
Obrovský ruský vzdušný útok zasiahol Kyjev, kultúrne pamiatky aj civilnú infraštruktúru. Ukrajina zároveň systematicky ničí ruské bombardéry a obmedzuje ich útočnú kapacitu.
Pondelok 15. júna 2026 (1573. deň vojny)
Obrovský vzdušný útok Ruska
Ruské ozbrojené sily uskutočnili počas noci jeden z najväčších vzdušných útokov od začiatku vojny. Na Ukrajinu vypustili šesť protilodných rakiet 3M22 Zirkon, 34 balistických rakiet Iskander-M/S-400, 30 striel s plochou dráhou letu Ch-101/Iskander-K a 611 dronov typu Shahed. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť alebo elektronicky potlačiť päť protilodných rakiet 3M22 Zirkon, 15 balistických rakiet Iskander-M/S-400, 30 striel s plochou dráhou letu Ch-101/Iskander-K a 582 dronov typu Shahed, napriek tomu 15 balistických rakiet, jedna protilodná strela a zostávajúce drony zasiahli svoje ciele.
Hlavným terčom útoku bolo hlavné mesto Kyjev, kde pri útokoch zahynuli najmenej štyria civilisti a viac ako 30 ďalších utrpelo zranenia. Významné škody utrpela civilná infraštruktúra, vrátane historického komplexu Kyjevsko-pečerskej lavry, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO. Po zásahu vypukol v areáli rozsiahly požiar. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok za úmyselné zacielenie na ukrajinské kultúrne a náboženské dedičstvo.
V Irkutskej oblasti Ruskej federácie havaroval strategický bombardér Tu-22M3. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Rusko pri nehodách stratilo minimálne 4 lietadlá Su-22M3. Nezávislé zdroje doposiaľ potvrdili zničenie ďalších 11 lietadiel Tu-22M3 ukrajinskými údermi. Počet skutočne zničených lietadiel je pravdepodobne výrazne vyšší. Rusko malo pred začiatkom vojny 66 lietadiel tohto typu, pričom počet letuschopných lietadiel sa pohyboval na hranici 40 kusov. V súčasnosti Rusko disponuje približne 40 lietadlami a počet letuschopných lietadiel sa pohybuje okolo 20 kusov. Ukrajinské ozbrojené sily za viac ako 4 roky tak eliminovali približne polovicu útočnej kapacity týchto ruských strategických bombardérov.
V Charkove si ruský dvojitý útok vyžiadal životy piatich hasičov, ktorí zasahovali pri likvidácii následkov predchádzajúceho útoku. Pravidelné používanie tejto taktiky ruskými silami dokumentuje systematické cielené porušovanie medzinárodného práva, riadené hlavnými politickými predstaviteľmi Ruskej federácie. Dôvodom je fakt, že sa systematicky cieli na záchranné zložky poskytujúce pomoc obetiam prvého úderu.
Ukrajinské ozbrojené sily pokračovali v obrane na hlavných smeroch ruskej ofenzívy, predovšetkým v Doneckej oblasti. Najintenzívnejšie boje naďalej prebiehali v okolí Pokrovska, Kosťantynivky a Lymanu, kde sa ruské jednotky pokúšajú dosiahnuť operačný prielom. Napriek pokračujúcim útokom sa Rusku nepodarilo dosiahnuť významnejšie územné zisky, a to napriek vysokým stratám pri týchto útočných operáciách, ktoré atakujú čísla rekordných strát počas celej ruskej invázie na Ukrajinu.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že z územia Bieloruska nemožno očakávať žiadne vojenské operácie proti Ukrajine. Zároveň sa ospravedlnil prezidentovi Zelenskému za niektoré predchádzajúce výroky. Hoci praktický význam týchto vyhlásení zostáva otázny, ide o nezvyčajne zmierlivý tón zo strany minského režimu.
Volodymyr Zelenskyj oznámil, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom diskutoval o možnosti zorganizovať osobné stretnutie s Vladimirom Putinom na území Spojených štátov. Podľa Zelenského Ukrajina zostáva pripravená na priame rokovania, avšak Rusko zatiaľ neprejavuje ochotu pristúpiť k serióznemu dialógu.
