Arménsko by mohlo byť vylúčené z postsovietskeho vojenského paktu Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti.
Lavrov uviedol, že členovia OZKB voči Arménsku uplatnia „príslušný článok stanov organizácie“, napísal denník Kommersant a dodal, že podľa stanov možno Arménsku odobrať hlasovacie práva alebo ho dokonca úplne vylúčiť z organizácie.
„V deň volieb v Arménsku môj kolega Ararat Mirzojan na otázku týkajúcu sa OZKB vyhlásil, že príspevky neplatíme, pretože sa jednoducho nezúčastňujeme (…). Arménsko už viac než dva roky dlhuje do rozpočtu OZKB. Je to situácia, s ktorou stanovy organizácie počítajú, a dnes sme sa dohodli, že sa pozrieme na uplatnenie príslušného článku stanov OZKB,“ povedal Lavrov.
Minister hovoril na tlačovej konferencii po rokovaní ministrov zahraničných vecí OZKB, na ktorom sa Arménsko nezúčastnilo.
Do OZKB patrí šesť bývalých sovietskych republík: Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko a Tadžikistan. Arménsko svoje členstvo v organizácii zmrazilo vo februári 2024. Tento krok vysvetlilo tým, že jeho spojenci vrátane Ruska a Bieloruska si neplnia záväzky a neuznávajú svoju zodpovednosť. Premiér Nikol Pašinjan označil OZKB za hrozbu pre arménsku bezpečnosť a pripustil vystúpenie krajiny z organizácie „v prípade nevyhnutnosti“.
Arménsko bolo kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu a neskôr spojencom Ruska. Na jeho území sa okrem iného nachádza ruská vojenská základňa. Vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou sa v posledných rokoch vyostrujú. Arménsko vyčíta Rusku, že ho neochránilo počas bojov so susedným Azerbajdžanom. Baku v roku 2023 pri bleskovej vojenskej operácii znovu ovládlo Náhorný Karabach, enklávu na juhozápade Azerbajdžanu, a napriek prítomnosti ruských vojakov ukončilo desaťročia trvajúcu vládu tamojších arménskych separatistov. V období pred voľbami, ktoré sa v Arménsku konali tento mesiac a v ktorých zvíťazila strana premiéra Pašinjana, Rusko zosilnilo ekonomický tlak na Arménsko a zakázalo dovoz viacerých jeho poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov.