Zvrat v prieskume: Smer predbehol PS. Fico by však narazil na problém, ktorý mu komplikuje cestu k väčšine
obchodnyregister
2026.09.08.
Smer-SD v najnovšom prieskume preferencií predbehol Progresívne Slovensko. Ak by sa voľby konali začiatkom septembra, stranu Smer-SD by volilo 17,32 percenta voličov. Ukázal to prieskum agentúry SCIO.
Tesne za Smerom by na druhom mieste nasledovali progresívci, ktorí by získali 16,94 percenta voličských hlasov. Rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami je však len na úrovni štatistickej odchýlky, zvíťaziť by tak mohla ktorákoľvek zo strán. Agentúra vykonávala prieskum od 28. augusta do 3. septembra na vzorke 1 020 respondentov.
Smer-SD zvíťazil v meraní agentúry prvýkrát. Výsledok tak podľa hlavného analytika SCIO Martina Klusa potvrdzuje trend postupného vyrovnávania podpory dvoch najsilnejších politických strán. Ako však analytik upozornil, výsledok sa nedá interpretovať ako jednoznačné víťazstvo Smeru, keďže rozdiel je naozaj len minimálny. „Podstatnejšie je, že sa potvrdzuje trend, ktorý sledujeme už niekoľko mesiacov. Náskok Progresívneho Slovenska sa postupne zmenšoval, až sa obe strany dostali prakticky na rovnakú úroveň,“ doplnil Klus.
Tretie miesto už tradične obsadilo hnutie Republika. Volilo by ho 10,45 percenta účastníkov prieskumu. Do parlamentu by sa ďalej dostali aj Hnutie Slovensko (9,3 %) a strana Hlas-SD (9,04 %). Strana Sloboda a Solidarita by vo voľbách získala 8,41 percenta, bránami parlamentu by prešlo aj Kresťanskodemokratické hnutie (5,61 %) a tesne aj Demokrati s podporou 5,22 percenta. Hranicu piatich percent neprekročila strana Právo na pravdu (3,95 %) ani koaličná Slovenská národná strana, ktorú by rovnako volilo 3,95 percenta voličov. Do parlamentu by sa nedostalo ani hnutie Sme rodina (3,57 %), ani Maďarská aliancia (3,57 %).
Do parlamentu by sa tak spolu dostalo osem politických subjektov. Smer-SD by získal 32 kresiel, Progresívne Slovensko 31 a hnutie Republika 19. Hnutie Slovensko a Hlas-SD by získali zhodne po 17 mandátov, Sloboda a Solidarita by mala 15 poslancov, Kresťanskodemokratické hnutie desať a Demokrati deväť. Keďže by sa Slovenská národná strana do parlamentu už nedostala, strany súčasnej koalície by nedokázali zostaviť parlamentnú väčšinu. Aj s podporou hnutia Republika by Smer a Hlas mali len 68 mandátov. Strany opozície by väčšinu získali len s podporou Hnutia Slovensko.
Analytik podotkol, že na aktuálne výsledky prieskumu mohla mať vplyv aj medializovaná kontroverzia týkajúca sa Ivana Korčoka a spôsobu odmeňovania za jeho prácu pre Progresívne Slovensko. Podľa Klusa to môže byť jedným z faktorov, ktoré ovplyvnili výsledok. Ako však upozornil, samotným prieskumom nie je možné preukázať priamu príčinnú súvislosť. Pokles Progresívneho Slovenska sa navyše podľa Klusa začal ešte pred medializáciou tejto témy, a to od mája. Zároveň sa prieskum uskutočnil v období, keď sa po lete opäť zvyšuje politická aktivita. Klus navyše upozornil, že viaceré strany vedú viditeľnú kampaň, a to nielen pre blížiace sa komunálne a regionálne voľby.
Analytik doplnil, že na základe jedného merania nemožno hovoriť o priamom efekte kampaní jednotlivých strán. Je však viditeľné, že viaceré strany, ktoré sú v poslednom období výraznejšie prítomné vo verejnom priestore či v teréne, si dokážu svoju podporu nielen udržať, ale v niektorých prípadoch aj mierne zvýšiť. Napríklad Hlas-SD si s výsledkom 9,04 percenta udržal júlovú pozíciu. Strana bola počas leta aktívna vo verejnom priestore práve aj prostredníctvom outdoorovej kampane. Svoje postavenie si podľa slov analytika udržalo a dokonca mierne zvýšilo aj Hnutie Slovensko, ktoré vedie výraznú kontaktnú kampaň.
K stranám, ktoré sú v poslednom období aktívnejšie v regiónoch, patrí aj Sloboda a Solidarita, ktorá sa aj naďalej drží nad ôsmimi percentami a oproti júlu aj mierne narástla. Výraznejší posun nastal aj u Práva na pravdu. Kým v júlovom prieskume získala strana 2,97 percenta, v aktuálnom by ju volilo takmer o jedno percento voličov viac. Tento nárast Práva na pravdu podľa analytika tiež prichádza práve v čase, keď strana vedie intenzívnu outdoorovú kampaň. „S približujúcimi sa komunálnymi voľbami bude zaujímavé sledovať, či sa intenzita kampane, prípadne komunálne a regionálneho úspechy a neúspechy začnú ešte výraznejšie premietať aj do voličských preferencií strán,“ uzavrel Klus.
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.