Zomrel Vladimír Páral. Autor Milencov a vrahov odišiel v deň svojich narodenín

Patril k najčítanejším českým spisovateľom druhej polovice 20. storočia. Vladimír Páral dokázal z každodennosti socialistického Československa vytvoriť groteskné laboratórium ľudských vzťahov, neskôr sa pustil do sci-fi aj otvorene erotickej prózy. Zomrel v pondelok 10. augusta, presne v deň svojich 94. narodenín.  

Český spisovateľ Vladimír Páral zomrel vo veku 94 rokov. Podľa informácií denníka Blesk skonal v noci na pondelok 10. augusta 2026 v nemocnici v Chebe. Správu médiu potvrdil jeho dlhoročný priateľ Jaroslav Beneš.

Páral sa v poslednom období zotavoval po úraze a doma sa pohyboval s pomocou chodúľky. Beneš, ktorý s ním hovoril ešte približne dva týždne pred smrťou, však uviedol, že spisovateľ bol „myšlienkovo úplne čulý“, nestrácal humor ani záujem o dianie okolo seba. Priateľ ho mal práve v pondelok navštíviť a osláviť s ním narodeniny. Namiesto toho sa ráno dozvedel správu o jeho smrti.

Symbolika dátumu je nezvyčajne silná: Páral sa narodil 10. augusta 1932 v Prahe a zomrel presne o 94 rokov neskôr.

Chemický inžinier, ktorý začal pozorovať ľudí

Hoci prišiel na svet v Prahe, detstvo a dospievanie prežil najmä v Brne. Po maturite začal študovať chémiu a v roku 1954 ukončil chemické inžinierstvo na vysokej škole v Pardubiciach. Následne pracoval ako technológ v Liberci a Jablonci nad Jizerou, neskôr ho profesionálna dráha priviedla do Ústí nad Labem. Práve prostredie fabrík, podnikových ubytovní, kancelárií a severočeských priemyselných miest sa neskôr stalo jedným zo základných zdrojov jeho literárneho sveta.

Literárne začínal v roku 1962. Pre severočeský denník Průboj napísal na pokračovanie prózu Šest pekelných nocí a podpísal ju pseudonymom Jan Laban. O dva roky neskôr už pod vlastným menom vydal Veletrh splněných přání. Kniha zaznamenala výrazný čitateľský aj kritický úspech a otvorila Páralovi cestu k profesionálnej literatúre. V roku 1967 sa stal spisovateľom z povolania, neskôr pôsobil aj ako redaktor Severočeského nakladateľstva.

Český rozhlas pri jeho deväťdesiatke pripomínal, že z mladého chemického inžiniera sa postupne stal autor, na ktorého knihy sa stáli rady.

Láska, rutina a ľudia chytení v stroji

Najsilnejšie obdobie Páralovej tvorby sa spája so 60. rokmi. Jeho hrdinovia chodili do práce, zamilovávali sa, podvádzali partnerov, túžili po zmene a zároveň sa znovu a znovu nechávali vtiahnuť do stereotypu. Páral pritom používal chladný, miestami až technický jazyk človeka, ktorý akoby svoje postavy pozoroval v laboratóriu.

Práve tento prístup charakterizoval jeho takzvanú čiernu pentalógiu. Patria do nej Veletrh splněných přání, Soukromá vichřice, Katapult, Milenci a vrazi a Profesionální žena. Prvé knihy cyklu priniesli ostrú satiru na mechanizáciu života, konzumné túžby, partnerské stereotypy a prázdnotu každodennej existencie.

Literárna kritika však Páralovu dráhu nevnímala ako rovnako kvalitnú od začiatku do konca. Česká televízia pri jeho osemdesiatke pripomínala hodnotenia, podľa ktorých sa jeho tvorba postupne posúvala od prenikavej satiry k opatrnejšej a miestami až triviálnej próze.

Napriek tomu – alebo možno aj preto, že dokázal spájať literárne ambície s čitateľskou príťažlivosťou – zostával mimoriadne populárny.