Pred summitom G7 vo Francúzsku pokračovali intenzívne konzultácie medzi lídrami EÚ, Spojených štátov a Ukrajiny. Európski predstavitelia vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej označili najnovšie ruské útoky za ďalší dôkaz, že Moskva nemá záujem o ukončenie vojny.
Európska komisárka pre rozširovanie Marta Cos predpokladá, že zostávajúcich 5 negociačných kapitol bude otvorených v júli v rámci rokovaní o vstupe Ukrajiny do Európskej únie. Ukrajinská premiérka Olha Stefanišynová tiež verí, že Európska únia a Ukrajina v júli otvoria všetky zostávajúce negociačné kapitoly prístupových rokovaní s Ukrajinou. Ak by sa tieto očakávania naplnili, šlo by o významný krok v procese integrácie Ukrajiny do EÚ.
Ministri zahraničných vecí Európskej únie schválili takzvaný minibalík sankcií proti Ruskej federácii. Nové opatrenia zasiahli 34 osôb a 47 subjektov vrátane výrobcov dronov, dodávateľov vojenského vybavenia a spoločností zapojených do exportu ruskej ropy. Cieľom sankcií je ďalej obmedziť schopnosť Ruska financovať vojnu a získavať technologické komponenty pre vojenskú výrobu.
Švédsko vyzvalo členské štáty Európskej únie na tvrdší postup proti ruskej tieňovej flotile tankerov, ktorá umožňuje Moskve obchádzať západné sankcie na export ropy. Podľa švédskej vlády predstavuje táto flotila nielen zdroj príjmov pre ruský vojenský rozpočet, ale aj rastúce bezpečnostné a ekologické riziko pre európske pobrežné štáty.
Potom, ako americký prezident Donald Trump oznámil dohodu medzi krajinou a Iránom a otvorenie Hormuzského prielivu, klesla cena ropy Brent na úroveň 83,1 USD za barel. Ropa sa tak dostala na cenovú úroveň z leta roku 2024 a naďalej významne prekračuje hodnotu 60 USD za barel, kam cena klesla koncom minulého roku. Rusko tak nárast ceny spôsobený vojnou v Iráne neumožnil získať dostatok zdrojov na zvrátenie vývoja počas vojny.
Utorok 16. júna 2026 (1574. deň vojny)
Útok na Moskvu
Po masívnom útoku z predchádzajúceho dňa pokračovali ruské útoky proti ukrajinským mestám a infraštruktúre. Rusi zaútočili dvoma balistickými raketami Iskander-M a 132 dronmi typu Shahed. Ukrajinské sily protivzdušnej obrany zneškodnili 114 nepriateľských dronov, pričom zostávajúce drony a balistické rakety zasiahli 9 cieľových lokalít.
Na druhej strane Ukrajina pokračovala v útokoch na ciele hlboko v ruskom tyle, pričom podľa video a fotodokumentácie z ruských sociálnych sietí minimálne jeden z dronov zasiahol moskovskú rafinériu a spôsobil rozsiahly požiar. Moskovská rafinéria leží 15 kilometrov juhovýchodne od centra Moskvy. Bol to doposiaľ najvýznamnejší ukrajinský útok na ruské hlavné mesto, ktorému sa ukrajinská strana vyhýbala. Okrem útoku na Moskvu sa podarilo ukrajinským dronom zasiahnuť ropný sklad v Krasnodarskom kraji, pričom po útoku vypukol požiar. Ukrajinské sily pokračovali aj v útokoch na logistické komunikácie na okupovaných územiach, vrátane mostných spojení a zásobovacích trás využívaných ruskou armádou.
Spoločnosť Czechoslovak Group podpísala na parížskej výstave Eurosatory-2026 dohodu s ukrajinským výrobcom zbraní Ukrajinská Bronetechnika, rozširujúcu spoluprácu pri výrobe prúdových motorov pre ukrajinské drony a strely s plochou dráhou letu. Zmluva okrem iného umožní lokalizovať výrobu týchto motorov na Ukrajine.
