Napätie medzi oboma krajinami sa vystupňovalo krátko pred tým, ako sa v Gdansku vo štvrtok začne medzinárodná konferencia o povojnovej obnove Ukrajiny.
„Opäť sa nechávame viesť do pasce, že budeme mať morálnu prevahu, lenže nebudeme sedieť pri stole ani zarábať peniaze. Rozhodovať za nás bude niekto iný a my budeme mať pocit krivdy,“ uviedol v rozhovore pre Onet Radio Mirosław Oczkoś, špecialista na politický marketing z Vysokej školy ekonomickej vo Varšave (SGH).
Nawrockého konanie pred dôležitou konferenciou označil za hazard, ktorý môže Poľsko pripraviť o „nepredstaviteľné peniaze a príležitosti“. Podľa neho sa môže stať, že namiesto toho, aby Ukrajinci uzavreli zmluvy s poľskými firmami, dajú v súčasnej situácii prednosť iným spojencom zo Západu.
Oczkoś Nawrockému vyčíta, že ak mu išlo o morálne postoje, mohol ešte niekoľko dní počkať alebo využiť iné diplomatické kroky než rázne odobratie najvyššieho štátneho vyznamenania.
Uznal, že podiel viny na vyostrení konfliktu má i Zelenskyj, no poľský prezident vraj uprednostnil stranícke záujmy, aby oslabil súčasnú vládu – a to aj za cenu ekonomických strát pre Poľsko.
Bolestivá história
Celý spor vznikol po tom, čo Zelenskyj nedávno podpísal dekrét, ktorým jednotke ukrajinských špeciálnych síl za jej úspechy vo vojne proti Rusku pridelil označenie Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).
Zatiaľ čo Ukrajinci týchto vojakov z čias druhej svetovej vojny vnímajú ako bojovníkov za nezávislosť a odporcov sovietskej diktatúry, pre Poliakov sú to nacionalisti zodpovední za vyvražďovanie poľských civilistov, deportácie Židov a ďalšie násilnosti.
Čítajte viac Poľský prezident Nawrocki sa rozhodol odobrať Zelenskému najvyššie poľské vyznamenanie
Príslušníkom UPA sa pripisuje i tzv. volynský masaker z rokov 1943 až 1944, pri ktorom podľa odhadov zabili 50– až 100-tisíc Poliakov vrátane žien a detí, a to často veľmi brutálnym spôsobom. Poľský senát dokonca pred 10 rokmi tieto udalosti označil za genocídu.
Obeťami UPA vo Volyni pritom boli aj Rusi, Židia, Arméni a Česi. Pre úplnosť treba dodať, že protižidovské pogromy páchali aj Poliaci a poľská Krajinská armáda pri odvetných akciách povraždila asi 20-tisíc ukrajinských civilistov.
Nawrocki na Zelenského sporný dekrét reagoval tým, že mu minulý piatok odobral Rad bielej orlice, ktorý mu v máji 2023 udelil jeho predchodca Andrzej Duda. Národno-konzervatívny poľský prezident navyše uviedol, že Ukrajina nie je mentálne pripravená na to, aby sa stala členom európskej rodiny.
Čítajte viac Zelenskyj vrátil najvyššie poľské vyznamenanie, Varšave sa poďakoval za pomoc
Hoci na odobratie najvyššieho štátneho vyznamenania treba i súhlas poľského premiéra Donalda Tuska, Zelenskyj všetkých predbehol, keď už na druhý deň oznámil, že rad poslal poštou do Varšavy.
Zároveň sa pozastavil nad tým, že toto vyznamenanie zostalo napríklad ruskej cárovnej Kataríne Veľkej, talianskemu fašistickému diktátorovi Benitovi Mussolinimu či bývalému nemeckému kancelárovi a priateľovi ruského prezidenta Gerhardovi Schröderovi.
„Ukrajina bude naďalej otvorená všetkým zmysluplným formám spolupráce s Poľskom, aby sa pokúsila zabrániť protichodným interpretáciám zložitých a bolestivých kapitol našej spoločnej minulosti a zabezpečiť náležitú úctu voči všetkým nevinným obetiam 20. storočia,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X s tým, že rozhodnutie poľského prezidenta rešpektuje.
