Koalícia Progresívneho Slovenska a Demokratov by bola registrovaným partnerstvom z rozumu (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.06.09.
Ak by Demokrati dlhodobo nedokázali osloviť dostatok voličov, nemali by existovať. No to neznamená, že sa majú rozpustiť v liberálnej strane. Bude to znamenať len ďalšie rozrieďovanie liberalizmu.
Demokrati majú za sebou azda najbizarnejší príbeh spomedzi všetkých strán, ktoré sa pohybujú nad hranicou zvoliteľnosti. Neúspech je ich druhým menom. Eduard Heger bol jediným predsedom koaličnej vlády v histórii, ktorého strana nebola v koalícii a dokonca ani v parlamente. Heger totiž opustil OĽaNO ešte ako premiér a rozbehol vlastný projekt.
Málokto si však spomenie, že predtým, než prebral Demokratov, tí sa pred voľbami 2023 chvíľu volali Modrá koalícia, pretože jej vtedajší šéf Miroslav Kollár sa chcel najprv spájať s Mikulášom Dzurindom. Spolupráca im vydržala mesiac, takisto ako nový názov, lebo Kollár vymenil opotrebovaného dvojnásobného premiéra za čerstvejšieho Hegera.
Nestačilo to ani na tri percentá. No azda len najväčší znalci si pamätajú, že dnešní Demokrati a niekdajšia Modrá koalícia vznikli v roku 2018 pod názvom Spolu. Založil ju Miroslav Beblavý a, ako centristická partnerská strana Progresívneho Slovenska, kandidovala spolu s ním do volieb v roku 2020. Na vstup do parlamentu koalícii chýbalo necelých tisíc hlasov.
Zabijak politických ambícií
Značka Demokrati je zhmotnením zlyhania bájneho „spájania pravice“, o ktorom časť voličov sníva už od roku 2002, keď SDKÚ naposledy vyhrala voľby. Napokon, Demokrati existujú len preto, lebo strana v roku 2021 odmietla víziu predsedu Juraja Hipša, aby sa definitívne zlúčila s Progresívnym Slovenskom. A po všetkých peripetiách sa teraz oblúkom vrátili na začiatok.
Republiková rada strany vylúčila možnosť, že by Demokrati išli na kandidátku Progresívneho Slovenska alebo sa s ním zlúčili a zanikli. Za jedinú akceptovateľnú formu predvolebnej spolupráce pokladajú riadnu predvolebnú koalíciu. „Demokrati nebudú na kandidátke nikoho iného. Neviem, koľkokrát to mám ešte povedať,“ vyhlásil ich predseda Jaroslav Naď.
Prečítajte si tiež:
Demokrati sú pritom zabijakom politických ambícií svojich lídrov. Beblavý, Hipš, Kollár ani volebná líderka Demokratov spred troch rokov Andrea Letanovská už v politike nie sú. A ak sa Naďovi nepodarí dostať Demokratov v roku 2027 do parlamentu, veľmi pravdepodobne skončí takisto. Napriek tomu sa však rozhodol správne.
Volebná koalícia je „najčistejší“ spôsob spájania sa strán. Takúto formu predpokladá aj volebný zákon. Na rozdiel od roku 2020 Progresívne Slovensko vypadnutie z parlamentu neriskuje, ak bude postupovať v súlade s predpismi. Obchádzať sedempercentné kvórum umiestnením pár členov Demokratov na svoju kandidátku by bolo v tomto prípade zbytočné.
Cnosť z núdze
No netvárme sa, že spojenie Demokratov a Progresívneho Slovenska by bolo hodnotovo prirodzené. Prirodzená je na ňom jedine túžba nenechať prepadnúť kľúčové hlasy. Vstup Demokratov do parlamentu môže rozhodnúť o tom, či vznikne vláda bez Smeru. Inak je to však z núdze cnosť.
Demokrati síce obhajujú liberálnu demokraciu ako najlepšiu formu vlády a v základných rámcoch sa s Progresívnym Slovenskom bez problémov zhodnú, no určite nejde o liberálnu stranu. Naopak, sú skôr konzervatívni a sami sa definujú ako centristická stredopravá strana. „Naším cieľom je len to, aby si pravicový proreformný umiernený volič našiel svoju stranu, ktorú môže voliť, lebo dnes taká nie je,“ tvrdil Jaroslav Naď v januári 2023.
