Zo západu je magnet na mladých. V niektorých regiónoch zatvárajú školy a domy nemá kto kúpiť

Vysokú koncentráciu najmä mladých ľudí v hlavnom meste a jeho okolí cítiť už aj v bežnom živote, sťahovanie do Bratislavy nie je nič výnimočné. No regióny tým prichádzajú o generáciu, ktorá by ich mala rozvíjať. Zatiaľ čo bratislavský kraj enormne rastie, mnohé mestá zápasia s odlivom ľudí v produktívnom veku, zatváraním škôl či chýbajúcou ponukou práce. Slovensko sa vyľudňuje nerovnomerne a dôsledky budú formovať krajinu ešte celé desaťročia.  

Bratislavský kraj dlhodobo získava mladých ľudí, zatiaľ čo stredné a východné Slovensko ich strácajú. Ľudia už odchody mladých vidia na vlastných rodinách – väčšina ľudí má v okolí syna, ktorý odišiel z Revúcej pracovať do bratislavskej IT firmy a už sa nevrátil. Ďalšia dcéra odišla do Bratislavy študovať za lekárku a po absolvovaní tam zostala pracovať a žiť.

Hlavné mesto a okolité satelity vysávajú mladých ľudí z celého Slovenska pod lákadlom lepších príležitostí. Zatiaľ čo rastú, mnohé regióny prichádzajú o obyvateľov, ktorí by mali vo svojom meste pracovať, zakladať rodiny a platiť dane.

Mladí Slováci sa sťahujú nielen za školami či lepšími pracovnými príležitosťami ale najmä za vyššími platmi. Slovensko sa tak vyľudňuje a čo je horšie, nerovnomerne. Podľa dát INESS v Bratislavskom kraji za posledných deväť rokov pribudlo ročne 16 prisťahovalcov na tisíc obyvateľov. Štatistický úrad uviedol, že má asi 740-tisíc obyvateľov, teda mu na hrubo ani nie za dekádu pribudlo približne 106-tisíc ľudí. Nešlo o narodené deti, ale čisto o migráciu z iných regiónov. Najvýraznejšia bola pri ľuďoch vo veku 15 až 39 rokov.

V rokoch 2014 až 2023 iba samotná Bratislava nabrala každý rok v priemere 24 mladých na tisíc obyvateľov – teda do nej primigrovalo asi 12-tisíc mladých ľudí ročne. Po deviatich rokoch tak hlavné mesto získalo približne 108-tisíc prisťahovalcov z regiónov. Trnavskému kraju, ktorý po BSK ako jediný rástol obyvateľmi, pribudlo niečo viac ako jeden človek ročne na tisíc obyvateľov, teda spolu asi 740 ľudí ročne, za deväť rokov približne 6 700 ľudí.

Presun do Bratislavy je bežný

Trend vnútorného sťahovania zažívajú podľa geografa Branislava Šprocha všetky krajiny strednej a východnej Európy. Odchod je podmienený najmä ekonomickými faktormi, rodinnou situáciou akou je sobáš či nasledovanie člena rodiny, ktorý dostal pracovnú ponuku.

Zárodok však vidí už v študentskom veku a teda presunom do Bratislavy kvôli univerzitám. „Na Slovensku je tento trend podporený aj veľkými regionálnymi rozdielmi a malou rozlohou krajiny,” doplnil slová kolegu Boris Vaňo, geograf a výskumník Infostatu.

Čitateľka Pravdy Nikola (25) je príkladom toho, ako funguje presun mladých za lepšími príležitosťami. Pochádza z Prievidze, no žije v Bratislave. „Študovala som v Banskej Bystrici, ale tam som vedela hneď, že nechcem zostať. Pamätám si ako som ešte ako tínedžerka, že sa o našej doline hovorilo ako ,hladovej´. Pracovné pozície, o ktoré by som mala záujem, v okrese jednoducho nie sú,” vysvetlila dôvody presťahovania s tým, že hlavné mesto si vybrala aj pretože tam žijú jej kamaráti a časť rodiny, no primárne hľadala prácu.