Hlavnou diplomatickou udalosťou dňa bol summit skupiny G7 vo Francúzsku. Prezident Zelenskyj rokoval s lídrami Spojených štátov, Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Kanady, Talianska a Japonska. Po rokovaniach uviedol, že spojenci predložili „silné návrhy“, ako prinútiť Rusko pristúpiť k mierovým rokovaniam. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz zdôraznili potrebu zachovania jednotného postupu Európy a Spojených štátov voči Rusku. Friedrich Merz zároveň vyhlásil, že sa po prvýkrát objavuje možnosť otvorenia priestoru pre diplomaciu. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pripustil možnosť začatia konkrétnych rokovaní už počas leta 2026. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas rokovaní s lídrami G7 opätovne zdôraznil potrebu posilnenia protivzdušnej obrany a požadoval rozšírenie dodávok striel pre systém Patriot.
Spojené kráľovstvo oznámilo nový balík sankcií, zameraný najmä na tankery prevážajúce skvapalnený zemný plyn (LNG) a ďalšie prvky ruskej energetickej infraštruktúry. Lídri G7 a Ukrajiny zároveň diskutovali o ďalšom sprísnení sankcií proti ruskému bankovému sektoru, vojensko-priemyselnému komplexu a tieňovej flotile tankerov, ktorú Moskva využíva na obchádzanie existujúcich sankčných režimov.
Streda 17. júna 2026 (1575. deň vojny)
Ukrajinci stratili dôležité lietadlo aj s posádkou
Ruské ozbrojené sily pokračovali v útokoch na ukrajinské mestá pomocou 119 dronov typu Shahed. Ukrajinské sily protivzdušnej obrany zneškodnili 97 nepriateľských dronov, pričom zostávajúce drony zasiahli 11 cieľových lokalít.
Ukrajinské vzdušné sily prišli pri havárii v Chmeľnyckej oblasti o lietadlo Su-24M z výzbroje 7. taktickej leteckej brigády Petra Franka. Mimoriadne skúsený pilot Bohdan Zahorulko, ktorý pôsobil v minulosti ako testovací pilot spoločnosti Antonov, a len 23-ročný operátor, nadporučík Bohdan Babenko, pri nehode zahynuli. Ide o významnú stratu pre ukrajinské vzdušné sily, ktorým po viac ako 4 rokoch zostáva len obmedzený počet týchto lietadiel, vyznačujúcich sa najväčšou útočnou silou pre pozemné útoky v inventári ukrajinských vzdušných síl.
Poľský námestník ministra obrany Paweł Zalewski vyhlásil v rozhovore pre rádio RMF24, že ukrajinská strana nemá záujem o prevzatie poľských stíhačiek MiG-29, pretože ukrajinská strana má záujem o tieto lietadlá len vtedy, ak budú prispôsobené moderným bojovým podmienkam. No a Poľsko nie je pripravené tieto náklady pokryť.
Ukrajinské sily pokračovali v útokoch hlboko v Ruskej federácii, aj na okupovaných územiach. Ukrajinské drony a strely s plochou drahou letu zasiahli významný podzemný sklad zemného plynu na okupovanom Kryme. Podľa záberov, zverejnených na sociálnych sieťach, po útoku vypukol rozsiahly požiar. Ukrajinským silám sa ďalej pri ich útokoch podarilo zasiahnuť medzinárodne sankcionovaný ropný tanker ruskej tieňovej flotily FINA A plaviaci sa pod vlajkou Rovníkovej Guiney.
Tieto útoky zapadajú do dlhodobej úspešnej ukrajinskej kampane, zameranej na narušovanie ruskej energetickej a logistickej infraštruktúry hlboko v Ruskej federácii a na okupovaných územiach. V reakcii na úspešné ukrajinské útoky Rusko zakázalo lety malých lietadiel nad Moskovskou oblasťou a čiastočne aj nad Rjazaňskou, Tulskou, Kalužskou, Tverskou, Jaroslavskou a Vladimirskou oblasťou.
Najintenzívnejšie boje pokračovali na pokrovskom, lymanskom a novopavlivskom smere. Ukrajinský generálny štáb uviedol, že ruské jednotky naďalej útočili vysokou intenzitou, avšak za cenu značných strát a bez dosiahnutia výraznejších operačných úspechov.
