Pellegrini čelí hejtom, ktoré prekračujú hranicu, tvrdí Chmelár. Návštevu Módího označil za udalosť desaťročia

Pellegrini podľa Chmelára čelí nespravodlivej kritike. Vysvetlil aj to, prečo si Módí vybral Slovensko. Analytik komentoval tiež vývoj okolo Iránu a USA.  

Slušný človek, ktorý sa ešte hľadá

Dva roky pôsobenia prezidenta Petra Pellegriniho hodnotí Chmelár rozporuplne. Na jednej strane priznáva, že hlava štátu má rezervy a vo viacerých oblastiach by mohla byť aktívnejšia, na druhej strane odmieta tvrdenia, že prezident je neviditeľný alebo vo funkcii zlyháva.

Analytik upozornil, že Pellegrini sa podľa neho snaží vytvárať priestor na zmierňovanie napätia v spoločnosti a komunikovať naprieč politickým spektrom. Pripomenul aj jeho sériu okrúhlych stolov či snahu otvárať diskusiu o bezpečnostných a regionálnych témach.

„Nemôžem nevidieť, že ten hejt, ktorý je neuveriteľný, ktorý ďaleko presahuje ten hejt, ktorý tu stále opozícia spomína voči Zuzane Čaputovej, je už nielen neúnosný,“ povedal. Podľa Chmelára si časť politickej scény neuvedomuje, že prezidentský úrad patrí medzi posledné inštitúcie, ktoré sa ešte pokúšajú o spájanie rozdelenej spoločnosti.

Čítajte viac Dva roky Pellegriniho v paláci: Tisíce kilometrov, svetoví lídri a odkaz o službe občanom

Komentátor zároveň priznal, že voči prezidentovi má aj výhrady. Vyčíta mu najmä to, že býva skôr reaktívny než proaktívny a zatiaľ sa naplno neujal úlohy lídra krajiny. „Mne sa zdá, že jemu viac pasovala úloha premiéra, že to bol jeden z najlepších premiérov, ale že sa vo funkcii prezidenta ešte len hľadá,“ uviedol.

Napriek tomu odmieta obraz prezidenta ako pasívnej hlavy štátu. „Prezident Pellegrini, nemám rád to slovo, lebo je sprofanované, ale hádam mi porozumiete, keď poviem, že je to slušný človek, ktorý neuráža ani opozíciu a nesnaží sa vstupovať do konfliktu,“ povedal.

Historik zároveň kritizoval aj časť koalície, ktorá podľa neho prezidentovi občas verejne odkazuje, ako by sa mal správať. Rovnako odmietol tlak opozície, aby hlava štátu postupovala podľa jej predstáv. „Mali by sme sa na neho konečne začať dívať ako na legitímnu hlavu štátu, ktorý získal najsilnejší mandát z priamej voľby a teda má právo určovať isté trendy, ktoré ešte ani zďaleka nevyužil,“ dodal.

Návšteva desaťročia

Výrazne pozitívnejšie hovoril Chmelár o pondelkovej návšteve indického premiéra Nárendru Módího na Slovensku. Označil ju dokonca za jednu z najvýznamnejších diplomatických udalostí posledných rokov.

Podľa neho si význam návštevy uvedomujú predstavitelia koalície aj opozície, hoci to nie vždy verejne priznávajú. Pripomenul, že India patrí medzi najvýznamnejších globálnych hráčov a Slovensko bolo jedinou európskou krajinou, ktorú Módí počas tejto cesty navštívil. „Je to nielen najľudnatejšia krajina sveta, ale v mnohých oblastiach už určuje trendy, najmä čo sa týka digitálnych technológií, umelej inteligencie a tak ďalej,“ skonštatoval.

Chmelár považuje návštevu za výsledok viacerých faktorov. Za jeden z nich označil Ficovu politiku orientovanú na spoluprácu so širším okruhom partnerov, zároveň však osobitne vyzdvihol úlohu prezidenta. Pripomenul Pellegriniho februárovú účasť na medzinárodnej konferencii o umelej inteligencii v Indii, kde sa stretol aj s Módím. „Keď mám hovoriť o tej zásluhe, tak okrem vlády je to jednoznačná zásluha prezidenta Pellegriniho,“ povedal.

