Zmluva medzi Miriam Šramovou a Tarabovým rezortom, dozvuky okolo výbuchu v Moskve (denný výber)

Pozrite si prehľad dnešných udalostí.  

45 eur na hodinu provládnej influencerke. Miriam Šramová mala mať zmluvu na ministerstve Tomáša Tarabu

Opoziční Demokrati tvrdia, že provládna influencerka Miriam Šramová mala minulý rok pracovať pre rezort životného prostredia cez Slovenskú agentúru životného prostredia, a to za 45 eur na hodinu pri rozsahu 10 hodín týždenne. Zmluva sa podľa nich mala týkať programu Obnov dom a Plánu obnovy.

Kritici upozorňujú na konflikt záujmov, keďže Šramová zároveň na svojom portáli viedla s ministrom Tomášom Tarabom viaceré nekritické PR rozhovory. Demokrati sa preto pýtajú, či si ministerstvo z verejných peňazí nefinancovalo osobnú propagáciu ministra a jeho politiky.

Strana zároveň spomenula aj ďalšie údajne podozrivé dohody s osobami napojenými na SNS či verejných funkcionárov. Prípad podľa článku zapadá do širšej diskusie o tom, ako štátne inštitúcie nakladajú s peniazmi pri spolupráci s alternatívnymi médiami a PR scénou.

Viac informácií nájdete tu:

Zásobník v Moskve si Rusi pravdepodobne odpálili sami

Po veľkom ukrajinskom dronovom útoku na Moskvu sa pozornosť sústredila na explóziu zásobníka v ropnej rafinérii. Nové zábery z iného uhla naznačujú, že nádrž nemusel zasiahnuť ukrajinský dron, ale ruská protivzdušná raketa.

Na videu je podľa dostupných informácií vidieť nízko letiaci dron a následne dve stopy po raketách protivzdušnej obrany. Jedna z nich zrejme minula cieľ, zmenila smer k zemi a trafila samotný zásobník, čo spôsobilo mohutný výbuch.

Ak sa táto verzia potvrdí, išlo by o ďalší príklad škôd spôsobených vlastnou obranou počas masívnych útokov. Ukrajina pritom dlhodobo cieli najmä na ruskú palivovú infraštruktúru, aby oslabila logistiku a zásobovanie ruskej armády.

Viac informácií nájdete tu:

Premiér Péter Magyar debutoval v Bruseli: Odmietol politickú korektnosť a zožal potlesk

Maďarský premiér Péter Magyar absolvoval svoj prvý summit Európskej rady v Bruseli, kde pred lídrami členských štátov vystúpil s dôrazom na úprimnosť, odmietanie politickej korektnosti a dvojitého metra. Tvrdí, že nechce byť populárny v bruselskej sále, ale presadzovať záujmy maďarských občanov.

Vo svojom zhrnutí uviedol, že na konci prejavu získal nečakaný potlesk. Zároveň podporil prísnejší prístup k nelegálnej migrácii, čo podľa neho dnes zdieľa čoraz viac európskych lídrov.

Summit priniesol aj dôležité rozhodnutie o predĺžení sankcií voči Rusku na ďalších 12 mesiacov. Zmena znamená, že o sankciách sa už nebude hlasovať každého pol roka, čím sa znižuje priestor na ich opakované blokovanie.

Viac informácií nájdete tu:

Ostré hádky s Matovičom a Šimečkom redaktorke nestačili. Začala šíriť vyjadrenia o toxických šašoch a neonacistoch

Redaktorka agentúry SITA Anita Radi sa dostala do centra pozornosti nielen pre ostré výmeny s politikmi na tlačovkách, ale aj pre vlastný YouTube kanál a verejné vyjadrenia, ktoré podľa kritikov prekračujú hranice štandardnej žurnalistiky. Vystupuje v nich s výrazne hodnotiacimi a politicky vyhranenými názormi.

V rozhovoroch aj komentároch napríklad označila maďarského premiéra Pétera Magyara za „toxického šaša“ a hovorila o „lacnom divadle“ či „vláde influencerov“. V ďalších výstupoch používala sugestívne otázky a preberala aj sporné naratívy o Ukrajine a neonacizme.

Samotná agentúra SITA uviedla, že o tejto aktivite nevedela a situáciu rieši interne. Prípad otvára debatu o tom, kde je hranica medzi osobnou tvorbou novinára a profesionálnou nestrannosťou pri práci v spravodajskej agentúre.

Viac informácií nájdete tu:

Obrovská armáda a nárazník proti Rusku. Čo v skutočnosti získa Európa vstupom Ukrajiny do EÚ?

Európska únia oficiálne otvorila prvú fázu prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom, čím sa obe krajiny posunuli bližšie k členstvu. Začiatok procesu prišiel po zmene postoja Maďarska, ktoré predtým pod vedením Viktora Orbána integračné kroky Kyjeva blokovalo.

Otvorený bol takzvaný Klaster 1 – Základy, ktorý zahŕňa súdnictvo, základné práva, bezpečnosť, verejné obstarávanie či finančnú kontrolu. Brusel zároveň od Kyjeva očakáva ďalšie reformy, najmä v boji proti korupcii, ochrane médií a depolitizácii štátnych inštitúcií.

Článok zdôrazňuje, že vstup Ukrajiny by nebol len bremenom pre EÚ, ale aj výrazným bezpečnostným prínosom. Ukrajina má skúsenú a početnú armádu a pre strednú a východnú Európu by predstavovala silný nárazníkový priestor voči Rusku.

Viac informácií nájdete tu:

„Nedostal som bloček, bolo to podozrivé,“ hovorí vodič o platení pokuty cez mobil. Podľa polície je systém bezpečný

Vodič z Pezinka opísal skúsenosť, keď mal pokutu mestskej polície zaplatiť bezhotovostne cez služobný mobil policajta namiesto klasického terminálu. Keďže nedostal vytlačené potvrdenie, postup mu pripadal podozrivý a obrátil sa aj na Finančné riaditeľstvo.

Podľa právnikov aj polície je takýto spôsob platby legálny, ak ide o autorizované zariadenie využívajúce technológiu typu SoftPOS. Zároveň však upozorňujú, že občan má právo vedieť, komu a za čo platí, a pýtať sa na potvrdenie či alternatívny spôsob úhrady.

Polícia tvrdí, že systém je bezpečný a v súlade so zákonom, pričom papierové potvrdenie nie je povinné. Kritici však namietajú, že fotografovanie obrazovky mobilu je slabé systémové riešenie a verejná moc by mala zabezpečiť vyšší štandard transparentnosti.

Viac informácií nájdete tu:

EÚ chystá veľké zmeny pri lietaní. Ryanair zúri a hovorí o nezmysloch

EÚ pripravuje najväčšiu revíziu pravidiel pre leteckých cestujúcich za viac než 20 rokov. Zmeny sa týkajú kompenzácií pri meškaní a zrušení letov, starostlivosti o pasažierov, batožiny aj povinnosti zabezpečiť, aby deti sedeli pri rodičoch bez príplatku.

Dobrou správou pre cestujúcich je, že kompenzácie pri meškaní nad tri hodiny majú zostať zachované. Nové pravidlá majú zároveň jasnejšie určiť, ako a dokedy môžu pasažieri žiadať náhradu, a aerolinky budú musieť poskytovať presnejšie informácie.

Najväčší spor vyvolala otázka batožiny a zobrazovania cien leteniek. Ryanair aj združenie veľkých aeroliniek tvrdia, že nové pravidlá sú byrokratické a môžu umelo zvyšovať ceny, zatiaľ čo EÚ ich obhajuje ako posilnenie práv spotrebiteľov.

Viac informácií nájdete tu: