Huliak zablokoval volebnú reformu. Bitka o krúžky odsunula rozhodnutie na september

O osude volebného práva tisícok Slovákov žijúcich v zahraničí stále nie je rozhodnuté.  

Poslanci mali o návrhu zákona z dielne Smeru hlasovať na aktuálne prebiehajúcej parlamentnej schôdzi. Už dopredu sa hovorilo o jeho možnom odsune, hoci predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) ešte v piatok vyhlásil, že poslanci o novele napokon rozhodnú do štvrtka, keď je naplánovaný posledný rokovací deň pred letnými prázdninami.

Krúžky rozdelili koalíciu

K hlasovaniu však neprišlo. Dôvodom a zároveň aj jablkom sváru je tentoraz pozmeňujúci návrh SNS, ktorý mení pravidlá preferenčného hlasovania v parlamentných voľbách. Národniari navrhujú zvýšiť hranicu potrebnú na posun kandidáta na kandidátke z troch na osem percent hlasov odovzdaných pre jeho stranu.

V pléne Národnej rady sa o zákone hovorilo v piatok, kedy predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko predložil už avizovanú zmenu o osem percentnej hranici. „Prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý možno spôsobí, že priechodnosť tohto zákonu bude problematická, ale som pravdovravný, nie?” podotkol s úsmevom pred svojim vystúpením.

Čítajte viac Danko otvoril koaličnú kuchyňu: Taraba je vraj vo „výpovednej lehote“, v hre je už meno nástupcu

Vďaka tomuto návrhu by mohli predísť situácii, ktorá nastala po posledných parlamentných voľbách v roku 2023. Na kandidátke SNS sa vtedy dostali do parlamentu viacerí nestraníci, ktorí sa vďaka krúžkom dostali na zvoliteľné pozície. Medzi nimi aj samotný minister športu s počtom preferenčných hlasov viac ako 58-tisíc.

Ak by vtedy platila podmienka ôsmich percent, do parlamentu by sa tesne nedostal napríklad vládny splnomocnenec Peter Kotlár či Pavel Ľupták, ktorý vystúpil z klubu SNS a pridal sa do skupiny „huliakovcov“.

Čítajte viac Taraba dostal ďalšieho tajomníka. Na envirorezort prichádza muž zo SNS, ktorého Huliak odvolal z Tiposu

SNS argumentuje, že vyššie kvórum posilní vplyv strán na skladbu kandidátnych listín. Kritici naopak upozorňujú, že zníži možnosť voličov ovplyvniť poradie kandidátov.

Ďalší člen vládnej koalície – Hlas – avizoval, že by takúto zmenu podporil. Predseda poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci naznačil, že ďalší postup preto závisí čisto od dohody medzi šéfom SNS a ministrom športu. Nesúhlasia s ňou teda poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej Strane vidieka okolo Rudolfa Huliaka. „Keď sa schváli osempercentné kvórum, my nepodporíme zákon,“ vyhlásil jeden z nich, Roman Malatinec.

Obchod medzi SNS a Huliakovcami?

Krátko po presunutí hlasovania Huliak prezradil, že so SNS vedú rokovania. „Sme ochotní rozprávať sa o zákone. Skrátka sme proti voľbe zo zahraničia poštou,“ vyhlásil. Zákon predložený Smerom má podľa neho ich plnú podporu. „Kto je tu vydierač? My len nesúhlasíme s prílepkom,“ uzavrel Huliak.

Huliakovci sa snažia o to, aby SNS od svojej požiadavky odstúpila. Debatu okrem volebného zákona vedú aj o Fonde na podporu umenia. Zmeny, ktoré pri prideľovaní dotácií presadila ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), totiž dlhodobo kritizuje práve Roman Malatinec. Ten podal návrh zákona, ktorý by podmienky vo fonde menil, avšak aj ten bol presunutý na september.

Čítajte viac V koalícii sa bude opäť obchodovať. Čo by si huliakovci mali zapísať za uši

Vyvstáva tak otázka, či SNS od návrhu o krúžkovaní neustúpi v prípade, že Malatinec ustúpi od zmien, ktoré inicioval vo Fonde na podporu umenia. Poslanec na to reagoval tým, že nie sú jediní, ktorým sa návrh SNS o krúžkovaní nepáči. „Máme informáciu, že aj z koaličných strán sa ozývajú hlasy, ktoré by mali problém podporiť tento zákon. Zatiaľ vám mená nebudem hovoriť,“ informoval s tým, že tieto dve témy by nespájal.

Čo novela mení

Novela z dielne Smeru prináša zmeny pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí by po novom už nemohli hlasovať poštou. Veľké percento hlasov zo zahraničia získali v posledných parlamentných voľbách práve opozičné strany, preto aj rušenie považujú za účelové.

Pre PS sa v roku 2023 rozhodlo vyše 61 percent Slovákov žijúcich za hranicami. Druhým najpopulárnejším politickým subjektom sa stala SaS s takmer 11 percentami.

Michelko ešte v čase, keď sa debaty o návrhu len začali, istú účelovosť priznal. „Nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extrémne výhodné pre opozíciu,“ uviedol v Rádiu Slovensko k výsledkom z roku 2023.

Čítajte viac Hlas zo zahraničia bude mať cenu: čo znamená koniec voľby poštou pre zahraničných Slovákov

Za hlavný dôvod zmeny však považuje fakt, že hlasovanie na ambasádach by bolo „čistejšie“ riešenie. „Vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra, keď to bude na ambasádach, bude to trošku vyrovnanejšie,“ dodal.

SNS zároveň navrhuje aj ďalšie zmeny vo volebnom systéme. Okrem zvýšenia hranice na prekrúžkovanie kandidátov chce znížiť počet preferenčných hlasov, ktoré môže volič udeliť, zo štyroch na tri.

Namiesto toho by mali voliť osobne vo volebných miestnostiach zriadených v zahraničí. Pôvodný návrh počítal len so zastupiteľskými úradmi, po koaličných rokovaniach sa však okruh miest, kde bude možné hlasovať, rozšíril.

Čítajte viac Voliť zo zahraničia bude možné aj inde ako na veľvyslanectvách, Gašpar avizuje pozmeňovák

S pozmeňujúcim návrhom prišiel Hlas. Podľa neho by mohli volebné miestnosti vzniknúť aj na stálych misiách pri medzinárodných organizáciách či na pracoviskách zriadených zastupiteľskými úradmi. Koalícia tým reagovala na kritiku, že v niektorých krajinách by voliči museli za hlasovaním cestovať stovky kilometrov.

Návrh zároveň rozširuje možnosť hlasovať zo zahraničia aj v prezidentských voľbách. Súčasťou novely sú aj ďalšie úpravy volebných pravidiel vrátane zmien vo výške volebných kaucií pre kandidujúce politické strany. Doteraz to bolo 17-tisíc eur, po novom to má byť 25-násobok priemernej mzdy – momentálne vyše 40-tisíc eur.