Do „zoznamu hriechov“ sa suverénne najvýraznejšie zapísal Robert Fico

Kauza Bašternák bola najväčšou kauzou roku 2016 a priamo zasiahla špičky vládnej strany Smer. Podnikateľ Ladislav Bašternák bol podozrivý z nadmerných odpočtov DPH, pričom jeho firmám štát vyplatil na vratkách DPH asi 16 miliónov eur za 12 rokov. V byte od Bašternáka býval premiér Fico, byt tam mal Ján Počiatek a minister vnútra Kaliňák s ním priamo obchodoval – na jeho súkromný účet prišli od firiem blízkych Bašternákovi stotisíce eur. Šéf Finančnej správy František Imrecze mal podľa úniku informácií od bývalej zamestnankyne kriminalistov tlačiť na zastavenie daňových kontrol Bašternáka.

Bašternák mal podľa výpovedí v trestných konaniach platiť miliónové transakcie v hotovosti. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák sa rozhodol takéto transakcie obhajovať a uvádzal, že v tom čase išlo o „svet kešu“, keďže vysoké transakcie v hotovosti neboli zakázané. Ladislav Bašternák bol neskôr za transakcie v objeme 12 miliónov eur v hotovosti, ktoré spôsobili štátu škodu na dani. Za neodvedenie dane a si odsedel necelé tri roky za mrežami, keďže z pôvodne päťročného trestu ho podmienečne prepustili.

Miliónové podvody s DPH a podozrenia voči Kaliňákovi a Počiatkovi

Skupina okolo Milana Chovanca mala na DPH vytiahnuť od štátu 75 miliónov eur. Kauza však začala plniť titulné stránky novín, až keď jeden z účastníkov povedal, že podvody mali kryť aj ministri Smeru Robert Kaliňák a Ján Počiatek. Vyšetrovateľ Pavol Milan prezradil, že meno Kaliňák sa objavilo vo výpovedi svedkyne. Obaja ministri na obvinenia reagovali trestným oznámením a avizovali žalobu na ochranu osobnosti.

Kočnerova kauza Gatex: Úverový podvod

Kontroverzný Marian Kočner čelí obžalobe v kauze Gatex, kde mal podľa prokuratúry spôsobiť spoločnosti škodu vo výške približne 531-tisíc eur porušením povinností pri správe cudzieho majetku. V novembri 2006 si mal zobrať úver 25 miliónov slovenských korún na kúpu nehnuteľnosti pri Pezinku, previedol peniaze na účet predávajúceho, ten ich vrátil na Kočnerov osobný účet, a Kočner si ešte vybral ďalších 4,5 milióna korún ako údajnú „províziu”. Nasledujúci deň firmu predal novej majiteľke, ktorá sa o týchto transakciách dozvedela, až keď peniaze chýbali – Kočner disponoval neférovou konkurenčnou výhodou vďaka vplyvu na vyšetrovacie orgány.

Daňové podvody na Donovaloch

V kauze Donovaly čelí Marian Kočner obžalobe zo zločinu daňového podvodu pri fiktívnych predajoch hotelov Šport a Residence, kde boli uplatnené nadmerné odpočty DPH presahujúce osem miliónov eur. Na podozrivé transakcie upozornil ešte za svojho života zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak. Hoci sa proces na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici dlho odročoval, pretože spoluobžalovaní Jana Šlachtová a Peter Pecha sa na súd nedostavovali a prokurátor trval na ich osobnom výsluchu z taktických dôvodov [43], v októbri 2025 sa hlavné pojednávanie napokon podarilo otvoriť a spojilo sa aj s kauzou vytunelovania golfového areálu v Báči. V júni 2026 však v procese nastal nečakaný zvrat, keď obžalovaná Šlachtová spochybnila pravosť svojho podpisu na procesných dokumentoch, kvôli čomu senát jej prípad vylúčil na samostatné konanie, zatiaľ čo súdny proces s Kočnerom a Pechom pokračuje vykonávaním listinných dôkazov.

Utajené zmluvy daniarov – nezákonne bez súťaže

Kauza nazývaná Daniari odhalila systém utajených zmlúv na finančnej správe. Finančné riaditeľstvo pod vedením Františka Imreczeho uzavrelo miliónové zmluvy bez súťaže s firmou Allexis, prepojenou na Michala Suchobu, pričom tieto kontrakty odôvodňovalo výnimkou slúžiacou na nákup armádnej techniky. Úrad pre verejné obstarávanie skonštatoval, že zmluvy boli uzavreté nezákonne. Veľký škandál však v prípade vyvolali až svedectvá kajúcnika Ľudovíta Makóa a Michala Suchobu, ktoré viedli k veľkej trestnej kauze Mýtnik.

Slovnaft nezaplatil stámiliónovú daň z nadmerného zisku

Kauza Slovnaft a neodvedenie dane z nadmerného zisku vyvolala otázniky o svojvôli pri vykladaní daňových predpisov, v stámiliónovom prípade. Slovnaft oznámil, že nezaplatí špeciálnu daň z nadmerného zisku, hoci štát pôvodne plánoval vybrať až 180 miliónov eur. Rafinéria argumentovala, že nedosiahla zákonom stanovenú 75-percentnú hranicu obratu z oblasti ťažby a rafinácie ropy, pričom v jej účtovnej závierke sa zrazu objavila nová položka „obchodovanie s komoditami” vo výške 433 miliónov eur, hoci predtým tam svietila celé desaťročia nula. Vo firme kontrolóri z finančnej správy zrejme našli pochybenia, výsledky daňovej kontroly však boli pred očami verejnosti skryté. Minister financií Ladislav Kamenický však uviedol, že štát zohľadní, že Slovnaft bol zdržanlivý pri zvyšovaní cien palív počas konfliktu v Iráne, čím naznačil, že na vymáhaní daňovej kontroly nebude bazírovať.

Čínska práčka peňazí a medzinárodná akcia Calypso

Čínska práčka peňazí odhalila sofistikovaný systém prania špinavých peňazí s medzinárodným presahom, fungujúci na linke Slovensko – Ázia. Podľa investigatívnych zistení Aktuality.sk pretieklo zo Slovenska cez tieto schémy minimálne 116 miliónov eur v rokoch 2016 až 2018, pričom do kolotoča bolo zapojených viac ako 30 domácich firiem. Systém fungoval tak, že čínski obchodníci potrebovali dostať “špinavú” hotovosť z trhov na účty v domovskej krajine, zatiaľ čo členovia zločineckej skupiny potrebovali hotovosť na krytie nelegálnych operácií. Európska prokuratúra v roku 2025 vykonala bezprecedentnú akciu Calypso, pri ktorej policajti zasahovali v 15 krajinách a odhalili podvody za 700 miliónov eur. V tomto prípade išlo o veľmi podobný princíp prania špinavých peňazí avšak prepojený s pašovaním tovaru z Ázie.

Štátne zmluvy a daňové dlhy advokáta z rezortov OĽaNO Michala Miškoviča

Kauza advokáta Michala Miškoviča ilustruje problém daňových dlhov osôb prepojených na politickú moc. Miškovič pôsobil ako poradca ministra financií Eduarda Hegera. Miškovičova advokátska kancelária uzavrela so štátnymi inštitúciami zmluvy za takmer milión eur. Napriek lukratívnym zákazkám Miškovičova kancelária dlhovala na daniach a odvodoch približne 100-tisíc eur a daniari jej zablokovali luxusný Mercedes AMG G63.

Matovičov šéf Tiposu obvinený v kauze DPH

Marek Kaňka je ďalším nominantom vlády Igora Matoviča, ktorý mal problémy nielen s daňami.

Bývalý šéf Tiposu Kaňka čelil množstvu škandálov – odmietal prezradiť odmenu, ktorú mu udelil minister Eduard Heger, jeho firmy roky dlhovali státisíce na dani, a počas výkonu funkcie ho obvinila polícia z podvodov na DPH, ktoré podľa vyšetrovateľa robil „s plným vedomím“. Kaňka podľa zistení Aktuality.sk robil obchody s fínskym bezdomovcom, od ktorého kupoval filtre na vodu. Tie mali skončiť až v Afrike a štát týmito transakciami prišiel o peniaze vytiahnuté z daňových vratiek.

Kažimír: neprávoplatne vinný za podplácanie Františka Imreczeho

Osobitnou kapitolou je kauza guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra, ktorý bol ako bývalý minister financií obžalovaný z podplácania. Podľa obžaloby v roku 2016 odovzdal úplatok 48-tisíc eur bývalému prezidentovi finančnej správy Františkovi Imreczemu s požiadavkou urýchliť daňové konania konkrétnych firiem. V máji 2025 ho Špecializovaný trestný súd neprávoplatne uznal vinným a uložil mu peňažný trest 200-tisíc eur. Sudca odmietol zastaviť stíhanie z dôvodu premlčania a namiesto toho prekvalifikoval skutok na prečin podplácania týkajúci sa finančných zdrojov EÚ. Keďže Peter Kažimír sa odvolal, o prípade bude rozhodovať Najvyšší súd.

Uniknutá nahrávka Jozefa Holjenčíka a zmluvy pre jeho bývalú firmu

Kauza okolo spoločnosti JHS odhaľuje pretrvávajúce prepojenia štátnych funkcionárov na súkromné firmy. Firma JHS, ktorú kedysi založil šéf štátneho ÚRSO Jozef Holjenčík, získala v roku 2025 zmluvy od štátnych inštitúcií za vyše 600-tisíc eur, hoci bola predtým súdom vymazaná z registra partnerov verejného sektora práve pre podozrenie z prepojení na Holjenčíka – vrátane státisícových výberov Holjenčíka z účtov firmy. Uniknutá nahrávka ho v minulosti usvedčovala z toho, ako energetikom radil preceniť majetok, čo malo viesť k zvýšeniu cien energií. Na znaleckých posudkoch preceňujúcich majetok energetikov bohatla práve firma JHS. Pre túto kauzu musel Holjenčík pred deviatimi rokmi odstúpiť, po posledných voľbách sa však dostal do funkcie šéfa ÚRSO opäť.

Obrovská odmena pre advokáta Bžána za spor o Gabčíkovo

Kauza advokáta Bžána a odmeny za spor o Gabčíkovo odhalila nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami pri právnych službách pre štát. Štátna akciová spoločnosť MH Manažment mala advokátovi Radomírovi Bžánovi za zastupovanie v spore o vodné dielo Gabčíkovo pôvodne zaplatiť až 64 miliónov eur, čo podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Jaroslav Ivančo označil za „donebavolajúcu netransparentnosť”. Po tlaku verejnosti bola odmena znížená na 17,6 milióna eur a vyplatená, no ministerstvo avizovalo súdny spor o jej vrátenie. NAKA neskôr obnovila trestné stíhanie a obvinila aj bývalých členov predstavenstva MH Manažmentu vrátane Juraja Gedru, dnešného šéfa Úradu vlády, za podpísanie predražených zmlúv. Juraj Gedra je v kauze stále obvinený.

4. Pozemkové a majetkové kauzy

Okrem finančných machinácií a daňových únikov sa neustále vynárajú aj pozemkové a majetkové kauzy, ktoré poukazujú na netransparentné prevody lukratívnych nehnuteľností. Tieto prípady opakovane odhaľovali, ako funguje sieť prepojení medzi politickými stranami a biznisom.

Veľký Slavkov

V roku 2007 vypukla kauza Veľký Slavkov, keď bývalý námestník riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Branislav Bríza podpísal viacero zmlúv s reštituentmi z južného a východného Slovenska, na základe ktorých sa stali vlastníkmi lukratívnych pozemkov vo Vysokých Tatrách. Reštituenti následne tieto parcely predali za zlomok trhovej hodnoty podnikateľom blízkym vtedajšiemu predsedovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi. Štát vtedy prišiel o pozemky v hodnote približne 50 miliónov eur a kauza viedla k odvolaniu ministra pôdohospodárstva za HZDS Miroslava Jureňu.