Hlavnou témou pokračujúcich rokovaní Ukrajiny so spojencami na samite krajín G7 zostalo posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny. Ukrajinské vedenie opätovne zdôraznilo potrebu ďalších systémov Patriot, munície pre protivzdušnú obranu a podpory domácej výroby zbraní. Súčasne pokračovali konzultácie o financovaní spoločných výrobných programov medzi Ukrajinou a západnými partnermi. Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil významný pokrok v rokovaniach so Spojenými štátmi týkajúcich sa udeľovania licencií na výrobu rakiet. Podľa Zelenského americká strana po prvýkrát pozitívne reagovala na možnosť poskytovania licencií pre výrobu vybraných raketových systémov a ich komponentov na Ukrajine. Ak by sa tento krok podarilo zrealizovať, išlo by o významné posilnenie ukrajinskej obranno-priemyselnej základne a zníženie závislosti od zahraničných dodávok. Zároveň kanadský premiér Mark Carney uviedol, že Spojené štáty zmenili svoj prístup k vojne na Ukrajine a ich postoj sa teraz priblížil k hodnoteniam ostatných lídrov krajín G7.
Ukrajina oznámila návrat ďalších štyroch ukrajinských detí z okupovaných území. Boli medzi nimi aj súrodenci, ktorých rodina čelila perzekúciám pre väzby na príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že dúfa v obnovenie mierových rokovaní s Ruskom. Podľa jeho slov zostáva Ukrajina pripravená pokračovať v diplomatickom procese, avšak len za podmienok rešpektovania ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti.
Guvernér Brjanskej oblasti Ruskej federácie Jegor Kovaľčuk vyhlásil, že ukrajinský dron zaútočil na autobus prevážajúci detský futbalový tím z Bieloruska, pričom pri útoku zahynula žena sprevádzajúca mladých futbalistov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ostro odmietol toto ruské obvinenie, ktoré označil za ruskú provokáciu. Hovorca Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny, major Andrij Kovaľov, uviedol, že v čase, kedy došlo k útoku na autobus, obranné sily Ukrajiny nepoužili bezpilotné lietadlá proti cieľom v Brjanskej oblasti. Ukrajinské vedenie tvrdí, že Moskva sa snaží vytvárať zámienky na ďalšiu eskaláciu vojny a ovplyvňovať medzinárodnú verejnú mienku.
Volodymyr Zelenskyj vyzval Alexandra Lukašenka, aby do jedného týždňa odstránil ruské retranslačné zariadenia pre drony rozmiestnené na bieloruskom území. V opačnom prípade podľa jeho slov Ukrajina podnikne kroky na ich neutralizáciu vlastnými silami. Ide o doteraz najtvrdšie verejné varovanie Kyjeva adresované Minsku od začiatku vojny za jeho podiel na vojne na Ukrajine.
O úspešnosti ukrajinskej kampane zameranej na narušovanie ruskej energetickej a logistickej infraštruktúry v Ruskej federácii a na okupovaných územiach svedčí fakt, že v súčasnosti platia obmedzenia predaja paliva pre osobné automobily v 53 regiónoch Ruska aj na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny. V 18 subjektoch Ruskej federácie, ako aj na okupovanom Kryme, v Chersonskej, Záporožskej, Doneckej a Luhanskej oblasti sa vodičom predáva maximálne 50 litrov paliva. V 11 ďalších ruských regiónoch zaznamenávajú na väčšine čerpacích staníc výrazný nedostatok paliva, hoci formálne limity objemu paliva tam ešte neboli zavedené. Okrem toho najväčší ruskí ropní giganti vrátane spoločností Rosnefť, Bašneft a TNK úplne zakázali predaj benzínu v kanistroch v celej Ruskej federácii. Agentúra Reuters informovala, že Ruská federácia pre nedostatok paliva začne dovážať ropné produkty námornou cestou Číny, Singapuru a Južnej Kórey.
