
Nóri neprestali obdivovať Haralda V. napriek tomu, že mnohým z nich sa monarchia prestala páčiť. Dalo by sa povedať, že takmer každý obyvateľ škandinávskej krajiny, v ktorej žije podobný počet ľudí ako na Slovensku, mal veľmi rád svojho kráľa. Panovníkom bol od januára 1991. Harald V. zomrel dnes vo veku 89 rokov.
Keď 21. februára 1937 prišiel na svet, musela to byť veľká udalosť. Stal sa totiž prvým princom narodeným na nórskom území od roku 1370. Áno, prvým od stredoveku. Prvý za posledných 567 rokov. Prečo až po niekoľkých storočiach? Predchádzajúci nástupníci na trón sa narodili v zahraničí, keď sa Nórsko nachádzalo v úniách s inými krajinami (ako boli Dánsko a Švédsko) alebo v ňom chýbala trvale žijúca kráľovská rodina.
Nórsky kráľ Harald
Zdroj:
Reuters
Rodičia novorodenca mohli mať radosť: „Korunný princ Olav a korunná princezná Märtha už mali dve dcéry, no nórska ústava z roku 1814 v tom čase stanovovala, že na trón môžu nastúpiť len mužskí dedičia. Narodenie princa Haralda tak zabezpečilo pokračovanie následníckej línie,” vysvetľuje webová stránka nórskeho kráľovského dvora.
Po tretích narodeninách Haralda zasiahla do jeho života druhá svetová vojna. Na začiatku apríla 1940 totiž Hitlerovi vojaci vtrhli do Nórska. Kráľovská rodina okamžite sadla do vlaku a odviezla sa z Osla do Švédska. Už o tri dni odcestovali do USA, kam ich pozval americký prezident Franklin D. Roosevelt.
Harald sa stal korunným princom, keď mal 20 rokov. Udialo sa to po smrti jeho deda, ktorý bol kráľom, a novým panovníkom bol odvtedy Haraldov otec Olav V. Ten zomrel v januári 1991, čo znamenalo, že z korunného princa sa vtedy stal nový kráľ Harald V. Z formálneho hľadiska sa nedalo hovoriť o jeho korunovácii. Dôvod? „Neabsolvoval tradičnú korunováciu – namiesto nej sa on a kráľovná Sonja 23. júna 1991 zúčastnili na obrade požehnania v Nidaroskóm dóme v Trondheime,” ozrejmila webová stránka kráľovského dvora.
Prečo nie v hlavnom meste, ale v Tronheime, ktorý má 220-tisíc obyvateľov? Oslo, v ktorom žije 730-tisíc ľudí, nevyhovovalo. Katedrála v Trondheime, ktorá má dĺžku 102 metrov a šírku 50 metrov, čo z nej robí najväčší gotický chrám v Škandinávii, začala slúžiť ako dejisko korunovácií nórskych panovníkov už od roku 1163. Tento obrovský kostol má preto pre Nórov veľký historický význam.
Mimochodom, aj Oslo sa môže pochváliť podobne starou kresťanskou stavbou, len hlavný rozdiel v porovnaní s Trondheimom spočíva v tom, že rozmermi vyzerá skôr len ako väčší kostol na dedine (postavili ho okolo roku 1150).
Vráťme sa však od požehnania v Nidaroskóm dóme v januári 1991 o viac ako dve desaťročia dozadu, pretože vtedajšia udalosť v dobrom zmysle slova výrazne zasiahla do Haraldovho budúceho života. Reč je o láske. O celoživotnej láske. Mal 22 rokov, keď sa zoznámil so Sonjou Haraldsenovou. Urastený fešák, ktorý mal 188 centimetrov, sa zaľúbil do pôvabne ženy v rovnakom veku.
Na vyučenú krajčírku, ktorá neskôr vyštudovala francúzštinu, angličtinu a dejiny umenia, sa však na kráľovskom dvore pozerali cez prsty. Podobne to platilo o mnohých politikoch i bežných Nóroch. Sonja Haraldsenová totiž bola takpovediac obyčajná žena. Nepochádzala z nijakého kráľovského rodu, nebola šľachtičná. Nespĺňala teda vtedajšie očakávania, aká mala byť nevesta korunného princa. Našlo sa veľa takých Nórov, čo považovali za neslýchané, aby sa následník trónu oženil so ženou, ktorej chýba európsky kráľovský pôvod alebo žeby aspoň pochádzala z aristokratickej rodiny.
Harald a Sonja sa stretávali nezosobášení deväť rokov. Atmosféra v Nórsku ich láske nepriala. Keď korunný princ oslávil svoje 30. narodeniny, kráľovi Olavovi V. oznámil, že inú ženu, ako je slečna Haraldsenová, si za manželku nevezme. Po konzultáciách s parlamentom aj s vládou panovník udelil synovi súhlas, aby nakoniec mal svadbu s touto rodáčkou z Osla.
Do manželstva vstúpili v auguste 1969. Cirkevný sobáš nemali v slávnom chráme Trondheime, v tomto prípade vyhovovala katedrála v Osle postavená v 17. storočí. Narodili sa im dve deti: korunná princezná Märtha Louise a korunný princ Haakon.
Harald V. bol známy vášňou pre šport a obdivom k prírode. Pobyt v nej často spájal s poľovačkou a s rybolovom. Čo sa týka športu, dokonca reprezentoval Nórsko na letných olympijských hrách. Na troch podujatiach: v Tokiu (1964), v Mexiku (1968) a v Mníchove (1972). Pod piatimi olympijskými kruhmi súťažil v jachtingu.
Poďme do nedávnej minulosti i súčasnosti, ktorá uškodila dobrej povesti nórskej monarchie. Nijako to nesúvisí s činnosťou Haralda V., ale vyplýva zo škandálov spájajúcich sa s manželkou korunného princa Haakona. Ide o veľmi problematickú komunikáciu jeho ženy Mette-Marit s americkým sexuálnym násilníkom Jeffreym Epsteinom a ešte o horšiu vec, ktorou sa stalo podanie obžaloby na jej syna a neskôr jeho odsúdenie. Volá sa Marius Borg Høiby a v júni tohto roku ho súd poslal za mreže na štyri roky za znásilnenie. Treba pritom zdôrazniť, že nejde o biologického syna korunného princa Haakona. V roku 1997 sa narodil sa matke Mette-Marit, ktorá v tom čase ako čašníčka žila s dídžejom (s Haakonom sa zosobášila v auguste 2001).
Dalo sa očakávať, že škandály ublížia imidžu nórskej monarchie. V minulosti s ňou podľa prieskumov verejnej mienky sympatizovalo dlhodobo až okolo 80 percent občanov. V súčasnosti je ich výrazne menej: približne 60 percent. O Haraldovi V. to však neplatilo – jeho popularita neklesla. Medzi členmi kráľovskej rodiny získal najvyššie hodnotenie 9,2 na stupnici od 1 do 10, keď sa opýtaných pýtali, ako dobre reprezentuje kráľovskú rodinu. (Údaj je z prieskumu verejnej mienky realizovaného vo februári tohto roku.)
Odvtedy sa takmer určite nič nezmenilo. Nemožno pochybovať o tom, že Haralda V. pochovajú ako obdivuhodne obľúbeného panovníka.
© Autorské práva vyhradené
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