Čierna Voda – pozemky blízke Glváčovi

Kauza Čierna Voda, spojená s vtedajším štátnym tajomníkom ministerstva výstavby a bratislavským šéfom Smeru Martinom Glváčom, sa týkala prevodu lukratívnych pozemkov neďaleko Bratislavy na ľudí z jeho okruhu. Firma LM-Real, za ktorou stála Glváčova priateľka Soňa Hanečková a jeho bývalý spolupracovník Ľubomír Múčka, získala od reštituentov pozemky s trhovou hodnotou až pol miliardy korún za zlomok tejto sumy – iba 1,4 milióna korún. Glváč svoju úlohu zlahčoval a tvrdil, že za kauzu je zodpovedná predchádzajúca Dzurindova vláda, hoci mal preukázateľne blízke vzťahy s kľúčovými aktérmi prevodu. Opozícia vtedy žiadala Glváčovo odvolanie, no premiér Fico ho napriek svojmu tvrdšiemu postoju v podobnej kauze Veľký Slavkov podržal. Prípad navyše ukázal prepojenie na advokátku Michaelu Törökovú sídliacu v rovnakých priestoroch ako Smer.

Rozsiahle nevysvetlené majetky Jána Balciara

Nehnuteľnosti šéfa vojenských tajných Jána Balciara sa stali symbolom nevysvetliteľného majetku štátneho funkcionára. Generál Balciar, ktorý od roku 1987 pracoval pre políciu alebo armádu či tajnú službu v rezorte obrany, spoluvlastnil viac ako dve desiatky nehnuteľností vrátane 15 apartmánov na Táľoch, apartmánu v Chorvátsku, bytov v Bratislave a Rimavskej Sobote, pričom žiadna nebola zaťažená hypotékou. Hodnota jeho majetku bola odhadnutá na minimálne tri milióny eur, čo vyvolávalo otázky, ako si ho mohol dovoliť z platu štátneho zamestnanca. Balciar navyše v Národnom parku Nízke Tatry prestavoval niekdajší štátny majetok – chatu Barbora, pričom betón bol povylievaný aj na turistických chodníkoch. Po nástupe ministra obrany Jaroslava Naďa Balciar vo funkcii skončil, no jeho majetkové pomery dodnes neboli uspokojivo vysvetlené. Balciar bol neskôr obvinený v kauze Vírus, no stíhanie všetkých obvinených v tejto kauze napokon prokurátor zastavil.

Bonaparte: Neoprávnené vratky pri výstavbe

Kauza výstavby rezidencie Bonaparte neďaleko Bratislavského hradu sa stala jedným z najsledovanejších prípadov prepájajúcich politickú moc s podnikateľským prostredím. Luxusnú rezidenciu preslávilo, že predseda Smeru a premiér Robert Fico tam býval v byte podnikateľa Ladislava Bašternáka. Špeciálna prokuratúra podala na Bašternáka obžalobu pre podozrenie, že spolu so Stanislavom Plutkom a Ivanom Piterkom pri výstavbe umelo zvýšili cenu a od štátu neoprávnene vylákali nadmerný odpočet DPH vo výške 913-tisíc eur. Mestský súd v Bratislave však napokon rozhodol, že Bašternák je nevinný, hoci prokurátor žiadal päť a pol roka väzenia a prepadnutie majetku v prospech štátu.

Nezákonný prevod bytovky Glance House

Kauza sa začala v roku 2009 majetkovým sporom medzi developerom Róbertom Čížom a Janou Šlachtovou. Kvôli vzájomným trestným oznámeniam Úrad špeciálnej prokuratúry v roku 2010 rozostavanú bytovku v Bernolákove zablokoval. V patovej situácii zostali uväznené desiatky nevinných klientov, ktorí už mali za byty zaplatené zálohy, no nemohli sa k nim dostať. Nútené zmrazenie majetku využil v roku 2012 Marian Kočner. S pomocou vtedajšieho námestníka generálneho prokurátora Dobroslava Trnku dosiahol odblokovanie nehnuteľnosti. Bytovka bola vzápätí prevedená na britskú schránkovú firmu ovládanú Šlachtovou, čím sa Kočner pokúsil projekt nepriateľsky ovládnuť. Súdy neskôr pôvodného developera Číža kompletne oslobodili. Za nezákonný prepis majetku čelil obžalobe vtedajší šéf seneckého katastra Igor Svitek a stíhaný bol aj Dobroslav Trnka, ktorý však v roku 2023 zomrel. Najhoršie dopadli samotní kupujúci – neudržiavaná budova roky chátrala a viacerí z nich kvôli nesplácaným úverom na neexistujúce bývanie skončili v osobných bankrotoch.

Slánske lesy a zrušenie obvinenia Matečnej

Kauza Slánske lesy sa ťahala od roku 1997 a týkala sa lesných a iných pozemkov v hodnote viac ako 41 miliónov eur. Podnikateľ Milan Ičo a notár Ferdinand Ontko podľa prokuratúry podvodom získali 6 500 hektárov lesa prostredníctvom údajnej nemanželskej dcéry grófa Károlyiho, pričom grófov vnuk pri podpisovaní zápisnice nemal riadneho tlmočníka a povedali mu, že ide iba o maličkú nehnuteľnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici oboch uznal vinnými a uložil im symbolické podmienečné tresty, no Najvyšší súd toto rozhodnutie opakovane rušil. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná označila rozhodnutie Najvyššieho súdu za „nepochopiteľné” a podala mimoriadne dovolanie aj ústavnú sťažnosť. Samu Matečnú v kauze obvinila polícia. Prípad sa týkal zastupovania SPF v tomto spore. Veľkú časť pôvodne zastupovala právnička z Košíc. V čase, keď už bol spor takmer vyhratý, uzavrela Gabriela Matečná zmluvu s advokátskou kanceláriou Ecker-Kán na 1,8 milióna eur. Vyšetrovatelia pôvodne videli v konaní Matečnej porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Jej obvinenie však generálna prokuratúra zrušila.

Maják nádeje: Pavol Rusko pripravil neziskovku o budovu

Kauza neziskovej organizácie Maják nádeje patrí k ostro sledovaným prípadom expolitika a bývalého riaditeľa TV Markíza Pavla Ruska. V jej centre stál riskantný plán na financovanie veľkolepého muzikálu Rómeo a Júlia. Rusko ako šéf nadácie, pod ktorú spadalo azylové centrum pre týrané ženy, podpísal v roku 2015 zmluvu o pôžičke s firmou Mariána Kočnera a ako zábezpeku založil lukratívnu budovu organizácie na Karpatskej ulici v Bratislave.

Keď umelecký projekt finančne prepadol, Kočnerova firma si začala uplatňovať záložné právo a ohrozené centrum takmer prišlo o strechu nad hlavou. Rusko preto čelil obžalobe z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu.

Okresný súd Bratislava I pod vedením predsedu senátu Michala Valenta ho vo februári 2022 uznal za vinného zo subvenčného podvodu. Podľa obžaloby mal ako riaditeľ neziskovej organizácie v roku 2015 financovať muzikál Rómeo a Júlia z peňazí účelovo viazaných na činnosť azylového centra pre týrané deti, pričom celkovo malo ísť o sumu prevyšujúcu 100-tisíc eur. Ďalší trest mu však neudelil, keďže si už v tom čase odpykával 19 rokov za falšovanie zmeniek. Definitívny zvrat priniesol apríl 2023, kedy Krajský súd v Bratislave prvostupňový verdikt zrušil a Pavla Ruska právoplatne oslobodil. Odvolací súd dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom, pretože zostal iba v štádiu pokusu a k reálnemu prevodu vlastníctva budovy nakoniec nedošlo.

5. Zneužívanie eurofondov a dotácií

Problém zneužívania verejných zdrojov sa však neobmedzoval len na pozemky a objekty, ale výrazne sa prejavoval aj v oblasti čerpania eurofondov a poľnohospodárskych dotácií. Ich zneužívanie predstavuje na Slovensku dlhodobý systémový problém, ktorý sa tiahne naprieč viacerými vládami a politickými garnitúrami.

Rekordné daňové úľavy pre Babišovo Duslo Šaľa

Dotácie pre Duslo Šaľa patrili medzi najkontroverznejšie prípady štátnej pomoci v histórii Slovenska. Vláda Roberta Fica v roku 2014 schválila takmer 60 miliónov eur v podobe daňových úľav pre chemičku Duslo Šaľa, ktorú vlastnil český oligarcha a politik Andrej Babiš prostredníctvom holdingu Agrofert. Kým minister hospodárstva Tomáš Malatinský niekoľko rokov odmietal udeliť Babišovi pomoc, jeho nástupca Pavol Pavlis schválil rekordnú dotáciu po niekoľkodňovom pôsobení vo funkcii, pričom podozrenie vzbudzoval fakt, že Pavlis pred nástupom do funkcie podnikal vo viacerých firmách s Babišom. Kauza prerástla hranice Slovenska, keďže slovenskí europoslanci upozornili Európsku komisiu na sporné okolnosti, no Brusel nakoniec dotáciu schválil.

Prepojenie talianskej mafie ‘Ndrangheta na agrodotácie na východnom Slovensku

Tunelovanie agrodotácií a talianske rodiny Vadalovcov a Rodovcov sa stali celospoločenskou témou po publikovaní posledného článku zavraždeného novinára Jána Kuciaka o talianskej mafii na východnom Slovensku. Kuciak v ňom odhalil prepojenia medzi ľuďmi, ktorí mal blízko k talianskej mafiánskej skupine ‘Ndrangheta, a čerpaním eurofondov v poľnohospodárstve.

Ešte závažnejšie odhalenie Kuciakovho článku však smerovalo k Úradu vlády. Na ňom Robert Fico zamestnal ako svoju asistentku Máriu Troškovú, ktorá bola dlhoročnou partnerkou Taliana spojeného s ‘Ndranghetou – Antonina Vadalu.

V správach sa Trošková Vadalovi dokonca sťažovala, že ju SIS eviduje ako Vadalovho bieleho koňa.

Robert Fico Máriu Troškovú dokonca nátlakom dostal aj na rokovanie s vtedajšou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Vadalu po jeho vydaní do Talianska odsúdili v domovine za drogovú trestnú činnosť a hoci bol neskôr prepustený a vrátil sa k nám, napokon si tam išiel odpykať zvyšok trestu.

Grófka Rošková: Agrodotácie na letiskovú plochu a parkovisko

Nepokojná situácia medzi farmármi na východe krajiny napokon viedla k rozkrytiu kauzy bývalej poslankyne Smeru Ľubice Roškovej, ktorú tam prezývali Grófka. Bola obvinená „za zločin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a prečin subvenčného podvodu” – dostávala agrodotácie dokonca na letiskovú plochu či parkovisko [138].

Najvyšší súd ju napokon uznal za vinnú, že prostredníctvom svojej firmy neoprávnene čerpala agrodotácie vo výške vyše 150-tisíc eur aj na plochy, ku ktorým nemala právny vzťah alebo vôbec neslúžili na poľnohospodárstvo. Za tieto trestné činy jej súd uložil dvojročný podmienečný trest odňatia slobody s trojročnou skúšobnou dobou a peňažný trest vo výške 10-tisíc eur.

Kauza Dobytkár

Kauza Dobytkár sa týka rozsiahlej korupcie pri rozdeľovaní poľnohospodárskych dotácií cez Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), cez ktorú ročne pretečie medzi farmárov viac než tri štvrtiny miliardy eur. Podľa vyšetrovateľov fungoval v agentúre roky systém, v ktorom žiadateľ o nenávratný finančný príspevok musel za schválenie projektu musel vrátiť úplatok vo výške 10 až 25 percent vedeniu agentúry späť v hotovosti. Vyšetrovanie pokrýva dve politické obdobia: roky jednofarebnej vlády Smeru (2012 – 2016), keď agrorezort viedol Ľubomír Jahnátek, a neskoršie obdobie, keď ministerstvo aj agentúru ovládala SNS s ministerkou Gabrielou Matečnou.

