Premenou sa má prístav zároveň prepojiť s centrom mesta. Počíta sa s parkmi, námestiami, vodnými športoviskami, marínou aj bežnou lodnou dopravou pre cestujúcich. Podoba preto musela byť výsledkom architektonickej súťaže.

Dubaj na Dunaji navrhnú Švajčiari

Víťazný návrh premeny predstavilo konzorcium viacerých štúdií zo Švajčiarska a Nemecka. Vo vedúcej pozícii je ateliér Hosoya Schaefer Architects, v ďalšej spolupráci s Gillespies, ARGUS studio / Korting Ingenieure.

Územie malo podľa víťazov signifikantnú atmosféru a charakter, ktorý použili ako základ. Zároveň sa snažili o to, aby sa zachoval aj prírodný charakter miesta. Stredový ostrov, ktorý je dnes Páleniskom, bude kultúrnym ostrovom s gastronómiou nazývaným Kultúrna koruna – teda verejným priestorom s inštitúciou na výbežku dlhom 200 metrov. Súčasťou bude aj športová časť, napríklad bazén priamo v Dunaji.

Druhý výbežok pred kultúrnou časťou považuje štúdio sa prírodné miesto pre verejnosť, kde sa bude dať tráviť čas aj pozorovaním vtáctva. Nazvali ich Dunajské bloky. Medzi prvým a druhým výbežkom zostane zachovaný výťah pre lode, zachová sa tam loď Šturec a vznikne okolo neho námestie. Stále však bude funkčný ako múzeum, a v prípade potreby aj ako reálny výťah na spustenie lodí do rieky.

Na juhu má byť najviac aktívna časť prístavu, bude slúžiť aj ako park pre všetkých. Promenáda najbližšie k centru bude pre kancelárie a ďalšie obchody, ale aj školy. Pod názvom Terasy na promenáde bude pokračovať do obytnej zóny s blokovým bývaním.

Po jej ľavej strane budú spomenuté výškové budovy. Celý priestor je prepojený chodníkmi až po súčasnú Euroveu, rovnako ako menšími parkami a cyklotrasami. Tie budú aj medzi jednotlivými budovami. Prístavná štvrť, teda marína, bude mať vlastný väčší park, v ňom bude zachovaná väčšina pamiatok, ale vznikne aj priestor napríklad na trhy a podobné sociálne aktivity. Za ním bude opäť rezidenčný blok.

V rámci dopravy je pripravená aj modrá infraštruktúra, ktorá bola podľa architektov výzvou. Viaceré budovy, ktoré sú v možnom záplavovom území, budú mať špeciálne okná na vypúšťanie vody. Infraštruktúra, teda prístup do územia, bude aj prvou fázou premeny Zimného prístavu.

Druhé miesto získal projekt holandských architektov z ateliéru KCAP. Experti ocenili najmä to, že ich plán výstavby vyzdvihol existujúce industriálne dedičstvo prístavu. KCAP má so Slovenskom skúsenosti, stoja za projektom nového Istropolisu na mieste bývalého Domu odborov.

Na treťom mieste skončil návrh dánskeho štúdia COBE, ktorej členkou je slovenská architektka. Prepája podľa odborníkov blokovú štruktúru, industriálne dedičstvo a pobytové priestory. Porota vyzdvihla citlivé zapojenie pešieho pohybu, výhrady mali k zástavbe na južnom polostrove a voči výškovým budovám, ktoré boli podľa nej pŕliš technicky náročné.

Do prvého kola súťaže prišlo 123 návrhov z 32 krajín. Najviac ich bolo zo Slovenska, Česka, Veľkej Británie, Nemecka a Talianska. Okrem víťaza odborná porota ocenila aj sedem najlepších projektov v druhom kole. Medzi nimi. Tie mali architekti upraviť podľa pripomienok poroty a toho, čo v novej štvrti očakáva verejnosť. Ešte v júni však Ráž uviedol, že investor z Emirátov plánuje na Dunaji postaviť dominantnú vežu.

Hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan doplnil, že nový Zimný prístav prinesie najmä unikátne riešenie, ktoré bude pokračovanie centra. V pláne je, aby mala verejnosť prístup k vode a zeleni. Ocenil intenzívne blokové zastavanie v jednej časti, no vhodné rozdelenie územia, keďže má aj menej intenzívne vyplnené v časti. V mieste, kde bude kultúrna výstavba, industriálne pamiatky a marína.

