V dolinách aj Na Kráľovej holi. Po euforickom speve na balkóne prišlo bolestivé vytriezvenie

„Ideme?“ hecoval niekto na balkóne.

Na chvíľu sa všetci utíšili a potom zaznelo: „Na Kráľovej holi stojí strom zelený…“

Na Ficovi bolo vidieť, že si to užíva. Spieval a gestikuloval vedľa poslanca Dušana Jarjabka, bývalého speváka, ktorý v máji 2005 prestúpil ako poslanec z Mečiarovho HZDS do Smeru a odvtedy patrí k Ficovým najlojálnejším ľuďom.

Keď dospievali, z balkóna sa do ticha nočnej Bratislavy ozývali výkriky „K..va“, „Slovensko, Slovensko, heja, heja, heja, Slovensko“, „My sme vy-hra-li“ alebo „Tak sa to robí, do psej matere!“.

Skandovanie víťazov volieb pokračovalo aj po odchode z balkóna: „Ciki caki ciki cak! Slovensko, Slovensko, heja, heja, heja, Slovensko!“

Zábava gradovala.

Okolo pol šiestej nadránom odchádzal Fico z centrály neistým krokom. Pred východom sa na chvíľu zastavil. Vonku pred dverami ho totiž čakali novinári. Prešiel okolo nich úplne bez slova. Neodpovedal ani na otázku, ako sa cíti. Sadol si na zadné sedadlo auta a odišli.

Robert Fico opúšťa centrálu strany Smer
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Hlas vo vláde? Jasné.

V tom čase sa už špekulovalo, ako bude vyzerať nová vláda. Jednou z najepickejších reakcií ilustrujúcich povolebnú náladu bola bezpochyby odpoveď europoslankyne Moniky Beňovej, či Smer presvedčí Hlas na spoločnú vládu.

Beňová akoby ostala zaskočená. „Hlas?“ opýtala sa a potom sa cynicky a posmešne uškrnula: „Jasné.“

Akoby už bolo všetko upečené. Akoby bol Peter Pellegrini na šnúrke, a keď ho Fico potiahne, dobehne.

Beňovej reakcia predsedu Hlasu evidentne nahnevala: „Možno po prehýrenej noci mala v hlave aj niečo viac ako myšlienky, ale nemyslím si, že by sa mala takto arogantne správať voči svojmu potenciálnemu koaličnému partnerovi a už dupľom, že ich budúcnosť závisí na strane Hlas. Takéto gestá boli, dúfam, posledné, ktoré som zo strany Smer na stranu Hlas počul.“

To bolo vtedy, keď si Pellegrini sám vymyslel zosmiešňujúcu prezývku, ktorá sa s ním odvtedy ťahá: „Ja nebudem žiadny podržtaška ani nebudeme my niekomu len akoby výťahom k moci, aby si mohol zobrať krajinu k moci a robiť si tu, čo chce. Buď to pôjde aj podľa našich predstáv, alebo taká vláda nevznikne.“

Dnes by bol asi najradšej, keby tú vetu o podržtaške nikdy nepovedal.

Ako videl svojich budúcich vládnych partnerov?

„Pre nás je dôležité, aby sme mali garanciu, že vláda nebude robiť nejaké otočky vo vzťahu k medzinárodnej komunite, že budeme navonok pôsobiť rozumne, konzistentne a demokraticky, a preto je logické, že sa budeme snažiť o také posty, ktoré budú garantovať, že nikto nebude môcť potom tú vládu stočiť niekde a my ostatní sa na to budeme len pozerať a komentovať.“

A že ak by začalo vo vláde so Smerom dochádzať k zmene priorít alebo porušovaniu dohôd, Hlas je pripravený ju kedykoľvek opustiť, čo by dalo možnosť zmeny vlády na úplne inú. Nazval to blokačným mechanizmom.

Hovoril, že chce vládu, ktorá bude garantovať, že si nikto nebude musieť baliť kufre a húfne odchádzať zo Slovenska, alebo aby sme neboli nejakou čiernou dierou na mape Európy.

Vytriezvenie z volebnej noci

V nedeľu po voľbách okolo jednej poobede sa Robert Fico a pomerne veľká časť vedenia Smeru postavili pred novinárov.

„Prepáčte za môj hlas, ale trochu sme pospievali, čo je asi normálne,“ usmieval sa Fico a spolu s ním aj jeho ľudia.

O prípadnej koalícii nechcel špekulovať. Odvolal sa na to, že ešte nemá od prezidentky poverenie na zostavenie vlády. A že ak ho dostane, tak sa bude uchádzať o post premiéra, o ktorý mal pred voľbami záujem Peter Pellegrini. Hovoril, že všetci poznajú Smer a že teda nechápe, prečo niekto spochybňuje budúce zahranično-bezpečnostné smerovanie Slovenska.

Môj kolega, redaktor Aktuality.sk Marek Biró, sa ho opýtal na debatu z konšpiračnej chaty v Čifároch v okrese Levice, kde sa s Pavlom Gašparom rozprávali o prípadnej povolebnej pomste a kde Fico povedal, že „si necháva desať percent na pomstu“. Marek chcel vedieť, či sa má niekto obávať pomsty.

