Z ubytovne pre viac ako tisíc ľudí vzniklo moderné bývanie.
Budova ubytovne bola znakom rastúceho priemyselného rozvoja Košíc, čomu zodpovedá aj jej názov po type smaltovanej ocele, príznačnej pre košické oceliarne. Hoci vznikla primárne pre robotníkov Východoslovenských železiarní, dnes U.S.Steel Košice, bývali v nej aj zamestnanci iných fabrík, či študenti. Dekády slúžila bez zmeny ako ubytovacie zariadenie, bez väčšej pozornosti na jej opotrebovanie v nej ľudia žili. To sa zmenilo s odkupom investora Intrade, ktorý podľa návrhu lokálneho štúdia Atrium Architekti prišiel s plánom premeny na moderné bývanie.
Stavba ako taká je vyslovene praktická, má bežné dlhé chodby a z nich vstupy do jednotiek – podobá sa projektom väčšine internátov. Na svoju dobu vysoká, 13. podlažná budova priniesla 507 izieb pre 1 200 ľudí najväčšieho zamestnávateľa regiónu a týmto pôdorysom sa to podarilo docieliť. Navrhli ju architekti Ladislav Grečo a Róberta Kandrík.
Architektúru ubytovne ocenili až po rokoch
To, čo je však na Kosmalte zaujímavé, sú lodžie. V podstate náhodou vytvorili výraznú fasádu budovy. Prísne geometrická mriežka vznikla ukladaním prefabrikovaných betónových panelov a stala sa špecifikom štvrte Terasy, pričom zapadá aj do súčasnej architektúry.
„V zásade sme ju ničím novým nedopĺňali, práve naopak. Existujúce zábradlia boli nahradené novými s rešpektom k pôvodnému dizajnu a zároveň prispôsobené súčasným požiadavkám. Celý princíp rekonštrukcie sme koncipovali skoro ako obnovu kultúrnej pamiatky, čo je vzhľadom na fakt, že ide o panelový objekt, pomerne nezvyčajný prístup,” vysvetlili architekti.
Nielen pre jej nadčasovú podobu, ale aj kvalitné materiály používané počas minulého režimu, sa stavbu architekti rozhodli v čo najväčšej miere zachovať. O panelákoch je známe, že rekonštrukciou sa ich životnosť predlžuje aj na viac ako storočie. Jeden z krokov, ktoré po revolúcii začali noví majitelia bytoviek robiť aby stavby chránili, bolo zateplenie.
To však prinieslo panelové domy divokých farieb a vzorov bez regulácie. Atrium Architekti sa tomuto chceli vyhnúť a pri návrhu sa vrátili k pôvodnej, čistej fasáde bez toho, aby sa prispôsobili okolitým bytovkám.
O premene stavby z čias socializmu dokonca informovali aj zahraničné médiá.
„Rekonštrukcia objektu Kosmalt citlivo zdôraznila a zachovala pôvodné architektonické prvky, čím znovu odkryla krásu materiálov, ako sú mramor, terazzo, travertín, betón či oceľ. Roky boli ukryté pod vrstvami času,“ uviedli autori rekonštrukcie s tým, že budova ako taká zažila počas svojej existencie nánosy úprav.
V rámci materiálov aj farieb sa autori obnovy zámerne vrátili do 60. rokov minulého storočia, k pôvodnému stavu ubytovne. „Odkryli sme betónové steny v rozsahu, ktorý je dnes už pomerne výnimočný – v interiéri obytných jednotiek, chodieb, spoločných priestorov. Všetko to bolo omietnuté a my sme to oškrabali na betón,“ priblížili Atrium Architekti, ktorí stoja napríklad za projektom nájomných bytoviek v Košiciach či návrhom nezrealizovanej prístavby úradu vlády.
Museli však zmeniť dispozíciu tak, aby v nej mohli vzniknúť apartmány, no aj tu sa architekti držali originálneho pôdorysu, iba ho spravili praktickejší pre súčasné bývanie. Každá izba tak má rovnaký rozmer, 21 metrov štvorcových.
Základom vnútorných priestorov zostal kontrast medzi betónovými stenami a oceľovými konštrukciami – tie sú natreté pastelovými farbami, čo pomáha k lepšej orientácii v budove. Zároveň sa podarilo zachrániť charakteristické oceľové medziposchodie s novým využitím – slúži ako čitáreň a spoločenský priestor pre obyvateľov. Jeho odkrytie aj interiér celkovo navrhla architektka Jana Varchola Buráková.
Ubytovňa si tak zachovala svoju pôvodnú funkciu. Práve premena stavieb, ktoré už v minulosti mali povahu bývania je na Slovensku viac než potrebná. Je dokonca jednou z možností, ktorú odborníci odporúčajú v rámci zvýšenia počtu cenovo dostupných nehnuteľností, ale aj nájomného bývania akým sa stal Kosmalt.
Zrekonštruovať existujúcu stavbu je lacnejšie, ako stavať kompletne novú, teda sa nižšie náklady premietnu do lacnejších apartmánov. Košice sú okresné mesto, v ktorom už ceny bytov dosahujú na bratislavské nehnuteľnosti.
Zároveň sa tak mení pohľad na socialistické stavby, keďže tvoria väčšinu bytového fondu krajiny, no ich obnova či premena na byty sa odkladá a potenciál bežne prehliada. Záchrana socialistickej slobodárne so striktne oddelenou mužskou a ženskou časťou dnes ponúka dôstojnú formu lacnejšieho bývania.
„Prvým krokom sú výmeny výťahov a fasád panelákov, pridať im funkcie nadstavbami a priestormi ako loggiami a podobne, aby mali väčšie využitie. Aj na to je dôležité robiť architektonické súťaže, aby sa dali porovnať viaceré riešenia a urobiť to čo najkvalitnejšie a nielen pekne,” uzavrel Martin Zaiček, architekt venujúci sa obnove stavieb 20. storočia. Podľa jeho názoru máme množstvo stavieb, ktorých obnova by priniesla lacnejšie bývanie.