Do popredia schémy stavajú vyšetrovatelia a obžaloba dvoch mužov. Prvým je nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, dlhodobo spájaný so Smerom-SD. Polícia Bödöra viní z prania miliónových úplatkov z PPA a jeden zo zadržaných vypovedal, že mal byť ich konečným príjemcom. Bödör obvinenia odmieta a v kauze sa o vine zatiaľ právoplatne nerozhodlo.

Druhým je finančník Martin Kvietik, spolumajiteľ investičnej skupiny Slavia Capital a syn herca Štefana Kvietika. Je spájaný s SNS a označovaný za priateľa jej predsedu Andreja Danka. Podľa spolupracujúcich svedkov mal Kvietik riadiť vyberanie úplatkov a preberať ich aj v izbe bratislavského hotela Albrecht; časť peňazí mala podľa jednej z výpovedí slúžiť na stranícke výdavky. Kvietik aj Slavia Capital akúkoľvek súvislosť s PPA odmietli, Danko aj Matečná odmietli, že by s ním preberali úplatky.

Podozrivé čerpanie dotácií pre nastrčené firmy v Babindole

Kauza priniesla podozrenie na zneužitie agrodotácií cez biele kone. V roku 2015 získala skupina podnikateľov z obce Babindol medzi Nitrou a Vráblami cez agrodotácie vyše 20 miliónov eur, pričom majiteľmi firiem boli napríklad vysokoškolský študent či vodič kamióna. Hoci Najvyšší kontrolný úrad zistil problémy pri prideľovaní dotácií, k skutočnému prevereniu pochybení na PPA neprišlo.

O kauze vypovedal aj kajúcnik Ľudovít Makó, no polícia v tomto prípade nedospela k žiadnemu obvineniu.

Dotácia na Zlatý kľúčik a blízkosť Bödöra

Firmy Agro Ladzany a Horagro z dotácií určených na rozvoj vidieka kúpili a obnovili obľúbený hotel politikov Smeru Zlatý kľúčik za približne 2,4 milióna eur, a to napriek tomu, že pravidlá neumožňovali posielať peniaze do krajských miest – hotel totiž stojí v Nitre v časti Zobor, ktorá má viac ako sedemtisíc obyvateľov. Na túto nezrovnalosť upozornil ešte v roku 2017 Ján Kuciak, ktorý hotel prostredníctvom registra záložných práv spojil s Norbertom Bödörom.

Do obchodov okolo Zlatého kľúčika bola zapojená aj cyperská schránková spoločnosť Saxian Investments, opakovane prepojená s Bödörom, a podľa vyšetrovateľov firma Bokran, ktorú Bödör predal ďalšiemu obvinenému v kauze Dobytkár za 16 miliónov eur – pričom podľa polície firma takú hodnotu nemala a v skutočnosti išlo o spôsob, ako sa k Bödörovi dostali preprané peniaze z úplatkov v PPA.

Dotácia, po ktorej padla Hegerova vláda

Politická scéna na Slovensku zažila zásadný otras, keď na verejnosť prenikli informácie o kontroverznej dotácii pre firmu Reko Recycling, ktorá bola priamo prepojená s vtedajším ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom. Táto spoločnosť získala od ministerstva životného prostredia pod vedením Jána Budaja nenávratný finančný príspevok vo výške 1,4 milióna eur, čo okamžite vyvolalo obrovskú vlnu kritiky kvôli zjavnému konfliktu záujmov. Hoci samotný minister Vlčan rázne obhajoval celý proces ako plne legálny a transparentný, morálny a politický tlak verejnosti i opozície bol príliš silný na to, aby ho dokázal ustáť. Pod tlakom sa napokon rozhodol odstúpiť zo svojho postu, čo malo za cieľ napätú situáciu upokojiť, no namiesto toho nastal pravý opak. Tento krok totiž spustil nezvratnú reťazovú reakciu, ktorá definitívne spečatila osud kabinetu Eduarda Hegera a viedla k jeho koncu. Celá kauza sa tak zapísala do histórie ako povestná posledná kvapka, ktorá poslala vtedajšiu vládu ku dnu a otvorila cestu k úradníckemu kabinetu.

Kauza Malanta: Vidiecky dom blízky Bödörovcom za štátne peniaze

Kauzu vidieckeho domu Malanta rozplietli Aktuality.sk už v roku 2022. Informácie o haciende blízkej Bödörovcom aj o polmiliónovej štátnej dotácii na tento objekt však na verejnosti rozpútali vášnivejšiu debatu až o niekoľko rokov neskôr, keď Denník N k týmto zisteniam pridal fakt, že redakcii sa na tomto mieste nepodarilo ubytovať. Ku kauze sa v roku 2025 pridal aj penzión Fafokan v Sebechleboch, kde sa Denníku N ubytovať podarilo a z dotácií na súkromné haciendy z verejných peňazí sa stala zrejme kauza zrejme s najväčším dopadom na verejnosť v minulom roku.

Šimečkova matka a Projekt Fórum

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka sa stal terčom kritiky premiéra Fica pre kauzu okolo občianskeho združenia Projekt Fórum, ktorého štatutárkou je matka lídra PS Marta Šimečková. Vládny audit Ministerstva financií odhalil porušenia finančnej disciplíny pri čerpaní štátnych dotácií v hodnote približne 140-tisíc eur za obdobie rokov 2018 až 2022, spustilo sa aj policajné vyšetrovanie. Prípad sprevádzajú podozrenia zo subvenčného podvodu, pričom kontroly poukázali na administratívne pochybenia, duplicitné faktúry aj sfalšované bankové výpisy. Marta Šimečková akékoľvek osobné obohatenie dôrazne odmieta a argumentuje, že do združenia organizujúceho Stredoeurópske fórum investovala aj vlastné dedičstvo. Podozrenia zo sfalšovaných dokumentov neskôr verejne pripísala svojej bývalej manažérke, pričom líder opozície Michal Šimečka označil celý prípad za politicky motivovanú snahu o diskreditáciu jeho rodiny. Vyšetrovanie protikorupčnej jednotky ÚBOK nateraz pokračuje len vo veci a doposiaľ nebolo vznesené obvinenie voči žiadnej konkrétnej osobe.

6. Gorila a nadväzné kauzy

Po týchto prípadoch, ktoré odhalili rôzne formy netransparentnosti a zneužívania moci, tu bol na prelome rokov 2011 a 2012 aj škandál, ktorý otriasol celou krajinou a signalizoval hlboké prepojenia medzi politikou a finančnými skupinami.

Gorila – únik spisu o korupcii

Koncom roka 2011 otriasol slovenskou politickou scénou únik spravodajského spisu s krycím názvom Gorila, ktorý obsahoval prepisy odposluchu rozhovorov napríklad medzi partnerom finančnej skupiny Penta Jaroslavom Haščákom a vysokopostavenými politikmi v konšpiračnom byte na bratislavskej Vazovovej ulici v rokoch 2005 – 2006. Dokument naznačoval rozsiahlu korupciu pri privatizácii štátneho majetku, pričom sa v ňom spomínali mená z éry vlády pod vedením SDKÚ, ako napríklad podpredseda vlády Jirko Malchárek či šéfka výkonného výboru Fondu národného majetku Anna Bubeníková, ale aj líder Smeru Robert Fico. Spis bol zverejnený na internete 21. decembra 2011 neznámym zdrojom a hovorca Penty Martin Danko ho okamžite označil za „fikciu” a „výmysel”. Kauza vyvolala masové protesty – prvý sa konal 27. januára 2012 na námestí SNP v Bratislave, kde tisíce ľudí pochodovali pred Prezidentský palác a hádzali banány.

Nález nahrávok v trezore Mariána Kočnera

V roku 2018, po vražde novinára Jána Kuciaka, policajti pri razii vo vile hlavného podozrivého Mariána Kočnera našli v jeho trezore USB kľúče s kópiami audionahrávok z Gorily, ktoré sa dovtedy považovali za stratené. Materiál unikol na verejnosť a tá tak po prvý raz počula autentické rozhovory o tom, ako sa mala používať moc v biznise.

Obvinenie Jaroslava Haščáka

V decembri 2020 NAKA zadržala Jaroslava Haščáka a obvinila ho z prania špinavých peňazí a podplácania v súvislosti s nákupom nahrávok kauzy Gorila. V januári 2021 ho Najvyšší súd prepustil z väzby, nakoľko dospel k záveru, že obvinenie nebolo dostatočne dôvodné. V auguste 2021 Generálna prokuratúra toto obvinenie úplne zrušila pomocou paragrafu 363 pre nezákonnosť. Ministerstvo spravodlivosti sa mu následne v septembri 2022 za toto nezákonné stíhanie a väzbu oficiálne ospravedlnilo.

V novembri 2022 však vyšetrovateľ tímu Gorila vzniesol voči Haščákovi a ďalším osobám nové obvinenie, okrem iného za založenie zločineckej skupiny a korupciu. Aj toto druhé obvinenie bolo napokon začiatkom roka 2024 Generálnou prokuratúrou zrušené z dôvodu porušenia zákona a procesných nedostatkov.

Obvinenie Anny Bubeníkovej a jej podozrivé zbohatnutie

Jednou z hlavných postáv spisu Gorila bola Anna Bubeníková, vtedajšia šéfka výkonného výboru Fondu národného majetku, pod ktorý spadalo množstvo privatizovaných podnikov. NAKA ju v roku 2022 obvinila zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny spolu s Haščákom a Malchárkom, neskôr im obvinenia zrušili. Napriek obvineniam jej reálne družstvo, cez ktoré podniká, vykazuje miliónové zisky – za rok 2024 zarobilo ďalší milión eur, pričom pôvod týchto príjmov zostáva nejasný a jej zamestnávateľ, developerská spoločnosť Corwin, ich odmieta komentovať.

7. Otrasy v justícii

Slovenská justícia prešla v uplynulých desaťročiach hlbokou krízou dôvery, ktorú odštartovali autoritárske praktiky a politické boje o kľúčové posty. Odhalenie šifrovanej komunikácie známej ako Kočnerova Threema a následné policajné zásahy naplno obnažili podozrenia zo snáh o systémovú korupciu a kupovanie rozsudkov.

Červená pre Harabina

V roku 2006 odišiel Štefan Harabin na post ministra spravodlivosti a v roku 2009 sa tam opäť vrátil. Bolo to zlomové obdobie v slovenskej justícii, kedy sa občianska spoločnosť a reformní sudcovia spojili v kritike autoritárskym praktikám vtedajšieho šéfa Najvyššieho súdu, ktorý bol zároveň predsedom Súdnej rady SR.

Konflikt eskaloval na prelome rokov 2009 a 2010, kedy Harabin po návrate do čela justície spustil masívnu vlnu disciplinárnych stíhaní voči nepohodlným sudcom, ktorí kritizovali korupciu a rodinkárstvo. časť odbornej verejnosti označila stíhania za účelové. Reakciou na túto aktivitu bola verejná kampaň mimovládneho sektora, ktorá v máji 2011 dostala oficiálny názov „Červená pre Harabina“ a zmobilizovala tisíce občanov.

Paralelne s občianskym odporom zakročil aj štát, keď vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská podala disciplinárne návrhy na samotného Harabina (najmä za blokovanie finančnej kontroly na Najvyššom súde). Celá kauza vyvrcholila v júni 2012, kedy Ústavný súd SR uznal Harabina vinným zo závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho znížením platu o 70 % na jeden rok.