Analytik zároveň pripustil, že za výberom Slovenska mohli stáť aj konkrétne pripravené projekty, najmä v oblasti železničnej dopravy. Za významný faktor však považuje aj osobný kontakt medzi prezidentom a indickým premiérom. Poukázal na to, že počas februárovej návštevy Indie spolu rokovali dlhšie než pri bežných zdvorilostných stretnutiach. Chmelár sa pritom odvolal aj na vyjadrenie indickej veľvyslankyne na Slovensku, podľa ktorej Módí po stretnutí ocenil slovenského prezidenta a mal sa zaujímať o to, prečo ho dovtedy nepoznal. Podľa komentátora mohol práve tento kontakt prispieť k tomu, že si indický premiér vybral Slovensko ako jedinú európsku zastávku svojej cesty.

Zároveň ocenil, že rokovania priniesli konkrétne dohody a neostali len pri všeobecných deklaráciách.

Naopak, kriticky sa vyjadril k snahe rozvíjať spoluprácu v oblasti zbrojárstva. „Stavať slovenskú ekonomiku na zbrojárstve je z dlhodobého hľadiska samovražedná vec,“ upozornil.

Čítajte viac Pellegrini po prijatí Módího: Naša ekonomika dostane dôležitý impulz, podpísané dohody však nesmú ostať iba na papieri

Najhorší parlament v dejinách?

V ďalšej časti diskusie sa Chmelár venoval situácii v Národnej rade a častým pokusom opozície odvolávať členov vlády. Priznal, že právo opozície iniciovať odvolávanie ministrov patrí k štandardným nástrojom parlamentnej demokracie. Zároveň však upozornil, že tento mechanizmus sa podľa neho v posledných rokoch výrazne znehodnotil. „Je to len veľkolepé divadlo,“ vyhlásil.

Komentátor kritizoval aj vládnu koalíciu, ktorá sa podľa neho niekedy snaží vyhýbať procedúram, ktoré jej ukladajú ústava a zákony. Takýto prístup podľa neho škodí dôvere verejnosti v politický systém.

Ešte ostrejšie sa však vyjadril k úrovni parlamentnej debaty. „Toto je ten najnekvalitnejší parlament v dejinách slovenského parlamentarizmu,“ povedal.

Podľa Chmelára sa z rokovaní vytráca vecná diskusia a poslanci venujú príliš veľa času osobným konfliktom. Kritizoval aj fakt, že parlament podľa neho často nedokáže efektívne prerokúvať zákony, ktoré majú priamy dosah na život občanov.

Za problém označil aj permanentnú predvolebnú kampaň, v ktorej sa podľa neho ocitla najmä opozícia. „Tam sa vytratila akákoľvek vecnosť,“ skonštatoval. Varoval, že pokračovanie podobného trendu môže ďalej oslabovať dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie a posilňovať volanie po jednoduchých riešeniach.

Čítajte viac Ďalší ministri na rade. Prečo opozícia opakuje hru, ktorú takmer nikdy nevyhrá?

Výhra Iránu? Analytik má jasno

Chmelár sa dotkol aj vývoja na Blízkom východe a rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom. V čase vysielania relácie ešte hovoril o pripravovanom podpise dohody, pričom upozorňoval na rozdielny výklad jej obsahu zo strany Washingtonu a Teheránu. Krátko pred odvysielaním diskusie však svetové agentúry informovali, že USA a Irán memorandum o ukončení vojny na Blízkom východe podpísali už v nedeľu, pričom oficiálna ceremónia sa má uskutočniť neskôr.

Analytik napriek tomu upozorňoval najmä na možné dôsledky dohody pre geopolitické postavenie Spojených štátov. „Ak bude tá dohoda podpísaná, tak sa výrazne oslabí vplyv USA na celom Blízkom východe,“ povedal.

Podľa Chmelára by prípadné naplnenie podmienok, o ktorých sa v tom čase diskutovalo, znamenalo predovšetkým diplomatický úspech Teheránu. „Toto sa nedá hodnotiť inak ako výhra Iránu,“ uviedol.

Historik zároveň upozornil, že prípadná dohoda automaticky nemusí znamenať koniec napätia v regióne. Poukázal na pokračujúce spory medzi Iránom a Izraelom aj na otázku budúceho vývoja v Gaze a Libanone. „To ostatné môže vyzerať tak, že Spojené štáty síce dajú od toho ruky preč, ale Izrael bude naďalej vyvádzať na tom Blízkom východe a Irán bude naďalej útočiť na pozície Izraela,“ dodal.

Čítajte viac Poznáme hlavné body dohody USA a Iránu. Čo všetko obsahuje?