Prečítajte si tiež:
„Nech vznikne táto umiernene ľavicová koalícia Demokratov a Progresívneho Slovenska. My sme tou pravicovou stranou,“ hovorí dnes predseda SaS Branislav Gröhling. Prosím? Ľavicová? Aj Progresívne Slovensko je ekonomicky prinajlepšom v strede. Demokratov však môže za ľavicu považovať azda len ten, kto nerozozná svoju ľavú ruku od pravej.
Gröhlinga nepodozrievame z toho, že by potreboval dobehnúť učivo materskej školy, no vie, že spojenie PS a Demokratov v sebe nesie aj riziko, a chce to využiť na to, aby Naďovej strane odlákal voličov, ktorí síce chcú poraziť Smer, ale Progresívne Slovensko je pre nich už príliš vľavo a „woke“.
Registrované partnerstvo z rozumu
Nazývať ľavicovou stranou zoskupenie, kde je Eduard Heger, Juraj Šeliga či Ľubomír Galko, je naozaj smiešne. To je však tragédia Demokratov. Pre KDH sú „pololiberáli“, pre SaS ľavičiari a pre niektorých voličov Progresívneho Slovenska budú určite len menej radikálnou, no stále ťažko akceptovateľnou konzervatívnou odnožou OĽaNO.
Napokon, to, že prípadný predvolebný blok by bol najmä registrovaným partnerstvom z rozumu, vidno aj na preferenciách. Podľa májového prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka by spojenie PS a Demokratov stranám prinieslo navyše len 0,4 percentuálneho bodu a v parlamente by dokonca mali o jeden mandát menej.
Prečítajte si tiež:
Hlavný argument proti prílišnému spájaniu je však nielen politologický, ale najmä demokratický. Uniformita zabíja slobodnú politickú súťaž a pluralitu, ktorá je podstatou zdravej demokracie. Áno, odporcovia Smeru sa musia zhodnúť na spoločných hodnotách, no to neznamená, že by mali byť rovnakí a že celá slovenská politika sa má natlačiť do stredu.
Ak by Demokrati dlhodobo nedokázali osloviť dostatok voličov, nemali by existovať samostatne. No to neznamená, že sa majú rozpustiť v liberálnej strane. To by prinieslo len ďalšie rozrieďovanie liberalizmu a progresívnych prúdov a posilňovanie mýtu, že Smer sa nedarí poraziť preto, lebo umiernení pravičiari nemajú koho voliť.
Ľavica nemá koho voliť
Je to však presne naopak. Za tradicionalistickú pravicu sa podľa prieskumu NMS považuje len osem percent voličov. Liberálnych pravičiarov sú len štyri percentá. Až 18 percent respondentov sa stotožňuje s liberálnou ľavicou, no takú stranu na Slovensku nemáme. A ak by Progresívne Slovensko splynulo s Demokratmi, vzdialilo by sa tejto skupine ešte viac.
Nech si len Demokrati zachovajú svoju identitu, hoci aj v prípadnej koalícii s progresívcami. Spolupracovať neznamená ignorovať fundamentálne rozdiely. Chápeme, že aj niektorí voliči na opačnej strane spektra túžia po hegemónovi, akým je Smer, a politici im chcú vyhovieť, no bola by to slepá ulička. A budovaniu dlhodobej alternatívy k Smeru by skôr uškodila.
Prečítajte si tiež:
Smer ovládol ľavicové spektrum až tak, že dnes už nie je na Slovensku možné predstaviť si inú ľavicovú politiku, hoci strana Roberta Fica sa dávno posunula ku konzervatívnemu nacionalizmu. Jeho ideologická nadvláda je však taká silná, že aj Hlas, ktorý sa to pokúsil robiť inak, skončil ako jeho nepodarená kópia.
Riešením nie je vytvoriť na druhej strane jeden monolit, ktorý sa vyrovná Smeru a všetky rozdiely zahladí. Tak by priaznivci liberálnej demokracie uvažovať nemali, pretože jej podstatou je rôznorodosť. Všetkým demokratom bez ohľadu na názov by malo záležať na tom, aby aspoň na ich strane spektra nepísali všetci modrým perom.