Zablokovaná voľba generálneho prokurátora

Voľba generálneho prokurátora sa v rokoch 2011 až 2013 stala jednou z najkontroverznejších politických udalostí na Slovensku. Funkčné obdobie Dobroslava Trnku uplynulo vo februári 2011, no parlament dlho nedokázal zvoliť jeho nástupcu – koalícia SDKÚ-SaS-MOST/HÍD-KDH sa nevedela dohodnúť na spoločnom kandidátovi a opakované hlasovania končili neúspechom. V júni 2011 bol napokon po zmene voľby z tajnej na verejnú zvolený koaličný kandidát Jozef Čentéš so 79 hlasmi z 80 prítomných zákonodarcov, pričom opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila, no prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať.

Celá situácia z chýbajúcim šéfom prokuratúry sa skončila až o dva roky neskôr za vlády Smeru, keď parlament v júni 2013 zvolil za generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, nominanta tejto vládnej strany. Prezident Gašparovič ho vymenoval 17. júla 2013 na ceremónii, ktorá bola pred novinármi do poslednej chvíle utajovaná. Prokurátorské funkcie na Slovensku fungujú v hierarchickom princípe, generálny prokurátor má možnosť kontroly a riadenia nad všetkými trestnými konaniami, čo robí z obsadenia tejto funkcie kľúčovú politickú otázku.

Sulíkova Sasanka s Kočnerom

Kauza vypukla začiatkom roka 2012, keď na verejnosť unikli videonahrávky a prepisy SMS správ medzi vtedajším predsedom parlamentu Richardom Sulíkom a podnikateľom Marianom Kočnerom. Tieto materiály zachytávali ich neformálne stretnutia na raňajkách v Kočnerovom dome, kde otvorene rozoberali zákulisie vládnej koalície Ivety Radičovej. Ústrednou témou bola najmä kritická voľba generálneho prokurátora. Sulík s Kočnerom analyzoval lojalitu poslancov a snažil sa zistiť, či sú niektorí z nich podplatení, aby hlasovali za Dobroslava Trnku. Pre stranu SaS, ktorá sa prezentovala ako nová a transparentná politická sila, znamenal tento únik vážnu ranu. Kauza vecne ilustrovala, ako blízko mal druhý najvyšší ústavný činiteľ k človeku z tzv. mafiánskych zoznamov a ako pragmaticky sa v slovenskej politike vymieňali citlivé informácie s biznisovým pozadím.

Threema: Prepojenie Mariána Kočnera na sudcov a prokurátorov

Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018 odhalilo hlboké prepojenie mafiána Mariána Kočnera na viacerych sudcov a prokurátorov. Zverejnená komunikácia zo šifrovanej aplikácie Threema, v ktorej si Kočner vymieňal správy aj s Norbertom Bödörom, priniesla podozrenia o ovplyvňovaní trestných konaní a naznačuje prepojenie „našich ľudí“ na najvyššie poschodia polície, prokuratúry i politiky.

Búrka: Údajné ovplyvňovanie súdov

Po tom, čo s políciou začal spolupracovať sudca Vladimír Sklenka v rámci policajnej akcie Búrka, vyšlo najavo, že Kočner údajne ovplyvňoval mnohých ďalších sudcov bratislavských súdov, aby rozhodli v jeho prospech vo viacerých prípadoch. Prípad však napokon nemal žiadnu silnú trestnoprávnu koncovku. Právoplatné odsúdenie padlo len v prípade Miriam Repákovej, ktorá rozhodovala v kauze Technopol Servis v prospech ľudí blízkych Kočnerovi a k činu sa priznala, dostala zaň podmienku. Viacerým sudcom trestné stíhanie právoplatne zastavili (napríklad Andrei Haitovej, Otílii Dolákovej či Eugenovi Palásthymu).

Po búrke Víchrica

Kauza Víchrica bola rozsiahla protikorupčná akcia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) z októbra 2020, ktorá priamo nadväzovala na predchádzajúcu vlnu zatýkania pod názvom Búrka. Počas tohto zásahu polícia zadržala a obvinila viacerých sudcov (Napríklad Jarmilu Urbancovú či Davida Lindtnera), advokátov a vplyvného podnikateľa Zoroslava Kollára. Podozrenia sa týkali systematického brania úplatkov, korupcie, zasahovania do nezávislosti súdov a ovplyvňovania rozsudkov v prospech konkrétnych osôb, pričom vyšetrovanie sa opieralo najmä o šifrovanú komunikáciu Threema Mariana Kočnera a výpovede spolupracujúcich svedkov.

Hoci kauza vyvolala v spoločnosti obrovský ohlas, v nasledujúcich rokoch bolo stíhanie viacerých obvinených sudcov pre nedostatok jednoznačných dôkazov prokuratúrou právoplatne zastavené prípadne ich oslobodili súdy. Neprávoplatne odsúdený bol sudca Richard Molnár, ten vystupoval v rovnakom prípade ako Zoroslav Kollára. Toho súd oslobodil pre nedostatok dôkazov. Bol však odsúdený v inom nesúvisiacom prípade, v ktorom išlo o krytie nelegálnej výrobne cigariet.

Falšovanie zmeniek TV Markíza

Kauza falšovania zmeniek TV Markíza je jedným z najväčších justičných prípadov v moderných dejinách Slovenska. Odštartovala v roku 2016, keď Marian Kočner začal na súdoch vymáhať štyri zmenky v hodnote takmer 69 miliónov eur, ktoré mal podľa jeho tvrdenia v roku 2000 podpísať vtedajší riaditeľ TV Markíza Pavol Rusko. Rusko pred súdom pravosť svojich podpisov okamžite uznal, čím chceli s Kočnerom donútiť samotnú televíziu Markíza, aby ako ručiteľ tento gigantický dlh za neho zaplatila.

V máji 2018 podala spoločnosť Markíza-Slovakia trestné oznámenie tak na Kočnera, ako aj na Pavla Ruska, pričom NAKA začala trestné stíhanie v júni toho istého roku. Vyšetrovanie odhalilo, že obaja muži cenné papiere v skutočnosti spoločne sfalšovali a antidatovali o mnoho rokov neskôr s jediným cieľom – vytiahnuť z televízie milióny eur. Špecializovaný trestný súd 27. februára 2020 uznal Kočnera a Ruska za vinných a odsúdil ich na 19-ročný trest odňatia slobody. Najvyšší súd SR tento trest 12. januára 2021 právoplatne potvrdil. Tretí obžalovaný Štefan Ágh, Kočnerov spoločník vo firme Gamatex, bol odsúdený na 13 rokov za mrežami.

Manipulácia zmenkového sporu Monikou Jankovskou

S prípadom falšovania televíznych zmeniek úzko súvisí manipulácie civilného sporu o ich preplatenie, ktoré Kočner požadoval. V tomto prípade boli v roku 2020 obvinené sudkyne Zuzana Maruniaková a Denisa Cviková, ako aj bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská, ktorá ich mala riadiť. Prípad nie je dodnes uzavretý.

Kauza Fatima: Násilné prevzatie baru a obžaloba Moniky Jankovskej

Prípad siaha do roku 2000, kedy sa mal vplyvný člen zločineckej skupiny sýkorovcov Peter Čongrády spolu s ďalšími komplicmi zmocniť lukratívneho komplexu Fatima v Trenčíne, ktorý patril pôvodnému majiteľovi Ondrejovi Janíčkovi a Tiborovi Strelčíkovi.. Kľúčovú rolu v legálnom krytí tohto nepriateľského prevzatia mala zohrať vtedajšia trenčianska sudkyňa a neskoršia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer-SD Monika Jankovská. Podľa svedkov vzala miliónový úplatok za to, aby Janíčka nespravodlivo odsúdila a poslala za mreže, čím mafii definitívne uvoľnila ruky na ovládnutie celého podniku.

Polícia sa ku kauze po rokoch vrátila a obžalovala Moniku Jankovskú zo zločinu vydierania spáchaného formou organizovania a z marenia spravodlivosti. Podstata samotnej obžaloby sa však primárne týka vydierania svedka Michala Vidu, ktorý od roku 2015 verejne opisoval korupčné prepojenia Jankovskej na mafiu, no v roku 2018 svoju výpoveď na polícii náhle úplne otočil. Podľa prokuratúry ho k tejto zmene donútil masívny nátlak, prísľub 50-tisícového úplatku a vyhrážky dlhoročným väzením zo strany Jankovskej a jej svata Petra Vaska. Spolu s nimi čelí obžalobe aj bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, ktorý mal ako vtedajší vysokopostavený funkcionár pomáhať s marením spravodlivosti a s účelovým usmerňovaním výpovedí na polícii. Súdny proces v kauze Fatima momentálne pokračuje na Okresnom súde Žilina.

Plevel: Úplatkársky systém na žilinských súdoch

Kauza Plevel je rozsiahly korupčný škandál, ktorý odhalil systematické kupovanie spravodlivosti a ovplyvňovanie rozhodnutí na žilinských súdoch. Za úplatky v tisíckach až desaťtisícoch eur sa tam nezákonne vybavovalo prepustenie z väzby, zrušenie rozsudkov či ukladanie miernejších trestov pre zločincov. Kľúčovou postavou celej chobotnice bol František Tóth, prezývaný Veľký Fero, ktorý fungoval ako hlavná spojka medzi podsvetím a podplatenými sudcami. Spolu s ním sa na korumpovaní podieľali aj ďalší aktéri, ako napríklad František Salinger, Patrik Murza, Anton Bajdík či advokát Ľuboš Mahdoň, ktorí peniaze na úplatky zháňali a sprostredkúvali. Zlom v kauze nastal po zadržaní Veľkého Fera v roku 2019, keď sa napokon po obžalobe rozhodol priznať vinu a začať naplno spolupracovať s políciou. Práve jeho svedectvo viedlo v septembri 2020 k veľkej policajnej akcii s krycím názvom Plevel, počas ktorej NAKA zadržala viacerých vplyvných sudcov vrátane Pavla Polku. Vďaka spolupráci s vyšetrovateľmi a vyhláseniu o vine napokon Špecializovaný trestný súd vymeral hlavným aktérom z radov úplatkárov pomerne mierne tresty. Veľký Fero a väčšina jeho komplicov vyviazli s podmienkou a vysokými peňažnými trestami, zatiaľ čo za mreže putoval z tejto skupiny jedine Anton Bajdík pre svoje staršie zločiny.

Polka, Slota a Kyselová: tri rôzne dôsledky

Bývalý žilinský sudca Pavol Polka sa najprv k prijímaniu úplatkov priznal a na základe dohody o vine a treste dostal trojročný podmienečný trest s vysokou pokutou 150-tisíc eur. Po vynesení rozsudku však urobil radikálnu točku, začal tvrdiť, že dohodu uzavrel pod nátlakom, v súčasnosti vinu úplne odmieta a na súdoch sa domáha obnovy konania. Bývalá šéfka Krajského súdu v Žiline Eva Kyselová, na rozdiel od neho, svoju vinu od začiatku popierala a súdy ju nakoniec pre nedostatok spoľahlivých dôkazov v plnom rozsahu oslobodili. Po tom, ako jej oslobodenie v júni 2024 definitívne potvrdil aj Najvyšší súd s odôvodnením, že Polkova svedecká výpoveď bola rozporuplná, sa Kyselová vrátila späť do práce na žilinský krajský súd. V súvisiacej vetve kauzy okolo Polku čelil obžalobe z korupcie aj bývalý politik Ján Slota, ktorý mal u neho vybavovať miernejší trest pre svojho známeho za smrteľnú dopravnú nehodu. Hoci Slota za to najskôr dostal neprávoplatný podmienečný trest, po prekvalifikovaní sa ukázalo, že jeho prípad je už premlčaný a trestu sa tak vyhne.