„Pán redaktor, nebudem sa teraz baviť o pozíciách pomsta alebo nepomsta, ale budem sa baviť o štandardných podmienkach na výkon funkcie. Teraz, prosím, zabudnite, že ste redaktorom Aktualít, a dajte sa do polohy obyčajného, normálneho občana Slovenskej republiky. Môže byť na čele policajného zboru pán Hamran, ktorý neprešiel výberovým konaním a kvôli ktorému zmenili zákon? Môže byť na čele špeciálnej prokuratúry právoplatne odsúdený páchateľ a podvodník? Človek, ktorý nás nenávidí, bývalý politik? Veď to sú elementárne veci. Nehovoríme o pomste, ale o elementárnych veciach. Nemôžete mať na čele špeciálnej prokuratúry, ktorá môže zničiť život tisíc ľudí, človeka, ktorý je podvodník. Jednoducho to nejde. Toto je pomsta, keď povieme, takúto elementárnu vec? Do týchto funkcií majú nastúpiť ľudia, ktorí tam patria. Ak bude Smer vo vláde, tieto dve pozície musia byť okamžite vymenené. To je verejná vec. Povedali sme to tisíckrát.“

Na doplňujúcu otázku, či budú rušiť špeciálnu prokuratúru alebo Špecializovaný trestný súd, dodal: „Jasne sme naznačili, že nie je naším cieľom robiť zmeny infraštruktúry orgánov činných v trestnom konaní. Tieto orgány sú tam a ostávajú tam. Nepamätám si, že by niekto zo Smeru hovoril o rušení špeciálneho súdu alebo špeciálnej prokuratúry. A nehovorím to ani teraz. Dokonca som bol prekvapený vyhláseniami strany Hlas, ktorá je pripravená ísť do reformy týchto orgánov, že si vie predstaviť ÚŠP ako jednu zo sekcií alebo odborov na generálnej prokuratúre. My sme pripravení na výmenu ľudí. Veď tam nemôžu sedieť nejakí Repa, Šúrek, Lipšic. Nemôžu tam sedieť. Spreneverili sa svojmu postaveniu. Musia odtiaľ odísť. Nikto ich nebude zatvárať, to je vec orgánov činných v trestnom konaní.“

Koniec Daniela Lipšica a niektorých ľudí z prostredia polície, špeciálnej prokuratúry a súdnictva bol do istej miery aj súčasťou predvolebnej kampane Smeru. A dotknutí s tým v prípade účasti Fica vo vláde aj rátali.

Potom sa predseda Smeru obrátil priamo na novinárov: „Aj vám ďakujem za trpezlivosť, pokiaľ ide o moc. Dúfam, že naše vzťahy budú vyvážené. Viete, že nie sme strana, ktorá by podliehala mediálnym tlakom. Som za normálne pracovné a príjemné vzťahy aj do budúcnosti. Preto si vážim, že ste tu boli včera večer, že ste tu teraz a že sa v takomto obrovskom počte zaujímate, ako bude vyzerať Slovensko.“

Niektorí to vnímali ako prejav zmieru, snahy o reštart vzájomných vzťahov.

Neveril som tomu. Pár dní predtým totiž Fico označoval Aktuality.sk, Sme, Denník N a Markízu za nepriateľské médiá.

V januári 2022 na tlačovke v Žiline zaútočil proti trom z nich ešte tvrdšie: „Som presvedčený, že na Slovensku funguje organizovaná zločinecká skupina novinárov a sú sústredení predovšetkým v Denníku N, v denníku Sme a v Aktualitách. A dávam do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní, aby začali vážne prešetrovať, do akej miery nabúravajú títo novinári štátnosť, do akej miery útočia na štátne orgány Slovenskej republiky.“

Útokov Roberta Fica, Ľuboša Blahu a ďalších by sme napočítali možno na desiatky. Len ťažko sa teda dalo veriť tomu, že predseda Smeru to s vyváženými vzťahmi myslel úprimne. A ak áno, tak to dlho nevydržalo.

Peter Pellegrini vo volebnej centrále
Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Na ceste k moci a pomste

„Po odchode Petra Pellegriniho a jeho skupiny zo Smeru sa aj mne zdalo, že pád Ficovej politiky a popularity je nezastaviteľný. Predpokladal som, že Smer s cca desiatimi percentami ostane už dlhodobo na okraji slovenskej politiky, bez koaličného potenciálu. Avšak ,skvelým‘ výkonom Matoviča a jeho vlády sa začala Robertovi Ficovi nanovo otvárať možnosť nástupu,“ vysvetľuje jeden zo zakladateľov Smeru Boris Zala, ktorý je dnes kritikom Ficovej politiky. „Jediným konkurentom tu bol Peter Pellegrini. On mal šancu stať sa lídrom opozície,“ dopĺňa.

Lenže mu chýbala odvaha jasne sa vyhraniť voči Ficovi. No a keď ten začal naberať na sile, pocítil to najmä Hlas.