Štvrtok 18. júna 2026 (1576. deň vojny)
Obrovský útok na Moskvu
Ukrajinské ozbrojené sily podnikli doteraz najrozsiahlejší útok na Moskvu, pričom ho nasmerovali opäť, len po troch dňoch, na moskovskú ropnú rafinériu. Zasiahlo ju niekoľko ukrajinských dronov, čo spôsobilo rozsiahle škody a požiare, ktoré sa rozhoreli na šiestich miestach. Podľa viacerých videozáznamov časť škôd spôsobila nefunkčná ruská protivzdušná obrana, pričom jedna protilietadlová strela pravdepodobne zasiahla jednu z nádrží v rafinérii, ktorá následne explodovala. Tato explózia vymrštila prakticky nepoškodené voľne plávajúce obrovské veko nádrže do vzduchu. Je pravdepodobné, že zasiahnutá nádrž bola jednou zo 4 najväčších nádrží v rafinérii s kapacitou 50 000 ton paliva. Ukrajinské drony pri útoku obišli Moskvu a útočili z juhovýchodného smeru. Útočiace drony zasiahli pri útoku aj niekoľko bytových domov a nákupné centrum ležiace v bezprostrednej blízkosti rafinérie. Následky útoku bolo možné sledovať v celej Moskve a tak viac ako 13 miliónov Moskovčanov mohlo sledovať následky útoku, ako aj zlyhania ruskej protivzdušnej obrany. Okrem dymu z rozsiahlych požiarov, časť Moskvy zasiahol ropný dážď, spôsobený ukrajinskými útokmi. Mimo Moskvy ukrajinské drony zasiahli ropný sklad v meste Gukovo Rostovskej oblasti. Ukrajinské sily ďalej zasiahli niekoľko cieľov v Belgorodskej a Kurskej oblasti, kde lokálne ruské úrady hlásili výpadky elektrickej energie a poškodenie priemyselných objektov. Pokračovala aj ukrajinská kampaň proti energetickej a logistickej infraštruktúre na okupovanom Kryme.
Aj ruské ozbrojené sily pokračovali v rozsiahlej vzdušnej kampani proti Ukrajine. Počas noci zaútočili 7 balistickými raketami typu Iskander-M/S-400 a 239 dronmi rôznych typov. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila alebo zneškodnila 5 balistických rakiet a 212 bezpilotných lietadiel. Zostávajúce zasiahli 2 rakety a 27 dronov zasiahlo svoje ciele. Hlavné ciele boli v Kyjevskej, Doneckej, Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti.
Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny informoval, že počas predchádzajúcich 24 hodín došlo na fronte k viac než 180 bojovým stretom. Najintenzívnejšie boje naďalej prebiehali na Pokrovskom smere, kde sa Rusko pokúša vytvoriť podmienky na obchvat Pokrovska a Kosťantynivky. Významná aktivita bola zaznamenaná aj na Lymanskom a Novopavlivskom smere. Ukrajinské velenie uvádza, že ruské jednotky pokračujú v útokoch malými útočnými skupinami, podporovanými delostrelectvom a dronmi, avšak za cenu vysokých strát.
Ukrajinské ministerstvo obrany informovalo o ďalšom rozširovaní programu bezpilotných systémov. Prioritou zostáva výroba úderných dronov dlhého dosahu a stíhacích dronov určených na ničenie ruských Shahedov. Ukrajinské velenie uviedlo, že skúsenosti z posledných masívnych útokov potvrdili vysokú efektivitu kombinácie protivzdušnej obrany, rádioelektronického boja a špecializovaných protidronových systémov.
Prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň potvrdil pokračovanie rokovaní so západnými partnermi o licenčnej výrobe rakiet a ďalších presne navádzaných zbraní priamo na území Ukrajiny. Cieľom je znížiť závislosť krajiny od zahraničných dodávok a zvýšiť schopnosť dlhodobo viesť opotrebovaciu vojnu.
Počas rokovaní na okraji summitu G7 pokračovali diskusie o ďalšom posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany. Ukrajina opätovne požadovala dodávky systémov Patriot, rakiet PAC-3 a ďalších prostriedkov určených na ničenie balistických rakiet.
Nemecko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko potvrdili pokračovanie programov financovania ukrajinského obranného priemyslu. Významná časť pomoci sa má v budúcnosti ďalej presúvať z dodávok hotových zbraní na financovanie ich výroby priamo na Ukrajine.
