Zora Kolínska zvýšila pôrodnosť na Slovensku. Záver života mala ťažký, svadbu absolvovala v poslednej chvíli na lôžku

Herečka a speváčka Zora Kolínska sa narodila 27. júla pred 85 rokmi. V čase, keď začínala, v umení dominovali budovateľské alebo ľudové typy. Kolínska bola celkom iná. Rodená dáma s krehkou štíhlou postavou a aristokratickou tvárou.  

Jej šarm umocňoval zvláštne zafarbený hlas, ktorý mal pre mužov veľmi zvodný odtieň. Bolo vlastne druhoradé, že vie spievať a hrať – už jej civilná reč vzbudzovala pozornosť a vyvolávala rôzne emócie.

Zora Kolínska bola skrátka zvláštny exemplár. Patrila k umelcom, ktorí prebijú postavu, hrajú najmä sami seba, ale nikomu to neprekážalo. Režiséri ju možno s tým zámerom aj obsadzovali.

Bolo to tak napríklad keď hrala vo Feldekovej kabaretnej hre Teta na zjedenie, z ktorej vznikol aj televízny film (1980). Réžiu mal Miloš Pietor a hudbu zložil Jaro Filip.

Kolínska hrala preexponovanú tetu Vieru zo Švajčiarska, čo jej mimoriadne sedelo. Afekt a humor – to jej išlo. A hodila sa do partie. Vedela napĺňať spoločnú koncepciu, bola chápavá a bystrá.

V jej prípade však veľmi záležalo na tom, s kým pracovala, lebo bola predovšetkým interpretačná umelkyňa.

Satira aj sentiment

Najviac sa jej darilo v začiatkoch, hneď po škole, keď bola niekoľko rokov aj manželkou Milana Lasicu. Dokázala mu byť partnerkou tiež na javisku. Účinkovala spolu s Lasicom a so Satinským napríklad v slávnom Soirée v Divadle na korze vo februári 1968.

Úspešná bola v mnohých zábavných projektoch, estrádach, súťažiach a verejnosť ju vnímala najmä ako speváčku. Blízka jej bola satira aj sentiment.

Život ju neskôr zaviedol do celkom iných polôh, ako bola poetika Divadla na korze, ale vždy si vedela získať pozornosť.

V závere života dokonca prevzala po Ivanovi Krajíčkovi reláciu Repete, zmenilo sa jej publikum, ale ľudia vnímali celú škálu Kolínskej umenia a stále mala dosť fanúšikov.

To, že zvládala rozdielne polohy, svedčí o tom, že bola dokonalá interpretka a zároveň silná osobnosť. Navyše bola veľmi pekná.

Stále v éteri

Okolo krásnej Zory sa, pochopiteľne, krútili ti najzaujímavejší muži. Keď sa začala v meste (Bratislava bola ešte malá, všetci sa poznali z ulice) objavovať s mladučkým Jurajom Kukurom, išli držiac sa za ruky, ľudia na nich mohli oči nechať.

Bol to romantický pár, ale po čase, vraj po siedmich rokoch, sa z koloritu mesta vytratil. Zora Kolínska však bola stále v éteri. Jej hlas vzrušoval poslucháčov a asi zvyšoval pôrodnosť na Slovensku.

Obľúbená a frekventovaná bola napríklad upravená ľudová pieseň Červené jabĺčko, ktorú asi každý pozná a je k nej aj pekný klip, ako Zora oblieka driečnu dievčinu do kroja.

Roky ubiehali a zrazu sa začalo šepkať, že obľúbená herečka je chorá. Poplašné správy však vyvrcholili prekvapujúco: práve zdravotné problémy ju priviedli k osudovému mužovi, s ktorým strávila ďalší život, celé štvrťstoročie. Bol to gynekológ Igor Peter.

Foto:
archív STV
Zora Kolínska v televíznom programe Mapa spomienok (1979)

Iný život

Keď prišla v deväťdesiatych rokoch zmena režimu, zmenil sa aj život Zory Kolínskej. Rozhodla sa podnikať. Robila som s ňou v tom čase rozhovor a bola tým nadšená. Predávala luxusný nábytok.

Stretli sme sa v jej obchode, ktorý bol na prízemí tzv. Domu novinárov na Župnom námestí. Na budove sú veľké výklady, za nimi boli vystavené sedačky, kreslá, nábytok a medzi tým, za písacím stolom, kraľovala krásna Zorka.

Radostne mi rozprávala o novej práci. Vtedy sa múzam nedarilo, každý trčal zahrabaný v novinách, ľudia sledovali politické dianie, ale o nábytok bol záujem, lebo dovtedy sa taký exkluzívny u nás ani nepredával. A Zora ponúkala aj nádherné poťahové látky, ktoré ľudia tiež chceli.

Nejako sme sa vtedy zblížili (asi preto, že som poznala jej švagra Ľuda Petránskeho, ktorý mal za manželku Zorkinu sestru Líviu, mali spoločného otca) a pozvala ma aj k nim domov. Chcela mi ukázať látky, ktoré mala uskladnené vo veľkých baloch, ale aj kaktusy, ktoré pestoval jej partner v skleníku.

Sama mala vilu vkusne zariadenú, z obývačky tuším viedli schody na poschodie, ale utkvelo mi v pamäti najmä to, ako zábavne rozprávala o mužovi. Vraj keď príde domov, vyloží si veci z vrecka na stôl v obývačke, vytvorí si tam svoje milieu a naruší dizajnový vzhľad izby.

To ju rozčuľovalo. Aj doma chcela mať všetko perfektné. Bola veselá, žartovala, darilo sa jej. Veď sa potom vrátila aj k spievaniu, moderovala Repete.

Záver života mala však ťažký. Verejnosť sledovala jej zdravotný stav, pobyt v nemocnici, rôzne rodinné problémy, svadbu v poslednej chvíli na lôžku. Bola to daň za slávu. Tú platia práve miláčikovia osudu.

Ale ona mohla byť aj tak spokojná. Ľudia ju mali úprimne radi. Hoci kritikou Kolínska nebola vychválená, lásky publika sa jej ušlo až-až a spomienka na ňu nevybledla. Ľúbezný hlas stále znie aj na internete, môžete si ju kedykoľvek vypočuť.

Zora Kolínska sa narodila 27. júla 1941 v Kráľovej Lehote a zomrela 17. júna 2002 v Bratislave. Vyštudovala herectvo na VŠMU.

Účinkovala najprv v Trnavskom divadle, v Divadle poézie (neskôr Divadlo na korze), na Novej scéne, v mnohých televíznych a filmových projektoch, moderovala Repete. Preslávila sa najmä ako speváčka a pôvabná dáma s podmanivým hlasom.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Zora Kolínska
príbeh
profil

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.