Český rozhlas uvádza, že sa predalo viac ako tri milióny výtlačkov jeho kníh. V roku 2010 Páral získal Cenu Ladislava Fuksa za celoživotný prínos českej literatúre. Spisovateľka Eva Kantůrková vtedy pripomenula najmä novosť jeho poetiky a schopnosť sústrediť sa na každodennosť a obyčajný ľudský príbeh.

Od „bielej“ série k sci-fi

V období normalizácie sa tón Páralových kníh menil. Do takzvanej bielej série patria napríklad romány Mladý muž a bílá velryba, Radost až do rána, Generální zázrak či autobiograficky ladené Muka obraznosti.

Aj tieto knihy sa dočkali filmových adaptácií. Páral mal vôbec k filmu mimoriadne blízko: na plátno sa dostali okrem iného Soukromá vichřice, Mladý muž a bílá velryba, Katapult, Muka obraznosti či neskôr Milenci a vrazi. Pri niektorých adaptáciách sa podieľal aj na scenári.

V osemdesiatych rokoch sa od realistického zobrazovania súčasnosti čiastočne vzdialil a obrátil sa k vedeckej fantastike. Napísal napríklad romány Romeo & Julie 2300, Pokušení A-ZZ, Válka s mnohozvířetem a Země žen. Posledný z nich zobrazoval svet s obrátenými mocenskými pomermi medzi mužmi a ženami a zároveň fungoval ako alegória totalitnej spoločnosti.

Playgirls a Páral bez zábran

Po páde komunistického režimu sa Páral pustil aj do tém, ktoré pred rokom 1989 podliehali spoločenským a vydavateľským obmedzeniam. V 90. rokoch sa veľkej pozornosti dočkali najmä erotické romány Playgirls 1 a Playgirls 2. Ich filmové spracovanie síce kritika prijala výrazne chladnejšie než staršie adaptácie jeho próz, meno Vladimíra Párala však zostávalo synonymom komerčne úspešného českého autora.

Sexualita pritom nebola v jeho dielach samoúčelným neskorým objavom. Túžba, nevera, moc medzi partnermi a konflikt medzi rutinou a vášňou sprevádzali jeho tvorbu od prvých významných kníh.

Aj kontroverzná kapitola normalizácie

Páralov životopis má tiež politicky kontroverznú stránku. V roku 1977 pripojil svoj podpis k takzvanej Anticharte, režimom zorganizovanej kampani namierenej proti Charte 77. Jeho meno sa nachádza v publikovaných zoznamoch signatárov.

Podľa takzvaných Cibulkových zoznamov bol Páral uvádzaný aj ako spolupracovník komunistickej Štátnej bezpečnosti pod krycími menami Mirek a Slávek. Tento údaj dlhodobo uvádzajú české biografické zdroje vrátane databázy Blesku; ide však o tvrdenie založené na zverejnených evidenčných zoznamoch, nie o hodnotenie rozsahu či charakteru jeho prípadnej spolupráce.

Je to súčasť Páralovho životopisu rovnako ako fakt, že dokázal v 60. rokoch vytvoriť jedno z najvýraznejších literárnych zrkadiel odcudzenia a stereotypu vtedajšej spoločnosti.

Spisovateľ, ktorého čítali milióny

Od polovice 90. rokov bol Páral spojený aj s Mariánskymi Lázňami, kde dlhodobo žil. Ešte v roku 2023 sa verejne zapájal do miestneho života a stal sa čestným členom spolku usilujúceho sa o obnovu mariánskeho stĺpa v meste.

Jeho knihy prežili režim, ktorý opisovali, aj literárne módy, ktoré nasledovali po ňom.

Aj preto sa stal jedným z komerčne najúspešnejších českých prozaikov posledných desaťročí – autorom, ktorého romány čítali milióny ľudí a ktorého postavy sa z kníh opakovane presúvali na filmové plátno a divadelné javiská.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.