Belgický minister obrany Theo Francken oznámil, že Belgicko tento rok dodá Ukrajine 7 stíhacích lietadiel F-16, z ktorých tri budú schopné vykonávať operačné misie a štyri budú použité ako zdroj náhradných dielov. Švédske ministerstvo obrany informovalo, že vyčlení ďalších 108 miliónov dolárov na podporu iniciatívy PURL, v rámci ktorej ukrajinskí partneri nakupujú zbrane pre Ukrajinu od Spojených štátov.
Ukrajina a Rusko uskutočnili ďalšiu etapu výmeny tiel padlých vojakov dohodnutú počas predchádzajúcich rokovaní v Istanbule. Ukrajinské úrady oznámili, že im boli odovzdané pozostatky 522 ukrajinských vojakov, ktorí padli počas bojov na východe a juhu krajiny. Súčasne pokračovali práce na identifikácii už vrátených tiel. Ukrajinské ministerstvo vnútra upozornilo, že proces identifikácie je vzhľadom na rozsah strát mimoriadne náročný a môže trvať niekoľko mesiacov.
Prezident Volodymyr Zelenskyj po skončení rokovaní na summite G7 uviedol, že Ukrajina zostáva pripravená na ďalšie mierové rokovania, avšak len za podmienky, že Rusko preukáže ochotu ukončiť agresiu. Podľa Zelenského súčasné ruské útoky proti civilným cieľom dokazujú, že Moskva sa stále snaží dosiahnuť svoje ciele vojenskou cestou.
Od konca roka 2025 Severoatlantická aliancia a spojenci skrátili reakčné časy pre vyplávanie plavidiel námorných flotíl, ak dôjde k podozreniu z ohrozenia kritickej infraštruktúry alebo inému ohrozeniu – je to napríklad plavba lodí ruskej tieňovej flotily. Reakčný čas sa skrátil zo 17 hodín na 1 hodinu.
Európska únia pokračovala v príprave 19. balíka sankcií proti Ruskej federácii. Hlavnou témou zostávajú opatrenia proti ruskej tieňovej flotile tankerov, finančným inštitúciám a spoločnostiam zapojeným do výroby zbraní a dovozu sankcionovaných technológií.
Piatok 19. júna 2026 (1577. deň vojny)
Diplomatická roztržka Ukrajiny a Poľska eskalovala
Počas dňa pokračovali obmedzené ruské útoky na veľkú vzdialenosť 90 dronmi typu Shahed. Ukrajinské sily protivzdušnej obrany zneškodnili 79 nepriateľských dronov, pričom zostávajúce drony zasiahli 8 cieľových lokalít. Ruské drony zasiahli podnikateľský objekt v Charkovskej oblasti, kde vypukol rozsiahly požiar. Ďalšie útoky smerovali proti kritickej infraštruktúre v Záporožskej oblasti a proti objektom v južnej časti Odeskej oblasti, kde ruské drony zasiahli dve námorné lode.
Ukrajina pokračovala v útokoch na ruské územie. Ruské zdroje hlásili aktivitu ukrajinských dronov v okolí Moskvy a ďalších regiónov európskej časti Ruskej federácie, pričom starosta Moskvy Sergej Sobjanin uviedol, že ruská protivzdušná obrana údajne zostrelila 25 dronov letiacimi smerom k ruskej metropole. Cieľom ukrajinských útokov zostávajú predovšetkým logistické, energetické a vojensko-priemyselné objekty.
Podľa ukrajinského projektu DeepState sa tempo ruského postupu na fronte naďalej výrazne spomaľuje. Počas mája sa ruským jednotkám podarilo obsadiť iba približne 14 km² ukrajinského územia, čo predstavuje najnižší mesačný územný zisk za posledné tri roky. Analytici upozorňujú, že ide o výrazný kontrast oproti situácii z rokov 2024 a 2025, keď Rusko postupovalo rádovo rýchlejšie.
Ukrajinské ozbrojené sily pokračovali v obranných operáciách najmä na Pokrovskom smere, ktorý zostáva hlavným cieľom ruských útočných operácií. Velenie ukrajinskej armády zároveň informovalo o úspešnom využití pozemných robotických systémov počas čistenia obce Novoplatonivka v Charkovskej oblasti. Ide o ďalší príklad rastúceho nasadzovania bezposádkových pozemných systémov v bojových operáciách.