Priznáva, že rodný kraj jej chýba a chcela by sa raz vrátiť, no zatiaľ to neplánuje. Prácu si hľadala doma aj po celom Slovensku, nielen v Bratislavskom regióne. Návrat by podľa jej slov zvážila len ak by sa jej platovo podarilo nájsť podobne výhodné zamestnanie alebo by zmiernila svoje nároky.

„Najlepšie pracovné ponuky boli samozrejme v hlavnom meste. Preto som sa aj rozhodla odísť. Vyrastala som v rodinnom dome so záhradou a tam by som aj chcela žiť, hoci som aj počas školy bývala v byte či na internáte. Chýba mi pocit, že žijem v komunite, keďže u nás som všetkých poznala. V Bratislave je naopak super, že je všetko dostupné – obchody, služby, všade sa dá dostať verejnou dopravou,” vysvetlila.

Regióny chradnú rýchlejšie

Podľa Šprocha sú najviac ohrozené odchodom mladých oblasti juhu stredného a východného Slovenska a tiež pohraničie na severe a severovýchode. Všetky ostatné kraje mimo západu sa však postupne vyľudňujú.

Najhoršie je na tom s odlivom Banskobystrický kraj s približne 611-tisíc obyvateľmi. Ročne stratil sedem ľudí na tisíc obyvateľov, to je za posledných deväť rokov okolo 39-tisíc ľudí. Druhý najhorší v rámci odchodov bol Trenčiansky kraj, z ktorého sa odsťahovali každý rok viac ako štyria ľudia na tisíc, čo je celkovo tak 22-tisíc odídencov.

Výsledkom je okrem strácania budúcej pracovnej sily aj zvyšovanie priemerného veku ľudí – v obciach a menších mestách zostávajú prevažne seniori a ľudia, ktorí nemôžu alebo nechcú pracovať. Do systému daní neprispievajú tak, ako pracujúci a nemôžu ťahať ekonomiku. Zvyšuje sa tým zaťaženie tých zopár produktívnych obyvateľov a prehlbujú sa problémy na lokálnom trhu práce.

Rodí sa menej detí, škôlky a školy nemajú využitie a prácu nemajú ani učitelia. Chýbajú lekári, ktorí nemajú dôvod budovať ambulancie pre dedinu s 50 obyvateľmi aj odborníci lákajúci investorov či podnikatelia, ktorí by mali prinášať pracovné miesta.

Nedostatočný dopyt po živote v regiónoch znamená aj nižšiu výstavbu bývania. „K tomu sa pridáva starnutie existujúceho bytového fondu, keď sa zostávajúce staršie obyvateľstvo nedokáže postarať o vlastné domy a byty. Dokonca dochádza k vzniku lokalit, kde nezanedbateľná časť domov a bytov je neobývaných,” vysvetlil Šprocha s tým, že z niektorého bývania sa napríklad stanú víkendové chalupy. To formuje aj ceny nehnuteľností v danej oblasti, ktoré sú (až na chalupárske destinácie) výrazne podpriemerné.

Podľa realitného experta RE/MAX Jána Hámorského, v regiónoch z ktorých odchádzajú mladí ľudia do pár rokov realitný trh zamrzne. Medzi prvými to budú periférne oblasti Gemera a spomenuté časti severného Slovenska. „Nehnuteľnosti síce budú cenovo dostupné, ale nebude o ne reálny záujem – nebudú kupujúci, čo je z pohľadu investora väčší problém než samotný pokles cien. Hodnota nehnuteľnosti sa tak môže postupne znížiť len na cenu pozemku,” vysvetlil s tým, že už nepôjde o to, koľko dom stojí, ale či sa bude dať predať.

O desať či 20 rokov sa regionálne rozdiely prehĺbia. „Bratislavský región by sa vzhľadom na svoju atraktivitu mohol od ostatných regiónov ešte viac vzdialiť,” potvrdil Vaňo s tým, že už teraz sú na Slovensku obce so zlou dostupnosťou kvôli slabej infraštruktúre a vzdialenej polohe. To spôsobuje ich nízku životnú úroveň, minimálne množstvo pracovných príležitostí a takmer nulovú šancu na zlepšenie – keďže ľudia, ktorí v nich žijú, majú vysoký vek a mladých nelákajú.

„Najviac takýchto mikroregiónov sa nachádza na juhu stredného Slovenska v okresoch Poltár, Detva, Rimavská Sobota, Revúca a Veľký Krtíš, na juhu východného Slovenska v okresoch Rožňava, Gelnica a Trebišov a na severovýchode Slovenska v okresoch Medzilaborce, Svidník, Sabinov a Stará Ľubovňa,” vymenoval Vaňo.

Praská západ vo švíkoch?

Nerovnomerný trend presunu za prácou či školou komplikuje Bratislavskému a Trnavskému kraju fungovanie. Zatiaľ čo rastú, zvyšok krajiny zaostáva. To prináša násobné rozdiely v platoch, dostupnosti práce, škôl či investícií do miest. Ak sa väčšina mladých sťahuje do jednej oblasti Slovenska, nestíha sa stavať dostatok bývania a preto sa enormne zdražuje – čo zažívame najmä v hlavnom meste.

„Prílev mladých ľudí v prostredí s obmedzenými možnosťami nájomného bývania a vysokých cien prenájmov znamená rastúci dopyt po vlastnom bývaní,” vysvetlil Šprocha s tým, kde sa sťahujú mladí za prácou a štúdiom, vzniká najviac nových bytov a štvrtí. Oblasť sa potom stane vyhľadávanou a bývanie v nej lukratívnejšie – a drahšie.

S návalom ľudí prestáva zvládať aj kapacita dopravnej infraštruktúry a vznikajú zápchy. Zvýšený tlak sa týka tiež parkovania. Domácnosti dnes bežne vlastnia dve až tri autá, čo zvyšuje nároky na parkovacie miesta najmä v hlavnom meste.

Ľudia z Prievidze, Košíc či Banskej Bystrice často najprv prídu do Bratislavy za prácou a následne sa usadia v Malackách, Modre či Svätom Jure. Príkladom sú známe obce ako Rovinka či Rajka, ktoré mali pred rokmi problém nielen so škôlkami, ale aj cestami – mali totiž jedinú hlavnú cestu a tá sa nafúknuť nedala. Presuny autom zo satelitov do hlavného mesta sa stali hlavným problémom premávky. K tomu sa pridala aj nedostatočná vybavenosť ako preplnené školy a škôlky či preťažení lekári a nestíhajúce nemocnice.

Demografi sa zhodujú, že v najbližších desaťročia bude Slovákov výrazne menej. Pravdepodobnosť poklesu obyvateľstva je vysoká aj podľa dát – v krajine sme na historicky nízkej pôrodnosti a starneme najrýchlejšie spomedzi krajín EÚ. Podľa Šprochu aj keby štát začal konať už dnes, rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska sa v najbližších rokoch výrazne nezmenia. Demografické zmeny sú totiž veľmi pomalé a ich dôsledky sa prejavujú celé desaťročia.

„Možnosti znižovať nerovnomerný úbytok obyvateľov z regionálneho hľadiska však existujú. Vyžadovalo by si to však dôsledné uplatňovanie politiky vyrovnávania regionálnych rozdielov, od čoho sme zatiaľ na Slovensku veľmi vzdialení,” potvrdil aj Vaňo.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Bratislavský kraj
Banskobystrický kraj
Trnavský kraj
demografia
migrácia

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.