Veda na Slovensku dostala vysvedčenie od zahraničných expertov. Najnovšie hodnotenie odhalilo naše silné a slabé stránky

Vyvíjajú nové lieky, skúmajú umelú inteligenciu či hľadajú riešenia pre ekologickejšiu budúcnosť.  

Odpovede prinášajú výsledky hodnotenia VER 2026, ktoré v pondelok predstavil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas). Hodnotenie sa zameriava na kvalitu výskumu, umeleckej tvorby a ďalšej odbornej činnosti na verejných vysokých školách a v Slovenskej akadémii vied.

Podľa výsledkov sa kvalita slovenskej vedy a umenia od posledného hodnotenia v roku 2022 zvýšila o 40 percent. Najväčší posun zaznamenala Ekonomická univerzita v Bratislave, ktorej výsledky sa za štyri roky zlepšili o 353 percent. Nasledovala Žilinská univerzita v Žiline s nárastom o 348 percent a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, ktorá si polepšila o 205 percent.

Čítajte viac Trik čerstvých absolventov: Na ďalšiu školu sa hlásia aj bez záujmu študovať, ušetria tak stovky eur

Výrazné zlepšenie vidno aj pri jednotlivých odboroch. Najrýchlejšie napredovali stavebné vedy, architektúra a doprava, kde kvalita vzrástla o 260 percent. Nasleduje právo s nárastom o 213 percent a psychológia, ktorá si oproti predchádzajúcemu hodnoteniu polepšila o 192 percent.

Najsilnejšie odbory na Slovensku

Ukazuje sa, že slovenským vedcom sa darí nielen v technických a prírodovedných laboratóriách, ale aj v humanitných a spoločenských oblastiach. Medzi najkvalitnejšie hodnotené oblasti patria chemické vedy, historické vedy, strojárstvo, ekonomické vedy a filológia. Práve v týchto odboroch získali pracoviská najvyšší podiel hodnotení v kategóriách excelentná a veľmi dobrá.

Za jedny z najlepších výsledkov vďačí Slovensko chemikom. Odborníci pri nich hodnotili vedecké články, nové objavy a výskumné projekty. Mimoriadne dobre si počínali najmä pracoviská Slovenskej akadémie vied (SAV) a Univerzity Komenského v Bratislave. Osobitne zaujal Ústav polymérov SAV, ktorý sa zaradil medzi absolútnu špičku hodnotenia. Práve chemické vedy podľa ministerstva patria k oblastiam, v ktorých sa Slovensko najviac približuje svetovej úrovni.

Čítajte viac Za kľúče od auta na medicínu? Ako vyzerala korupcia na vysokých školách za socializmu a prečo dnes berú študentov bez prijímačiek

Veľmi dobre dopadli aj historici. Odborníci vysoko ocenili prácu Archeologického ústavu SAV, Historického ústavu SAV či pracovísk Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Kvalitu posudzovali prostredníctvom publikácií, vykonaných archeologických výskumov a nových poznatkov, ktoré priniesli.

Spomedzi vysokých škôl najviac zaujala Ekonomická univerzita v Bratislave. Darilo sa aj pracoviskám zameraným na poľnohospodárstvo, lesníctvo a veterinárstvo, kde patrila medzi najúspešnejšie Technická univerzita vo Zvolene.

Čítajte viac Rakovina kože na Slovensku prudko rastie. Dermatologičky vysvetľujú, čo robíme zle

Medzi silné stránky slovenského výskumu sa zaradila aj filológia, teda štúdium jazykov a literatúry. Výborné hodnotenie získali Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave aj Ústav slovenskej literatúry SAV. Dobrú známku si odniesli aj sociológovia a sociálni antropológovia pôsobiaci na Univerzite Komenského a v Sociologickom ústave SAV. Hodnotitelia posudzovali napríklad odborné štúdie o vývine jazyka, literárnych dielach, preklade či kultúrnom dedičstve.

Dobré meno si udržalo aj strojárstvo. Hlavnú úlohu pri hodnotení tu zohrával vývoj nových technológií, materiálov a technických riešení. K najlepším pracoviskám patrili Slovenská technická univerzita v Bratislave, Žilinská univerzita v Žiline a Ústav materiálového výskumu SAV.

Foto: SHUTTERSTOCK

krv, laboratórium Ilustračné foto.

Novinkou hodnotenia bolo sledovanie spoločenského dosahu výskumu. Hodnotitelia sa nezamerali len na vedecké články či umelecké výstupy, ale aj na to, či výsledky práce vedcov a umelcov pomáhajú v každodennom živote.

Medzi príkladmi, ktoré odborníci ocenili, bol výskum Slovenskej technickej univerzity zameraný na vývoj ekologickejších náhrad za bežné plasty, či projekty z oblasti medicíny, umelej inteligencie, ochrany prírody, poľnohospodárstva aj spoločenských vied, ktoré našli uplatnenie aj mimo akademického prostredia.

Kde prevládajú ženy

Dáta ponúkli aj zaujímavý pohľad na to, kto slovenskú vedu tvorí. Ukázalo sa, že zatiaľ čo v technických odboroch, informatike či strojárstve naďalej prevládajú muži, v pedagogických vedách, psychológii, filológii, sociálnej práci či viacerých zdravotníckych odboroch majú navrch ženy. Na niektorých pracoviskách dokonca tvoria viac ako štyri pätiny výskumných a pedagogických zamestnancov.

O výsledkoch nerozhodovali slovenské univerzity ani ministerstvo. Hodnotenie od septembra minulého roka pripravovalo 169 nezávislých odborníkov z 23 krajín sveta. Medzi hodnotiteľmi boli aj akademici pôsobiaci na prestížnych univerzitách, akými sú Princeton University či University College London.

Čítajte viac Na biológii rátajú cenu medu, na dejepise kráľov rozpočet. Inovatívny školský program mení to, ako sa deti učia o peniazoch

Experti posudzovali 270 žiadostí, do ktorých bolo zapojených približne 10-tisíc zamestnancov verejných vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied. Hodnotením prešlo 6 750 vedeckých, umeleckých a ďalších tvorivých výstupov v 28 oblastiach výskumu.

Výsledky pritom neostanú len na papieri. Podľa štátneho tajomníka Róberta Zsemberu budú rozhodovať „o polovici financovania vedy a umenia na verejných vysokých školách“. Čím lepšie pracovisko dopadne, tým väčšiu šancu bude mať získať viac peňazí zo štátnych zdrojov.