Počiatek na skrytej kamere v šperkovnici v kancelárii Dobroslava Trnku

Absolútny rozklad vtedajšieho vedenia prokuratúry definitívne odhalili uniknuté videá na jeseň 2019. Vyšlo najavo, že v Trnkovej kancelárii na Generálnej prokuratúre bola nainštalovaná skrytá kamera v šperkovnici, ktorá sa neskôr aj s nahrávkou našla u Mariana Kočnera. Uniknutý videozáznam, pochádzajúci ešte z roku 2009, zachytáva neformálny rozhovor Trnku a vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka. Ústrednou témou bola kauza Tipos, pri ktorej Počiatek žiadal Trnku o právne a mediálne krytie utajeného prevodu približne 66 miliónov eur cyperskej schránkovej firme Lemikon. Okrem toho sa obaja aktéri na videu otvorene a cynicky smiali na kauze Emisie, pričom Počiatek pobavene opisoval, ako vtedajší šéf SNS Ján Slota pri nevýhodnom predaji emisných kvót „oholil“ o miliardy korún aj samotného premiéra Roberta Fica.

8. Rozviazané ruky

Po rokoch odhaľovania korupčných schém a netransparentných prepojení prišla v rokoch 2019 až 2021 bezprecedentná vlna policajných akcií Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktoré odkryli podozrenia z rozsiahlej korupcie v najvyšších poschodiach štátnej moci. Séria razií s biblickými a symbolickými názvami zasiahla bývalých policajných šéfov či príslušníkov tajných služieb a priniesla desiatky obvinení.

Špirkova Garden party

V marci 2018, ešte pred vlnou zatýkania vysokých funkcionárov, vystúpil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko pred novinárov so závažnými obvineniami. „Môžete zdiskreditovať prokurátora, ale nemôžete zničiť pravdu,“ odkázal vtedy priamo vtedajšiemu ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Vzápätí oznámil, že na neho i na vtedajšie policajné špičky (vrátane vtedajšieho prezidenta polície a šéfov NAKA) podáva trestné oznámenie pre obzvlášť závažný zločin sabotáže. Bol totiž presvedčený, že nariadili jeho cielenú diskreditáciu po tom, čo začal vyšetrovať citlivú kauzu týkajúcu sa priamo exministrov Kaliňáka a Jána Počiatka.

Špirko sa opieral o svedectvo stíhaného účastníka daňových podfukov, ktorý mu podrobne opísal údajné pozadie zákazky na sieťové technológie na ministerstve vnútra. Kľúčovou postavou v nej nebol priamo politik, ale poradca z ministerstva financií, ktorý stál mimo verejného života a v spise figuroval pod prezývkou „Peňaženka“. Jeho úlohou bolo vytvárať účtovné pozadie a legalizovať peniaze z tendra, ktoré boli primárne určené pre „Jana a Roba“. Svedok prokurátorovi opísal, že „Peňaženke“ musel osobne odovzdať provízie v piatich čiastkach v rozmedzí od 60-tisíc do 150-tisíc eur. Zastrašovaný mal byť tým, že ak nezaplatí, bude mať s oboma ministrami katastrofálne problémy. Konečnou stanicou vypraných peňazí mala byť okrem iného spoločnosť FoRest, ktorú obaja politici spoluvlastnili. Podľa svedka išlo o masívnu legalizačnú schému, pričom on sám odhadol celkový objem prostriedkov na „200 mega“, teda 200 miliónov eur.

Reakcia vtedajšieho vedenia prokuratúry a štátu na seba nenechala dlho čakať. Špirkovi prípad odňali a generálny prokurátor Jaromír Čižnár jeho vystúpenie verejne zosmiešnil ako „garden party“. Prokurátor začal čeliť rozsiahlemu vyšetrovaniu, policajti u neho robili prehliadky a zhabali mu mobil. On sám sa pýtal, prečo sa tak deje a poukazoval na to, že jeho blízki sú sledovaní a odpočúvaní. Dve vlny trestného stíhania voči nemu boli neskôr skutočne zrušené ako nezákonné.

Na túto linku neskôr priamo nadviazala kauza s krycím názvom „Kaifáš“. V nej polícia na základe výpovede kajúcnika Bernarda Slobodníka obvinila advokáta Mareka Paru z podielu na spomínanej diskreditácii Špirka, ktorá ho mala definitívne odstaviť od vyšetrovania citlivých káuz. Generálna prokuratúra však Parovo obvinenie zrušila cez paragraf 363. Celý prípad napokon nabral úplne opačný smer v momente, keď policajná inšpekcia na podnet samotného Paru obvinila vyšetrovateľa kauzy Kaifáš, Milana Sabotu, z údajného zatajovania dôkazov v prospech obhajoby.

Božie Mlyny: Zadržanie Ľudovíta Makóa

Všetko sa začalo v septembri 2020 akciou Božie mlyny, pri ktorej bol zadržaný bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Bezprostredne potom ho obvinili zo závažnej trestnej činnosti, konkrétne z vydierania a obmedzovania osobnej slobody. Tieto skutky sa podľa polície týkali staršej trestnej činnosti z roku 2011. Išlo o podozrenie zo spolupráce s mafiou. Vyšetrovatelia ho stíhali za podporovanie zločineckej skupiny takáčovcov a za činnosť v jej prospech. Makó ale prakticky okamžite sľúbil spoluprácu s políciou a spustil tak nevídanú lavínu zadržiavania za podozrenia z korupciu a zneužívania právomocí v najvyšších kruhoch.

Dušan Kováčik: Oslobodenie za pomoci ministra

Celý prípad sa začal 22. októbra 2020, kedy Národná kriminálna agentúra (NAKA) vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika zadržala priamo pred budovou policajného prezídia v rámci policajnej akcie (nadväzujúcej na akciu Božie mlyny). Kováčik putoval do väzby a v septembri 2021 ho Špecializovaný trestný súd poslal za mreže na 14 rokov.

Následné odvolacie konanie prinieslo prelomový rozsudok v slovenskom justičnom systéme. Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol v máji 2022 odsúdený Najvyšším súdom na osem rokov väzenia a 100-tisícový peňažný trest za to, že v lete 2017 vzal úplatok 50-tisíc eur za pomoc pre bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Kováčik, ktorý mal ako šéf špeciálnej prokuratúry prístup k citlivým informáciám, okrem pomoci mafiánskemu bosovi vyzradil aj utajované skutočnosti vyšetrovania priamo podozrivým.

Išlo o prelomový rozsudok, pretože na Slovensku súd ešte predtým neodsúdil takéhoto vysokopostaveného verejného funkcionára z prostredia orgánov činných v trestnom konaní. Najvyšší súd však po mimoriadnom dovolaní ministra spravodlivosti Borisa Suska právoplatný odsudzujúci verdikt pre Kováčika zrušil. Kauza na súde sa pravdepodobne vráti na úplný začiatok, zatiaľ však nebola opätovne prijatá ani obžaloba.

V rámci príapdu Božie mlyny bol zadržaný aj Norbert Paksi, bývalý zástupca riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností, ktorého obvinili z dlhoročného vynášanie informácií o policajnom odpočúvaní, brania úplatkov a podpory zločineckej skupiny. Expolicajt sa k činom hneď priznal, začal spolupracovať s vyšetrovateľmi a opísal systém fungovania korupcie v policajných zložkách. Hoci bol pôvodne odsúdený na päť rokov, po obnove konania v septembri 2024 mu súd zrušil prepadnutie majetku a trest mu upravil na už odpykaných 3 roky a 7 mesiacov väzenia s peňažným trestom 50 000 eur.

Kováčikov Goliáš

Kováčik, ktorý si svojho času vyslúžil prezývku Pán 61 : 0 pre nula podaných obžalôb v pomere k dozorovaným prípadom, bol neskôr neprávoplatne odsúdený Špecializovaným trestným súdom v inej korupčnej kauze. Podnikateľ Peter Košč alias Pán X mal v roku 2016 podplatiť Kováčika za to, že uprace dve kauzy týkajúce sa Košča a jeho známeho, policajta Jozefa Reháka. Odovzdanie peňazí pripomínalo podľa kľúčového svedka akčný film: 50-tisíc eur vraj Košč uložil do špeciálne upravenej knihy s vyrezaným otvorom. Koščovi stíhanie zastavili, pre neho bol prípad po trestnej novele Ficovej vlády premlčaný.

Očistec: údajná zločinecká skupina v polícii pod vedením Norberta Bödöra a Tibora Gašpara

Na Božie mlyny nadviazala v novembri 2020 kauza Očistec, pri ktorej skončili v putách bývalé policajné špičky okolo niekdajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Podľa obžaloby na čele údajnej zločineckej skupiny stál nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, minimálne od roku 2012, a jeho pravou rukou mal byť práve Gašpar, ktorý v rokoch 2012 až 2018 zastával funkciu policajného prezidenta. Skupinu podozrievali, že zneužívala silové zložky štátu na korupciu, vydieranie podnikateľov a plnenie politických objednávok – hľadanie komproinformácií na politických súperov a vyšetrovanie káuz spriaznených ľudí v ich prospech. Medzi obžalovanými sú aj bývalý šéf NAKA Peter Hraško, bývalý šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer, bývalý šéf finančnej polície Bernard Slobodník, bývalý prezident finančnej správy František Imrecze a bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Slobodník začal spolupracovať s políciou ešte pred vypuknutím akcie, kým Gašpar sa po ročnom pobyte vo väzbe pustil do očisťovania svojho mena, vstúpil do politiky na kandidátke Smeru a stal sa podpredsedom parlamentu.

Akcia Judáš: Korupčná sieť v bezpečnostných zložkách

Policajná akcia Judáš, ktorú urobili v decembri 2020, bola priamym a plynulým pokračovaním predošlých zásahov Národnej kriminálnej agentúry (najmä akcie Božie mlyny). Celý prípad sa podarilo rozpliesť vďaka tomu, že viaceré predtým zadržané osoby začali spolupracovať s políciou a postupne odhaľovali nové, dovtedy skryté prípady korupcie na najvyšších miestach.

Vyšetrovanie ukázalo, že niektorí vtedajší vysokí funkcionári polície, Slovenskej informačnej služby (SIS) a finančnej správy namiesto boja proti zločinu systematicky vydierali podnikateľov, brali úplatky a kryli nelegálny biznis.

Stíhanie Milana Lučanského a jeho smrť vo väzbe

Jednou z ústredných a mediálne najsledovanejších postáv akcie Judáš bol bývalý policajný prezident Milan Lučanský. NAKA ho obvinila z dlhodobého prijímania masívnych úplatkov za krytie nelegálnych aktivít a za poskytovanie ochrany vybraným podnikateľom. Jeho trestné stíhanie sa však nikdy nedostalo pred súd. Lučanského nezadržali pri razii, ale až potom, ako sa vrátil z Chorvátska, napokon ho sudca poslal do väzby, kde si koncom decembra 2020 siahol na život. V dôsledku jeho úmrtia muselo byť trestné stíhanie v jeho neprospech právne zastavené.

Bopal: Úplatok pre SIS-károv a expolicajta

Prípad topoľčianskej firmy Bopal, ktorý tiež odštartovala policajná akcia Judáš, odhalil korupčnú schému na najvyšších miestach tajnej služby a polície, no zároveň vyústil do justičného paradoxu. Bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Gašparovič a expolicajt Ladislav Vičan si vypýtali od kontroverzného podnikateľa Dušana Bočkaya úplatok 400-tisíc eur za pomoc s odblokovaním daniarmi blokovaného majetku jeho firmy Bopal, pričom polovicu sumy reálne prevzali a vtedajší námestník SIS Boris Beňa v tomto biznise fungoval ako spojka na daňovú kriminálku a jej šéfa Ľudovíta Makóa. Po zadržaní sa však osudy aktérov rozdelili. Kým Gašparovič a Vičan vinu popierali, Najvyšší súd im skutok nečakane prekvalifikoval na miernejšiu nepriamu korupciu a vymeral im len 22 a 20 mesiacov väzenia, ktoré si už odkrútili vo vyšetrovacej väzbe, takže odišli domov slobodní. Naopak, Boris Beňa od začiatku spolupracoval ako kajúcnik a rýchlo uzavrel dohodu o vine a treste za prísnejšie prijímanie úplatku, kvôli čomu vyviazol s trojročnou podmienkou a pokutou 14-tisíc eur.