Hromadné vracanie vyznamenaní
Nawrockého postup vyvolal medzi Ukrajincami nevôľu a spustil lavínu odvetných opatrení. Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha ako prvý už uplynulý piatok oznámil, že nevidí inú možnosť, ako vrátiť vysoké poľské vyznamenanie Rad za zásluhy Poľskej republiky, ktoré dostal v roku 2022.
Ako poznamenal, Nawrockého krok je strategickou chybou a neúctivosťou nielen voči Zelenskému, ale voči celej Ukrajine, z čoho bude ťažiť len Moskva. „Ľutujeme, že vo Varšave prevládli emócie,“ zveril sa na sociálnej sieti.
Okrem neho vrátil poľské štátne vyznamenania i ukrajinský veľvyslanec vo Varšave Vasyl Bodnar a vedúci Zelenského prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov.
V sobotu sa potom pridali aj bývalí ukrajinskí prezidenti Leonid Kučma, Viktor Juščenko a Petro Porošenko, ktorí informovali, že sa vzdávajú svojich Radov bielej orlice. Zelenskyj v nedeľu ešte prilial olej do ohňa vyhlásením, že Nawrocki takto rieši vnútropolitické spory.
„Vnímam to čisto ako volebný proces. Prezident Karol Nawrocki bojuje proti premiérovi Tuskovi, aby jeho miesto získala Nawrockého strana. S nami to nemá nič spoločné – je to ich vnútorná záležitosť,“ zdôvodnil v ukrajinskej televízii.
Kroky poľského prezidenta prirovnal k politike bývalého maďarského premiéra. „Robí to, čo robil Viktor Orbán. Je to zlá vec. Myslím, že to nedopadne dobre,“ odhadol Zelenskyj.
Ako prezradil, už keď sa s Nawrockým prvý raz stretol, dostal od neho knihu o volynskej tragédii. Poľská hlava štátu jeho obvinenia o vnútropolitickom zápase odmietla a zdôraznila, že rad mu odobrala, lebo prekročil „poľský prah bolesti“.
Ukrajinský prezident v rozhovore zverejnenom na sociálnej sieti X povedal, že Ukrajina a Poľsko, ktoré patrí k jej najväčším podporovateľom, nemôžu byť „ničím iným ako partnermi a priateľmi“ a politický boj by sa mohol skončiť „veľmi nebezpečnou eskaláciou“.
Vysvetlil, že pomenovanie po UPA nebol jeho nápad. „Naši vojaci si sami vyberajú hrdinské meno pre svoju jednotku a ako prezident a najvyšší veliteľ ich musím podporiť,“ objasnil s tým, že Ukrajinci v boji proti ruským agresorom bránia i Poľsko.
Snaha o triezvy pohľad
Konflikt medzi oboma krajinami sa teraz snaží upokojiť Tusk. Podľa neho ide o strategickú chybu, ktorá poškodí obe strany – po obchodnej stránke, geopoliticky aj z hľadiska reputácie.
A v politike, ako je dobre známe, je chyba horšia ako zločin,” upozornil na sociálnej sieti X. „V diskusiách s európskymi partnermi sa snažím minimalizovať straty a zmierniť napätie. Nie je to ľahká úloha,“ dodal premiér.
Oczkoś varoval pred „detinskými“ návrhmi poľskej opozície, aby Kyjevu pozastavili vojenskú pomoc. Pripomenul, že je v ich najlepšom záujme, aby Ukrajina Rusku odolávala čo najdlhšie.
Poľsko navyše stále slúži ako hlavné centrum pomoci pre Ukrajinu, kadiaľ prechádza pomoc z členských štátov NATO, no pre svoj nepriateľský postoj by o toto postavenie mohlo prísť a tranzitný uzol by mohli presunúť do inej krajiny, čo by Varšave uškodilo.
Na triezve hodnotenie situácie vyzval i poľský generál Roman Polko, bývalý veliteľ špeciálnych vojenských jednotiek GROM. V rozhovore pre denník Fakt vystríhal, že stupňovanie napätia by mohlo ohroziť vojenskú spoluprácu s Ukrajinou, kde hrá dôležitú úlohu dôvera a osobné vzťahy.
„Poľsko výrazne investovalo do Ukrajiny a nie je v našom záujme eskalovať tento konflikt,“ zdôraznil. „Niektorí ľudia akoby zabudli, kto je tu agresor,“ uzavrel generál.