Zlé skloňovanie, čechizmy aj dĺžne navyše. Daniari potrestali langoše bez mäkčeňa, sami majú problém s gramatikou
obchodnyregister
2026.05.14.
Finančná správa, ktorá si zakladá na stopercentnom dodržiavaní predpisov, pri vlastnej prezentácii naráža na limity slovenského pravopisu.
Nedávna daňová kontrola v stánku s langošmi v Kvetoslavove sa skončila nekompromisnou pokutou. Miestny predajca Antonín Pašek totiž inšpektorom vydal pokladničný doklad bez diakritiky, čím sa podľa nich dopustil závažného priestupku. Potrestali ho sankciou 1 500 eur, ktorú musel uhradiť do troch dní.
Bizarný prípad, nad ktorým dnes nechápavo krúti hlavou celé Slovensko, vyvoláva dojem, že štátne orgány vyžadujú od občanov absolútnu legislatívnu aj gramatickú dokonalosť. Realita v radoch samotnej Finančnej správy je však o poznanie iná.
Pozreli sme sa, ako štát trestá drobné chyby iných, zatiaľ čo jeho vlastné svietia v oficiálnych dokumentoch.
Zlé skloňovanie aj čechizmy
Jazyková neistota Finančnej správy zasahuje v prvom rade samotné skloňovanie. V tlačovej správe o akcii Šarišan inštitúcia informuje o zásahu v nelegálnej „výrobní“ cigariet. Podstatné meno výrobňa sa však v lokáli jednotného čísla (v kom, v čom?) skloňuje podľa vzoru ulica, čo znamená, že správny zápis musí byť „výrobni“ s krátkym „i“ na konci.
V tej istej vete navyše pokrivkáva vetná skladba, keďže namiesto neosobného tvaru „vyrobilo sa“ daniari používajú vágne „vyrobili“ bez jasného podmetu.
V tlačovej správe z apríla minulého roka sa zas finančná správa hrdila „historický“ najväčšou akciou. Tvar „historický“ je však prídavné meno, ktoré v tejto vete nedáva zmysel – po správnosti tu má byť použitá príslovka „historicky“, ktorá rozvíja prídavné meno „najväčšia“.
Gramatická chyba v oficiálnej tlačovej správe Finančnej správy
Zdroj: Finančná správa
K týmto chybám sa pravidelne pridáva aj nespisovné používanie väzieb „vzhľadom k“. Hoci v češtine je tento tvar v poriadku, v slovenčine ide o chybu. Naše pravidlá uznávajú výhradne väzbu „vzhľadom na“.
Ak úrad v odpovediach daňovníkom píše o úľavách či povinnostiach slovami ‚vzhľadom k tomu‘, nielenže do štátnej správy vnáša český vplyv, ale priamo ignoruje kodifikovanú podobu materinského jazyka.
Chyba v ozname Finančnej správy
Zdroj: Finančná správa
Okrem gramatiky bojuje štátny aparát aj so základmi typografie a interpunkcie. V už spomínanej tlačovej správe o úspechu príslušníkov Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) bije do očí najmä amatérsky zápis konca vety, kde sa pred výkričník vkladá zbytočná medzera. Pravidlá slovenského pravopisu pritom jasne nariaďujú písať interpunkciu tesne za slovo.
Naopak, medzi číslom a znakom percenta (2 %) musí byť medzera. Finančná správa je však v tomto smere pomerne nekonzistentná. Raz medzeru pred znakom % uvádza, inokedy nie.
Nekonzistentný zápis percentuálneho vyjadrenia
Zdroj: Finančná správa
Pomerne laxný prístup majú daniari aj k písaniu zložených prísloviek. Kým v jednom metodickom usmernení inštitúcia informuje daňovníka správne, že bude priznanie podávať prvýkrát, o pár riadkov nižšie či v inej správe píše o povinnostiach, ktoré nastanú „prvý krát“. Kodifikované Pravidlá slovenského pravopisu pritom v tomto prípade nepripúšťajú žiadnu diskusiu – radové číslovky so zložkou -krát sa píšu vždy spolu ako jedno slovo.
Diakritická ofenzíva firiem
Kým štátny aparát bojuje s vlastnou gramatikou v oficiálnych dokumentoch, súkromný sektor zareagoval na kauzu z Kvetoslavova po svojom. Absurdita 1 500-eurovej pokuty sa okamžite stala palivom pre kreatívcov a marketérov, ktorý ukazujú, ako by to dopadlo, keby sme požiadavky štátu na „gramatickú čistotu“ doviedli do extrému.
Chata Zázvor sa napríklad označila za „lingvistické laboratórium“ a v snahe vyhnúť sa likvidačnej pokute spustila „totálnu ofenzívu mäkčeňov a dĺžňov“, pričom diakritikou obdarila aj písmená, ktoré ju v slovenskej abecede prirodzene nevyžadujú.
Na ich novom ponukovom lístku tak aktuálne svietia „bŕýňďžôvé háľúšký šô šľánínkôú“ či „pôctívý ďômácý gúľáš“, pri ktorom zákazníkom sľubujú aj doučovanie zo slovenčiny v cene.
Aktuálnu kauzu už tradične vo svoj prospech využil aj obchodný reťazec Kaufland, ktorý sa v najnovšom príspevku svojich zákazníkov pýta, či majú chuť na langoš. Vizuál pritom zvýrazňuje mäkčeň na písmene „š“, čím jasne odkazuje na prípad z Kvetoslavova.
Bizarnú situáciu z malej slovenskej obce využila aj organizácia ENVI-PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber odpadov. „Ak sa v najbližších dňoch chystáte na chutný langos alebo langoš, nezabudnite, že mastný papier nepatrí do triedeného zberu, ale do zmesového odpadu. Mastnota totiž môže znehodnotiť celý obsah kontajnera. Tu diakritika nerozhoduje – iba správne triedenie.
Podľa marketingovej odborníčky Veroniky Števčat Szabóovej z Katedry masmediálnej komunikácie a reklamy Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre dávajú značky takouto cestou verejnosti najavo, že sú „v obraze“ a rozumejú spoločenskej nálade.
„Majú rýchle reflexy a vedia to kreatívne a trefne vsadiť do svojej komunikácie tak, aby bola zachovaná afinita, čo znamená, že ich rétorika sa hodí k produktom a službám, ktoré ponúkajú,“ vysvetľuje odborníčka.
Števčat Szabóová identifikovala, že obe značky v príspevkoch využili takzvaný real-time marketing (marketing v reálnom čase, pozn. red.), v rámci ktorého reagovali na aktuálnu a zaujímavú tému.