Krytie cez funkcionára daniarov Čecha

V kauze Judáš sa riešil aj prípad korupcie a krytia nelegálneho podnikania bývalého funkcionára finančnej správy Daniela Čecha. Priznal sa, že v rokoch 2014 až 2015 prevzal úplatky 14 000 eur výmenou za krytie nelegálnych obchodov s palivami a DPH, ktoré realizoval podnikateľ František Böhm – ten bol pôvodne zadržaný pri razii Božie mlyny, po prepustení postrelil manželku a siahol si na život. Čech vo svojej veci uzavrel dohodu o vine a treste, dostal trojročnú podmienku a finančný trest vo výške 30 000 eur.

Šéf odposluchov a mafia

V kauze Judáš figurovalo aj meno bývalého riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností (šéfa policajných odposluchov) Jozefa Reháka. Išlo o podozrenia zo spolupráce s mafiou a z korupcie. Podľa obžaloby mal Rehák (pod prezývkou „Dodo“) v rokoch 2000 až 2011 dlhodobo vynášať tajné informácie z policajného prostredia zločineckej skupine sýkorovcov a zároveň v neskoršom období prijať dva úplatky (vo výške približne 16 000 a 17 000 eur) za krytie nelegálnych obchodov s palivami. Prípad zatiaľ nie je právoplatne uzavretý. Hoci Špecializovaný trestný súd v júli 2023 uznal Reháka za vinného a vymeral mu 11 rokov väzenia spolu s prepadnutím majetku, Najvyšší súd SR tento odsudzujúci rozsudok v marci 2024 zrušil a vec vrátil na prvostupňový súd na opätovné prerokovanie. Súdny proces tak na Špecializovanom trestnom súde pokračuje nanovo, pričom Jozef Rehák vinu od začiatku odmieta a tvrdí, že obžaloba stojí iba na pochybných výpovediach kajúcnikov.

Kučerkove otočky

Aj bývalý vyšetrovateľ Marián Kučerka bol medzi zadržanými pri razii Judáš. Vyšetrovatelia ho obvinili z dvoch závažných korupčných skutkov. V Kauze Valčeky podľa obžaloby prijal úplatok 25-tisíc eur od oligarchu Norberta Bödöra prostredníctvom vtedajšieho funkcionára NAKA Bernarda Slobodníka za to, že ovplyvní vyšetrovanie karuselových podvodov v prospech Štefana Žigu – príbuzného vtedajšieho exministra Petra Žigu. v Kauza „Jopi Trade“ mu kládli za vinu, že v roku 2017 prijal podiel z masívneho úplatku vo výške 200-tisíc eur od vtedajšieho šéfa daňových kriminalistov (KÚFS) Ľudovíta Makóa za krytie a blokovanie vyšetrovania naftárskych daňových podvodov.

Kučerka sa počas väzobného stíhania najskôr čiastočne priznal, neskôr však rétoriku úplne otočil. Začal tvrdiť, že priznanie bolo vynútené pod nátlakom, a vyhlásil sa za nevinného. Krátko pred finálnym rozhodovaním odvolacieho súdu navyše ušiel do Bosny a Hercegoviny, kde požiadal o politický azyl, a slovenské orgány voči nemu museli konať ako proti ušlému. Napokon sa vrátil a odsúdili ho neprávoplatne na päť rokov domáceho väzenia. Okrem toho však čelí obvineniu z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Jeho meno figuruje aj v kauze Martina Borguľu (vtedajší poslanec za Sme rodina), ktorého obvinili, že cez sprostredkovateľov poslal Kućerkovi úplatok vo výške 50-tisíc eur, aby NAKA stopla a „upratala“ trestné oznámenie týkajúce sa podozrení z manipulovania zákaziek v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), kde Borguľa v minulosti figuroval ešte ako mestský poslanec. On tvrdil, že bol vydieraný.

Napokon išli aj po šéfovi SIS

NAKA napokon v marci 2021 zadržala aj bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, čím sa stal vôbec prvým zadržaným aktívnym funkcionárom vtedajšej vládnej garnitúry. Akcia Farizej súvisela s podozrením, že prijal časť úplatku od podnikateľa Zoroslava Kollára výmenou za to, že ho tajná služba prestane odpočúvať a rozpracovávať. Polícia v tomto prípade vychádzala najmä z kľúčovej výpovede Pčolinského námestníka v SIS Borisa Beňu. Konkurzný právnik Zoroslav Kollár odovzdal v lete 2020 40-tisíc eur Ľudovítovi Makóovi, ktorý ich posunul námestníkovi SIS Borisovi Beňovi. Podľa obvinenia Pčolinský vzal polovicu, teda 20-tisíc eur, no ako jediný zo štvorice obvinenie popiera [2]. V korupčnom prípade bol právoplatne odsúdený zatiaľ iba Zoroslav Kollár, ktorý dostal peňažný trest 70-tisíc eur. Vladimíra Pčolinského súd spod obžaloby oslobodil.

Vojna v polícii

V období, kedy začal stíhaný bývalý námestník tajnej služby Beňa spolupracovať na objasňovaní trestnej činnosti, rozhorela sa v bezpečnostných zložkách nevraživosť, označovaná ako Vojna v polícii, hoci ju kompetentní popierali. Tento konflikt sa prejavoval tým, že jednotlivé inštitúcie – najmä Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry na jednej strane a Úradom inšpekčnej služby (ÚIS) so Slovenskou informačnou službou (SIS) na druhej strane stratili vzájomnú dôveru a začali vyšetrovať, odpočúvať a zatýkať seba navzájom. Prvá skupina, často nazývaná ako čurillovci podľa známeho vyšetrovateľa Jána Čurillu tvrdila, že im hádzali polená pod nohy pre vyšetrovanie veľkých káuz vplyvných ľudí. Druhá strana vyhlasovala, že prvá skupina v prípadoch manipuluje so svedkami. Zásadným bojiskom sa stali odposluchy, ktoré nasadili priamo do kancelárií vyšetrovateľov NAKA, pričom uniknuté nahrávky slúžili ako silná politická zbraň najmä v rukách Roberta Fica.

Jednou z ústredných postáv tejto vojny bol aj Ján Kaľavský, bývalý šéf operatívcov NAKA, ktorý sa otočil proti vlastným kolegom a začal spolupracovať s policajnou inšpekciou. Ako nasadený agent tajne nahrával vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu a poskytol kľúčové svedectvá o údajnom manipulovaní výpovedí kajúcnikov. Pred zatknutím utiekol do Bosny a Hercegoviny, kde získal azyl, pričom ho slovenský súd v neprítomnosti právoplatne odsúdil za korupciu a vyzrádzanie informácií. Aktuálne si odpykáva trest.

Neskôr, za úradníckej Ódorovej vlády, sa stal ministrom vnútra Ivan Šimko, ktorý mal nezhody s vtedajším vedením polície (najmä s policajným prezidentom Štefanom Hamranom). Konflikt eskaloval po Šimkových statusoch na sociálnych sieťach o tom, že polícia nemôže mať úplne rozviazané ruky a musí podliehať politickej kontrole. Po hrozbe masových odchodov elitných policajtov prezidentka Šimkovi odobrala poverenie viesť rezort a riadenie prevzal premiér Ódor.

Razia Oblúk

V júli 2021 napokon špecializovaný inšpekčný tímu Oblúk, ktorý viedla vyšetrovateľka Diana Santusová, spustil v Bratislave raziu na trojicu dôležitých spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov z veľkých káuz – Csabu Dömötöra (jediného aj naozaj zadržali), Mateja Zemana a Petra Petrova alias Tigra. Tím Oblúk ich podozrieval z toho, že ich výpovede pred vyšetrovateľmi zo skupiny Očistec boli nepravdivé, vopred koordinované a účelovo zmanipulované vyšetrovateľmi NAKA. Pôvodne sa očakávalo, že zadržia aj vyšetrovateľov a prokurátorov, k čomu nedošlo. Samotný zásah sprevádzali mimoriadne neštandardné okolnosti, keďže vyšetrovateľka Santusová pre obavy z úniku informácií a sabotáže zo strany NAKA obišla bratislavské policajné útvary a na akciu si v utajení povolala po zuby ozbrojené komando Mobilnej zásahovej jednotky zo Sobraniec z opačného konca republiky. Vtedajší policajný prezident Peter Kovařík zásah na hodinu a pol osobne stopol a nariadil stiahnutie sobraneckého komanda s argumentom, že ich nasadenie vyšetrovateľkou nebolo vopred riadne schválené – teraz čelí obžalobe za zmarenie tejto akcie.

Kauza rozuzlenie: diskreditácia vyšetrovateľov čurillovcov skupinou okolo Košča

Kauza Rozuzlenie sa pôvodne týkala údajnej zločineckej skupiny, ktorá mala pod vedením podnikateľa Petra Košča mariť vyšetrovania korupčných káuz a diskreditovať vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Medzi obvinenými figurovali bývalí riaditelia SIS Vladimír Pčolinský a Michal Áč aj šéf NBÚ Roman Konečný. Vyšetrovanie v tejto kauze bolo napokon právoplatne zastavené, pričom Generálna prokuratúra postupne zrušila obvinenia všetkým osobám.

Od zadržania čurillovcov po Kajúcnika

Napokon sa rozbehlo aj trestné stíhanie skupiny čurillovcov, ktoré odštartovalo v septembri 2021, kedy Úrad inšpekčnej služby zadržal Jána Čurillu, Pavla Ďurka, Štefana Mašina a Milana Sabotu, spolu s vtedajším dočasným šéfom inšpekcie Petrom Scholtzom. Dôvodom obvinenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa bolo ich vlastné vyšetrovanie zamerané na inšpekčný tím Oblúk, čo protistrana vyhodnotila ako účelovú sabotáž. Hoci ich prvostupňový súd poslal do kolúznej väzby, Krajský súd v Bratislave ich už po dvoch týždňoch prepustil na slobodu s verdiktom, že ich stíhanie je neopodstatnené, keďže nenašiel žiadne dôkazy o spáchaní trestného činu. Krajská prokuratúra v prípade pokračovala a neskôr vzniesli obvinenia aj voči ich ďalším kolegom z vyšetrovacieho tímu, Branislavovi Dunčkovi a Róbertovi Magulovi. Pokusy o zrušenie stíhaní cez paragraf 363 generálny prokurátor Maroš Žilinka opakovane zamietol a po parlamentných voľbách v októbri 2023 nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok postavil všetkých týchto policajtov mimo aktívnu službu. Tento krok vyvolal dlhotrvajúce právne spory, keďže vyšetrovatelia mali status chránených oznamovateľov a ministerstvo malo na ich suspendovanie vopred získať súhlas príslušného úradu.

Zásadný zvrat v pôvodnej kauze nastal na jeseň 2024, kedy Mestský súd Bratislava I podanú obžalobu odmietol a vrátil prípad vyšetrovateľom pre závažné procesné chyby a porušenie práva na obhajobu. V marci 2026 však policajná inšpekcia spustila novú ofenzívu s názvom akcia Kajúcnik. Okrem pôvodnej skupiny obvinených, v ktorej už figuroval aj vyšetrovateľ Martin Staš, zadržali aj bývalého prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Michala Šúreka. Nové, vyše stostranové obvinenie ich viní z organizovaného vydierania a zneužívania právomocí za to, že mali v minulosti nezákonne vyvíjať nátlak na svedkov, aby vypovedali podľa vopred pripraveného scenára. Tento zatiaľ posledný pokus o ich uväznenie však v polovici marca 2026 skončil procesným zlyhaním prokuratúry. Návrh na kolúznu väzbu pre Jána Čurillu a Pavla Ďurka podal trnavský prokurátor na miestne nepríslušný súd v Bratislave, čo bratislavský mestský aj odvolací krajský súd okamžite zmietli zo stola, ponechali policajtov na slobode a opätovne otvorene vyjadrili vážne pochybnosti o samotnej dôvodnosti tohto nového stíhania.