Ukrajinský obranný priemysel pokračuje vo výraznom raste. Ministerstvo obrany oznámilo, že až 92,7 % všetkých nových zbraní a vojenskej techniky zaradených do výzbroje počas mája pochádzalo od domácich výrobcov. Tento údaj potvrdzuje pokračujúcu transformáciu Ukrajiny na významného producenta vojenskej techniky.
Spoločnosť BlueBird oznámila vznik nového konštrukčného centra, zameraného na vývoj navádzaných leteckých bômb. Ukrajina sa tak snaží vyvinúť vlastné ekvivalenty ruských kĺzavých bômb, ktoré patria medzi najúčinnejšie ruské zbrane na bojisku.
Poľský prezident Karol Navrocký sa napriek odporu Poľskej vlády rozhodol odobrať ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému poľský najvyšší Rad Bieleho orla. Tým došlo k ďalšej eskalácii v roztržke medzi Ukrajinou a Poľskom potom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil čestný názov Samostatnému centru špeciálnych operácií Sever Síl špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny „Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády“. Tento krok vyvolal reťazovú reakciu ukrajinské strany: potom, ako Volodymyr Zelenskyj vrátil poštou Rad Bieleho orla, rozhodli sa aj ďalší významní ukrajinskí vrátiť poľské štátne vyznamenania.
Vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak uviedol, že kontakty medzi Ukrajinou, Spojenými štátmi a Ruskou federáciou pokračujú napriek špekuláciám o ich prerušení. Podľa Kyjeva zostávajú komunikačné kanály otvorené, hoci k zásadnému pokroku zatiaľ nedošlo. Prezident Zelenskyj zároveň oznámil, že dal štátnym inštitúciám pokyn pracovať na ukončení vojny čo najskôr, ideálne ešte pred začiatkom zimy. Podľa ukrajinského vedenia bude rozhodujúce zvýšenie vojenského a ekonomického tlaku na Rusko počas nasledujúcich mesiacov.
Lídri EÚ sa prvýkrát od začiatku rozsiahlej vojny dohodli na návrhu predĺžiť sankcie voči Rusku o 12 mesiacov namiesto doterajších šiestich mesiacov. To zvýši stabilitu sankcií proti Ruskej federácii a zároveň oslabí ruskú snahu o rozdelenie Európskej únie hybridnými operáciami.
Najvýznamnejšou ekonomickou správou dňa bola prehlbujúca sa palivová kríza v Ruskej federácii. Podľa viacerých správ sa nedostatok pohonných hmôt rozšíril aj do Moskvy a ďalších regiónov krajiny. Situáciu spôsobuje kombinácia ukrajinských útokov na rafinérie, logistické problémy a rastúce požiadavky armády. Palivové obmedzenia už boli zavedené v niekoľkých pohraničných oblastiach a na okupovaných územiach.
Ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycja oznámila stratu približne 178 miliónov dolárov za prvý štvrťrok 2026. Dôvodom sú pokračujúce ruské útoky na dopravnú infraštruktúru, rastúce náklady na opravy a zachovanie prevádzky v podmienkach vojny. Napriek tomu zostáva železnica jedným z kľúčových prvkov ukrajinskej vojenskej a civilnej logistiky.
Sobota 20. júna 2026 (1578. deň vojny)
Ukrajinci útočili na rafinériu v Ťumeni
Ruské ozbrojené sily zaútočili počas noci na Ukrajinu 99 bezpilotnými prostriedkami rôznych typov. Ukrajinská protivzdušná obrana, letectvo a jednotky rádioelektronického boja zneškodnili 92 dronov. Napriek vysokej úspešnosti obrany boli zaznamenané zásahy na siedmich cieľových lokalitách.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že ukrajinské drony zaútočili na ropnú rafinériu v ruskom meste Ťumeň, ktorá sa nachádza viac ako 2 000 kilometrov od hraníc v ázijskej časti Ruskej federácie. Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny zverejnil satelitné snímky moskovskej ropnej rafinérie, dokumentujúce škody, ktoré spôsobili ukrajinské útoky. Snímky nepotvrdili predchádzajúci predpoklad, že by bola zasiahnutá jedna z najväčších nádrží rafinérie. Ukrajinské drony zasiahli jednu zo 6 nádrží, ktoré patria objemom k druhým najväčším v rafinérii a ležia hneď vedľa najväčších nádrží.