Prestavba Zimného prístavu, ktorou sa rozšíri centrum Bratislavy, by mala mať ukončenú prvú fázu o päť až desať rokov od vybratia návrhu. Obyvatelia by sa tak mali dočkať časti výstavby okolo roku 2036. Šujan však upozornil, že celkovo sa nový Zimný prístav bude stavať desaťročia.

V rámci diskusie k vyhláseniu výsledkov uviedol Matej Danóci, riaditeľ Verejných prístavov, že sa hľadal najmä realizovateľný návrh a Zimný prístav považuje za magnet pre potenciál v rámci mesta. Naznačil, že zmena funkcie Zimného prístavu je výhodná ako pre mesto, tak pre štát.

Potvrdil slová ministra, že Pálenisko sa už prerába na dopravný uzol. „Čaká nás výstavba nových logistických hál aj odklon železničnej dopravy, aby nebolo územie Zimného prístavu zaťažené vlakmi,” uviedol Danóci s tým, že by ich chcel začať stavať budúci rok.

Zimný prístav sa začal budovať v roku 1897 ako zimovisko lodí a nákladný prístav. Pálenisko vznikalo až v 70. a 80. rokoch 20. storočia a postupne preberalo časť nákladnej prevádzky. Zimný prístav dnes využíva len približne 25 percent kapacity. Ako národné kultúrne pamiatky sú v ňom však chránené jeho bazény, prečerpávacia stanica, Dom lodníkov, lodný výťah, lodná dielňa, sklady, žeriavy a loď Šturec. Práve tie majú podľa Gera vytvoriť unikátnu priemyselnú atmosféru novej štvrte, keďže ich investor musí zachovať.

V júni tohto roka Ráž odcestoval do Emirátov na stretnutie s Eagle Hills, firmou z Emirátov, ktorú vláda SAE určila ako realizátora arabská vláda. Podľa opisu ministra, riešil nové centrum Bratislavy s manažérom, ktorý má 68 rokov a postavil Burj Khalifa či Dubai Mall. Išlo o Mohameda Alabbara, zakladateľa spoločnosti Emaar Properties a predsedu Eagle Hills.

Obnovu Zimného prístavu aj jeho následnú prevádzku má zabezpečiť spoločnosť Abu Dhabi Ports, ktorá spravuje prístavy a logistické centrá v rôznych častiach sveta vrátane Európy. Ráž v tom čase zdôraznil, že projekt má fungovať na princípe spolupráce so štátom: ten do spoločného podniku vloží existujúci prístav, zatiaľ čo zahraničný partner zabezpečí investície a skúsenosti.

Alabbar sa považuje za tvorcu Dubaja, podieľal sa na realizácii jeho ikonických stavieb. Nebol však ich architektom – budovu Burj Khalifa navrhol Adrian Smith z amerického štúdia SOM. Spoločnosť Eagle Hills nie je v rámci pôsobenia v Európe nováčikom, čím si zaisťuje pozíciu v rámci obchodných tokov na Dunaji. Jej projekty však vo viacerých krajinách sprevádzajú protesty. Príkladom je plánovaná štvrť Grand Budapest, známa aj ako „Mini Dubaj”, v ktorej chcela firma preinvestovať asi 12 miliárd eur.

Išlo o územie bývalého železničného nákladného nádražia Rákosrendező s rozlohou asi 130 hektárov pochádzajúce z konca 19.storočia. Projekt mal z toho zabrať asi 85 hektárov, no nebolo jasné, ako bude riešená doprava. Zámer vyvolal odpor časti verejnosti, urbanistov aj vedenia Budapešti. Dôvodom boli obavy z dopravnej záťaže, ktoré takto masívna výstavba prinesie, ale aj z nedostatočnej kontroly štátu nad celým projektom. Kritika smerovala tiež na obchádzanie samosprávy investorom. Vláda Viktora Orbána napokon vo februári 2025 od projektu ustúpila.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Zimný prístav
Jozef Ráž
Denisa Saková
Eagle Hills

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.