Kauza technický spis

Týka sa obvinenia elitného prokurátora Michala Šúreka a bývalých vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu, Pavla Ďurku a Ľubomíra Daňka zo strany policajnej inšpekcie. Podstatou prípadu sú podozrenia zo zneužívania právomocí verejného činiteľa pri vedení pomocných spisov, v ktorých mali vyšetrovatelia vopred a neoficiálne vypočúvať spolupracujúcich obvinených (kajúcnikov). Inšpekcia im dáva za vinu, že týmto procesným postupom utajili dôležité výpovede a skrátili tak práva na obhajobu viacerých stíhaných oligarchov či bývalých funkcionárov, ako sú Jozef Brhel alebo Tibor Gašpar.

Rušenie ÚŠP, elitnej zložky NAKA a znižovanie trestov štvrtou Ficovou vládou

Aktuálna Ficova vláda po svojom nástupe do úradu v roku 2023 v rámci rozsiahlych zmien v trestnom práve zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry. Výrazne znížila tresty za viaceré zločiny, čím napríklad obžalovaní v kauze Očistec v prípade uznania viny na súde mohli vyviazuť len s podmienkami, zatiaľ čo pri skoršej právnej úprave by im hrozili dlhoročné tresty väzenia. Okrem toho sa skrátili premlčacie lehoty a neskoršie úpravy vedú k zníženiu využívania kajúcnych svedkov. V polícii zanikla elitná políciu NAKA, ktora veľké kauzy vyšetrovala.

9. Akcie NAKA voči veľkým rybám

Kauza Mýtnik

Prípad utajovaných miliónových IT tendrov na finančnej správe, určených pre vopred vybrané firmy, najmä firmu Allexis Michala Suchobu. Obvinili prezidenta daniarov Imreczeho či jedného z najbohatších Slovákov Jozefa Brhela, roky označovaného za mecenáša Smeru. Neskôr pribudol aj ďalší oligarcha a Ficov priateľ Miroslav Výboh. Kľúčovými svedkami sú v tomto prípade Imrecze a jeho kamarát a IT podnikateľ Michal Suchoba. Dvojica začala rozkrývať kolotoč úplatkov, ktoré sami údajne rozdávali na rôznych úrovniach. Na lavici obžalovaných sa ocitli aj otec a syn Brhelovci či bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc. Exprezidentka finančnej správy Lenka Wittenbergerová, ktorá viedla úrad po Imreczem, sa priznala k prijatiu úplatku a je právoplatne odsúdená. Michal Suchoba po priznaní dostal peňažný trest 500-tisíc eur. Začiatkom roku 2026 súd rozhodol aj o vine Jozefa Brhela, bývalého štátneho tajomníka Radka Kuruca a Miroslava Slahučku – priateľa Petra Kažimíra, prípad smeruje do odvolacieho konania.

Vata: Predražené IT zmluvy na Ministerstve vnútra a 40-percentné provízie

V kauze Vata vyšetrovatelia hovorili o skupine, ktorá podľa obvinení vytiahla z rezortu vnútra v spolupráci s jeho vedúcimi funkcionármi sedemnásť miliónov eur v rokoch 2015 až 2021, keď ministerstvo viedli Robert Kaliňák a Denisa Saková. Princíp bol jednoduchý: ceny obstarávania počítačov alebo hasičskej techniky sa umelo nafúkli, pričom tzv. vata sa vyviedla zo systému cez biele kone a subdodávateľské firmy, provízie boli vo výške 40 percent. Úplatky sa prepierali aj cez tzv. čínsku práčku – členovia skupiny uzatvárali fiktívne zmluvy, peniaze posielali na bankové účty v Číne a od ázijských obchodníkov dostávali milióny v hotovosti.

Zadržanie Kajetána Kičuru a úplatok za nákup uvoľňovacích tankov

Akcie Rezerva a Rezerva 2 boli prvými, ktoré sa uskutočnili po výmene vlády v roku 2020. Polícia vyšetrovala korupciu v Správe štátnych hmotných rezerv a do väzby dostala jej šéfa Kajetána Kičuru. Policajti rozbehli prvé trestné stíhanie vo veci pre podozrenie z korupcie. Na účte Kičurovho otca Rudolfa sa totiž zrazu objavili veľké peniaze. Dôchodca dostal minimálne 200-tisíc eur práve v čase, keď na úrade riadenom jeho synom rozbiehali čudné nákupy ochranných prostriedkov pred koronavírusom.

Kičurovi v rámci Rezervy 2 pribudlo obvinenie za zmluvu s firmou MSM Martin na nákup troch uvoľňovacích tankov, pri ktorej mal po podpise zmluvy zinkasovať úplatok takmer 150-tisíc eur. Počas vyšetrovania polícia zaistila zlaté tehličky, ktoré mal Kičura v trezore. Ukázalo sa, že sa darilo aj Kičurovej rodine. Jeho v tom čase 20-ročný syn získal dva byty v centre Bratislavy bez hypotéky. Cena bola nízka, spolu iba 200-tisíc eur.

Manipulácie verejného obstarávania v Kičurových hmotných rezervách

Kauza Pompeje sa týkala údajnej manipulácie verejného obstarávania v Správe štátnych hmotných rezerv v čase, keď ich viedol nominant Smeru Kajetán Kičura. Z machinácií a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku obvinili šesť firiem a jedenásť ľudí. Podľa vyšetrovateľa sa tak malo diať najmenej od roku 2016 do marca 2020, manipulácie mali byť v prospech vybraných firiem, za čo následne priamo alebo cez sprostredkovateľov predstavitelia inśtitúcie údajne prijímali od zástupcov firiem majetkový prospech vo forme peňažného alebo iného plnenia. Hoci v januári 2025 navrhol vyšetrovateľ Kičuru obžalovať, prokurátor mu prípad vrátil na doplnenie vyšetrovania.

Súmrak: prípad údajnej skupiny na ochranu politických záujmov Smeru

V tomto prípade čelili Robert Fico a Robert Kaliňák obvineniam z údajného riadenia zločineckej skupiny, ktorá podľa vyšetrovateľov zneužívala štátny aparát a nelegálne získané daňové tajomstvá na politickú diskreditáciu oponentov, najmä Andreja Kisku a Igora Matoviča. Kým Roberta Fica poslanci parlamentu tesným hlasovaním odmietli vydať na väzobné stíhanie, exminister vnútra Kaliňák bol políciou reálne zadržaný a strávil niekoľko týždňov v kolúznej väzbe, kým ho prepustil Najvyšší súd SR. Obvinenia padli skôr, než sa prípad dostal pred súd, keďže Generálna prokuratúra SR ich všetky zrušila prostredníctvom paragrafu 363.

Agentúra: Všemocná nitrianska skupinka Róberta Bullu

Kauza Agentúra sa týkala skupiny okolo bývalého riaditeľa nitrianskeho inšpektorátu práce Róberta Bullu, ktorí podľa vyšetrovateľa dokázali na požiadanie zariadiť ochranu pred daniarmi, inšpekciou práce či vyšetrovaním polície. Špecializovaný trestný súd skupinu obvinených do väzby nevzal a Najvyšší súd sťažnosť prokurátora zamietol, takže boli stíhaní na slobode.

Vírus: 74-miliónová škoda u vojenských tajných

Kauze Vírus z roku 2023 sa začala vo veľkom štýle. NAKA zadržala 17 osôb s podozrením z nehospodárneho nakupovania u vojenských tajných. Boli medzi nimi exšéfovia vojenských tajných Ľubomír Skuhra a Ján Balciar. Škoda podľa polície prevýšila 74 miliónov eur a pri zásahu zaistili zlato, stotisíce eur v hotovosti, 12 miliónov eur na účtoch aj fľašu whisky za 26-tisíc eur. Rok po vyšetrovaní však nastal zvrat – prokurátor trestné stíhanie zastavil. Dozorujúci prokurátor Generálnej prokuratúry SR Ján Hrivnák v decembri 2024 dospel k záveru, že opísaný skutok nie je trestným činom. Rozhodnutie oprel najmä o aktualizované stanovisko Ministerstva obrany, podľa ktorého štátu pri utajovaných nákupoch zahraničných technológií nevznikla žiadna materiálna škoda, čo bolo v priamom rozpore s pôvodnými zisteniami vyšetrovateľov o viac než 63-percentnom predražení dodávok cez súkromnú sprostredkovateľskú firmu.

Úplatok 50-tisíc eur za nestíhania poslanca Martina Borguľu

Niekdajšieho poslanca hnutia Sme rodina Martina Borguľu obvinili z vyplatenia 50-tisíc ako údajného úplatku za to, aby NAKA zamietla trestné stíhanie, ktoré k nemu smerovalo. Pôvodne bol v prípade vedený ako poškodený, teda ako obeť vydierania zo strany vyšetrovateľa NAKA Mariána Kučerku, no po prekvalifikovaní skutku ho obvinili z trestného činu podplácania. Borguľa potvrdil, že v roku 2018 sprostredkovane vyplatil 50-tisíc eur bývalým policajtom Slobodníkovi a Kučerkovi, no trvá na tom, že nešlo o úplatok, ale o výpalné.

Barón: Podvodné reštitúcie v prospech Francúza

Kauza Barón odhalila podvodné reštitúcie v Slovenskom pozemkovom fonde. NAKA pri akcii zadržala päť ľudí v Trnavskom a Nitrianskom kraji, medzi nimi aj funkcionárov fondu, ktorí mali v rámci uspokojenia reštitučného nároku francúzskeho občana Michela Nemesa cielene postupovať v rozpore so zásadou hospodárnosti. Obvinení sú aj bývalá šéfka SPF Adriana Šklíbová (nominantka SNS), jej exnámestník Boris Brunner (Most-Híd) a Tibor Pethö, pričom štátu mala vzniknúť škoda viac ako 2,2 milióna eur.

10 . Kontroverzné majetky politikov

Kontroverzné prepojenia a majetkové kauzy spochybňujú transparentnosť viacerých verejných činiteľov. Odhaľujú prepojenia politikov na oligarchov, nepriznané majetky a podozrivé finančné transakcie.

Úzka väzba Petra Kažimíra a Roberta Kaliňáka na oligarchu Jozefa Brhela

Oligarcha Jozef Brhel, obvinený ako hlava organizovanej skupiny v kauze miliónových IT zákaziek, má podľa verejných zdrojov mimoriadne blízko k Petrovi Kažimírovi aj Robertovi Kaliňákovi. Kažimír figuroval v rovnakých firmách ako manželky Brhela a ďalších aktérov IT biznisu, pričom sa k vzťahu s Brhelom priznal až v roku 2017, keď vyšlo najavo, že pôsobil v množstve firiem napojených na Brhelových ľudí [40]. Firmy blízke Brhelovcom získavali za vlád Roberta Fica miliónové štátne zákazky na finančnej správe, ktorá spadala pod Kažimírovo ministerstvo financií. Mnoho prepojení medzi ľuďmi Jozefa Brhela a politikmi Robertom Kaliňákom a Jánom Počiatkom rozobral ešte v roku 2016 investigatívny novinár Ján Kuciak.

Partnerkina vila na Azúrovom pobreží, Kažimírova vila na kalvárii

Investigatívne centrum Jána Kuciaka v spolupráci s Denníkom N zistilo, že partnerka guvernéra NBS Petra Kažimíra vlastní vilu na francúzskom Azúrovom pobreží, ktorú kúpila jej rodinná firma za 1,5 milióna eur. Tieto peniaze si požičala od cyperskej spoločnosti Tyree Trading Limited, pričom do nej peniaze naliala firma oligarchu Jozefa Brhela. Transakcie sa diali v čase, keď finančná správa robila miliónové obchody v utajovanom režime, ktoré sú dnes predmetom obžaloby v kauze Mýtnik. Kažimír nevysvetlil pôvod týchto financií a odmietal komentovať majetkové pomery rodiny matky svojich detí.