Potom, ako ukrajinský prezident odoslal Rad Bieleho orla poľskému prezidentovi Karolovi Navrockému, rozhodli sa tento rád vrátiť aj traja predchádzajúci ukrajinskí prezidenti, ktorí boli nositeľmi tohto radu: Petro Porošenko, Leonid Kučma a Viktor Juščenko.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po predchádzajúcich ukrajinských útokoch vyhlásil, že Rusko sa nachádza v zložitej situácii a prezident Vladimir Putin podľa jeho slov slabne, čo môže viesť k ďalšej eskalácii útokov proti ukrajinským mestám. Ukrajinské úrady preto opätovne vyzvali obyvateľstvo, aby pri leteckých poplachoch využívalo kryty.
Najintenzívnejšie boje pokračovali v doneckej oblasti, predovšetkým na pokrovskom smere, ktorý zostáva hlavným ťažiskom ruských ofenzívnych operácií. Ukrajinský generálny štáb informoval o pokračujúcich ruských útokoch aj na Lymanskom a Novopavlivskom smere. Ruské sily sa naďalej snažia využiť početnú prevahu v živej sile a pokračujú v neúčinnej taktike postupného opotrebovávania ukrajinskej obrany.
Podľa údajov NATO, ktoré boli zverejnené počas predminulého týždňa, celkové ruské straty od začiatku invázie už prekročili hranicu 1,4 milióna vojakov, pričom značná časť týchto strát spôsobili opotrebovacie boje v Donbase.
Ukrajinské vojenské velenie pokračovalo v upozorňovaní na rastúcu technologickú hrozbu zo strany Ruska. Veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny generál Oleksandr Syrskyj uviedol, že Rusko systematicky zvyšuje podiel prúdových dronov medzi prostriedkami používanými pri útokoch na ukrajinské mestá. Cieľom Moskvy je podľa neho dosiahnuť, aby približne polovicu útočných dronov tvorili rýchlejšie prúdové varianty, ktoré sú podstatne náročnejšie na zachytenie.
Nedeľa 21. júna 2026 (1579. deň vojny)
Ukrajinské drony zasiahli vojenské objekty na Krymskom moste
Počas noci ruské sily zaútočili na ukrajinské územie dvoma balistickými raketami typu Iskander-M/S-400, dvoma aerobalistickými raketami Kinžal a 105 dronmi rôznych typov. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila alebo zneškodnila celkovo 96 bezpilotných lietadiel. Zostávajúce rakety a drony zasiahli 6 cieľových lokalít.
Na druhej strane ukrajinské sily zasiahli dronmi vojenské a infraštruktúrne objekty na oboch stranách Krymského mosta. Medzi zasiahnuté objekty podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského patria 4 rádiolokátory komplexu S-400 a dva protilietadlové systémy Pancir. Veliteľ ukrajinských Síl bezpilotných systémov Robert Magyar Brody zverejnil video z útokov na ruské zariadenia na okupovanom Kryme a ospravedlnil sa Ukrajincom na okupovanom Kryme za to, že musia znášať tieto útoky, a požiadal ich, aby sa držali čo najďalej od ruských vojenských zariadení a energetických zariadení. Okrem vojenských zariadení ukrajinské sily zasiahli ropný terminál v meste Kerč na Ruskom okupovanom Krymskom polostrove.
Okupačné úrady Krymu oznámili, že na polostrove sa zavádza nové obmedzenie predaja benzínu. Podľa nových pravidiel nebude možné predať žiadne palivo fyzickým ani právnickým osobám, okrem zástupcov okupačných úradov.
Napriek tomu, že Severoatlantická aliancia už predpokladá, že rozsah ruských strát prekročil 1,4 milióna vojakov, podľa ukrajinských zdrojov očakávame prekročenie tejto hranice až v priebehu tohto týždňa. Na základe rýchlosti nárastu ruských strát je možné predpokladať, že ruské straty prekročia hranicu 1,5 milióna vojakov do konca septembra tohto roku.