Kažimírovo meno sa priamo spomínalo v súvislosti s podozrivým príbehom okolo jeho luxusnej nehnuteľnosti v hlavnom meste. V roku 2020 kúpil vilu na bratislavskej kalvárii za podozrivo nízku cenu od firmy, ktorú vlastnili podnikatelia Ladislav Rehák a Miroslav Slahučka. Bývalý minister financií pred vyšetrovateľom uviedol, že kúpna cenu domu bola znížená aj vďaka tomu, že predtým v dome platil nájom, čo však zo strany predávajúceho nedáva zmysel.

Nepriznaná luxusná vila Roberta Kaliňáka v Chorvátsku

Minister obrany Robert Kaliňák priznal vlastníctvo vily v Chorvátsku až po zverejnení informácií portálom Aktuality.sk. Dva luxusné apartmány s vlastným bazénom na pozemku s rozlohou takmer 1 400 m² boli evidované na jeho manželku a postavené medzi rokmi 2016 a 2019 [18]. Kaliňák túto nehnuteľnosť neuviedol v majetkovom priznaní manželky, čím porušil ústavný zákon, za čo mu Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií uložil pokutu 3 912 eur.

Podozrivé užívanie luxusnej vily v letovisku Ražanj Robertom Ficom

Premiér Robert Fico čelí podozreniam, ako je to vlastne s vlastníctvom luxusnej vily v jadranskom letovisku Ražanj, ktorú pomerne často užíva. Kauzu rozvíril chorvátsky web Večernji list, ktorý najprv priniesol informáciu, že rozostavaná vila v tejto obľúbenej dovolenkovej destinácii patrí priamo slovenskému premiérovi Ficovi, pričom zdrojom tohto tvrdenia bol miestny politik Blaž Deković.

Keďže cenovka vily v predchádzajúcom inzeráte prekračovala milión eur, išlo o majetok, ktorý by Robert Fico ťažko zdokladoval. Premiér vlastníctvo vily rezolútne odmietol, zďaleka však nerozptýlil všetky podozrenia. Vila a vedľa stojaci pozemok pôvodne patrili dvojici blízkej Smeru – synovcovi poslanca Antona Stredáka a synovi exfunkcionára Smeru Mareka Gocníka. Po prevalení kauzy sa vlastník náhle zmenil a novým majiteľom sa stal chorvátsky podnikateľ Željan Bego.

Hoci je podľa katastra oficiálnym vlastníkom, s týmto zápisom sa nestotožňuje. Redakcii Aktuality.sk tvrdil, že v Ražanji nič nevlastní, v doslovnej forme „Nemam ništa Ražanj“.

Hoci oficiálny majiteľ odmieta, že by mu vila patrila, premiér nemal problém s majiteľom komunikovať konštruktívnejšie. „Telefonoval som s majiteľom domu v Chorvátsku, ktorý všetka slovenská mediálna špina označila za moje vlastníctvo. Ospravedlnil som sa mu za nepríjemnosti, ktoré mu boli spôsobené a aby každého šľak trafil, dohodol som sa s ním, že si tento dom v lete prenajmem na dovolenku,“ uviedol premiér, ktorý naozaj vo vile trávil svoju letnú dovolenku.

Luxusný apartmán sestry Petra Pellegriniho v Sukošane

Sestra prezidenta Petra Pellegriniho Eva si kúpila luxusný apartmán v chorvátskom letovisku Sukošan v tej istej vile ako poslanec Hlasu-SD Peter Náhlik. V rovnakej budove má apartmán aj bývalý minister dopravy za Smer Ľubomír Vážny a deti poslanca Hlasu Štefana Gašparoviča.

Utajená pôžička Hlasu 300-tisíc eur od Pellegriniho sestry

Firma Element Business, patriaca sestre prezidenta Eve Pellegrini, požičala v januári 2024 strane Hlas-SD 300-tisíc eur s úrokom 5,5 percenta na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho [85]. Strana mala povinnosť informáciu o úvere zverejniť do 30 dní, no neurobila tak. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok uviedol, že to boli „taktické dôvody”, pretože nechceli, aby to niekto zneužil v kampani. Štátna volebná komisia následne udelila Hlasu-SD pokutu 5 000 eur za oneskorené zverejnenie zmluvy o pôžičke.

Skryté spoluvlastníctvo Tomáša Malatinského v energetickom biznise Daniela Křetínského

Exminister hospodárstva Tomáš Malatinský je blízko 200-miliónovho biznisu českého energobaróna Daniela Křetínského. Firma Ex Projekt, v ktorej Malatinský a jeho blízka partnerka figurovali, vlastnila 12-percentný podiel v konglomeráte Energetické montáže Holding s aktívami presahujúcimi 229 miliónov eur. Zvyšných 88 percent patrí EP Industries Křetínského a Romana Korbačku. Malatinský ešte ako minister podpísal dotáciu firme, ktorú predtým spoluvlastnil, a neskôr sa ručil za jej miliónový úver vlastným majetkom.

Ficov syn a agentúra Smeru

Prípad premiérovho syna Michala Fica odhalil, že ako konateľ straníckej firmy Agentúra Smer získal za necelé dva roky odmeny vo výške viac ako 100-tisíc eur. Celý prípad vyvoláva vážne pochybnosti najmä preto, že táto agentúra je financovaná z miliónových príspevkov od strany Smer, ktorá žije priamo zo štátnych peňazí za volebný výsledok. Na verejnosť tak vyplával očividný dvojaký meter Roberta Fica, ktorý predtým ostro útočil na rodinu lídra opozície Michala Šimečku práve za poberanie verejných zdrojov. Premiér pritom v minulosti vyhlásil, že ak by oponenti na tlačovej konferencii čítali konkrétne finančné sumy jeho vlastných príbuzných, od hanby by sa schoval do vreca a odstúpil by z funkcie. Dnes však svoje minulé slová o etike popiera a pred novinármi mení rétoriku s obhajobou, že zamestnanie jeho syna je plne legálne a v súlade so zákonom.

11. Medzinárodné a diplomatické škandály

Slovensko sa muselo vyrovnávať aj s medzinárodnými a diplomatickými škandálmi. V uplynulých dvoch desaťročiach sa stalo dejiskom množstva káuz s medzinárodným presahom, ktoré vrhli tieň na jeho diplomatickú reputáciu a bezpečnostné záruky. Dve z najvýraznejších — únos vietnamského podnikateľa a odhalenie ruskej špionáže — ukázali, že krajina sa môže stať nástrojom cudzích tajných služieb, ak zlyhajú jej vlastné bezpečnostné mechanizmy.

Únos Vietnamca vládnym špeciálom

Únos Vietnamca Trinh Xuan Thanha patril medzi najzávažnejšie medzinárodné škandály, ktorým Slovensko čelilo. Thanha, ktorý bol v rodnej Číne obvinený z korupcie, uniesla 23. júla 2017 z Berlína vietnamská tajná služba a podľa nemeckých vyšetrovateľov opustil schengenský priestor slovenským vládnym lietadlom.

V marci 2024 vyšetrovateľ NAKA začal trestné stíhanie a rovno aj obvinil ôsmich ľudí z Vietnamu vrátane aktuálneho prezidenta Tô Lâma a exporadcu Roberta Fica Quang Le Honga. Len po niekoľkých týždňoch však prokurátor bratislavskej prokuratúry Boris Usačev celý prípad stopol, obvinenia zrušil a spis presunul na inšpekciu.

Nemeckí vyšetrovatelia považujú za nepochybné, že Vietnamca Thanha vyviezli zo schengenu naším vládnym špeciálom. Ako krytie malo byť použité oficiálne stretnutie vietnamskej delegácie s vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, ktoré sa odohralo len dva dni po únose.

Autá únoscov podľa GPS v tom čase parkovali priamo pri vládnom hoteli Bôrik.

Pri odchode zahraničnej návštevy mali so sebou vziať aj uneseného muža a slovenským vládnym špeciálom odleteli do Moskvy, kde prestúpili a pokračovali až do Vietnamu. Podľa nemeckej polície bola slovenská strana ľahkoverná a nechala sa zneužiť vietnamskou delegáciou na zakrytie únosu Trinh Xuan Thanha.

Kaťuša a Matrioška: Ruská špionáž a vyzvedačstvo Pavla Bučku a Bohuša Garbára

Ruská špionáž na Slovensku sa stala ďalším závažným medzinárodným prípadom, ktorý odhalil zraniteľnosť bezpečnostného prostredia krajiny. Polícia v rámci akcií Kaťuša a Matrioška obvinila dve osoby — Pavla Bučku a Bohuša Garbára — z vyzvedačstva a prijímania úplatku za spoluprácu s ruskou vojenskou rozviedkou GRU. Bývalý vysokopostavený dôstojník a prorektor vojenskej akadémie Pavol Bučka od roku 2013 preukázateľne poskytoval ruským spravodajským službám citlivé informácie týkajúce sa záujmov NATO a Ozbrojených síl SR. Pri domových prehliadkach u neho polícia zaistila USB kľúče, počítače s utajovanými skutočnosťami a podrobné poznámky o plánoch spojenia. Bučka sa k dlhoročnej špionáži priznal a v septembri 2022 Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste, na základe ktorej dostal trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou na štyri roky, peňažný trest a prišiel o vojenskú hodnosť plukovníka.

Úlohou Bohuša Garbára, vtedajšieho občasného prispievateľa dezinformačného webu Hlavné správy, bolo pre ruskú stranu vyhľadávať a zhromažďovať citlivé politické informácie či detaily o spolupráci Slovenska s Ukrajinou. Garbára priamo naverboval dôstojník GRU Sergej Solomasov, pričom ich konšpiratívnu schôdzku a odovzdávanie finančnej odmeny zachytilo na video Vojenské spravodajstvo. Garbár sa rovnako priznal a po dohode o vine a treste vyviazol s trojročnou podmienkou a peňažným trestom 15 000 eur, ktorý mu však súd v apríli 2024 pre neuhradenie premenil na takmer poldruharočný nepodmienečný trest väzenia.

Miroslav Lajčák v Epstein files

Napriek prvotným snahám Miroslava Lajčáka tvrdiť, že medzi ním a sexuálnym predátorom Jeffreym Epsteinom šlo len o pracovný vzťah, sa meno slovenského diplomata v zverejnených spisoch objavuje s frekvenciou a spôsobom, ktoré presahujú rámec bežného diplomatického kontaktu. Komunikácia medzi bývalým slovenským ministrom zahraničia a americkým finančníkom totiž ani zďaleka nebola sporadická, a jej obsah sa zďaleka netýkal len geopolitiky. Z dokumentov vyplýva, že Lajčák s Epsteinom viedli odľahčené, miestami až provokatívne rozhovory. V správach sa objavujú narážky na ženy a dievčatá, pričom obaja muži sa v jednej pasáži ironicky zhodujú na tom, že Rusko je známe nielen exportom ropy, ale aj „krásnymi ženami”.

Ešte ďalej zašla komunikácia po Lajčákovom stretnutí s ruským ministrom Sergejom Lavrovom. Epstein sa v reakcii pýtal na detaily spôsobom, ktorý odkazoval na sexuálnu aféru Billa Clintona s Monikou Lewinskou – konkrétne sa pýtal, či išlo „o určitý typ cigary”. Jedným z najzaujímavejších zistení je hĺbka, do akej Lajčák s Epsteinom rozoberal slovenskú vnútropolitickú situáciu. V čase, keď Slovensko žilo otázkou, kto bude kandidovať v prezidentských voľbách 2019, posielal Lajčák Epsteinovi prieskumy preferencií, v ktorých jasne viedol. Epstein na dáta reagoval stručným „Oy“, na čo Lajčák pritakával. Diskusia sa týkala aj konkrétnych termínov („deadline je v januári”) a tlaku, ktorému Lajčák čelil zo strany vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho a najmä predsedu Smeru Roberta Fica.