Hlas oslabuje, ukázal prieskum. Venezuelu zasiahli ničivé zemetrasenia a Slovensko čakajú extrémne horúčavy (denný výber)

Dnešok priniesol aj utajovaný dokument, ktorý polícia poslala čurillovcom  

Nový prieskum Ipsosu je trpkou správou pre Hlas-SD. Strana Šutaja Eštoka padá

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Ipsos by júnové parlamentné voľby vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 20,2 percenta hlasov rozhodnutých voličov. Na druhom mieste by skončil Smer-SD s podporou 19 percent, pričom PS si oproti minulému mesiacu mierne upevnilo pozíciu lídra.

Tretie miesto patrí hnutiu Republika s 10 percentami, za ním nasleduje SaS s 8,8 percenta a Hnutie Slovensko so 7,3 percenta. Výrazný posun však priniesol najmä pokles podpory pre Hlas-SD, ktorý sa prepadol z 8,3 na 6,8 percenta a klesol až na šieste miesto.

Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostali aj KDH a Demokrati, zatiaľ čo Maďarská aliancia zostáva tesne pod hranicou zvoliteľnosti. Dáta naznačujú ďalšie oslabovanie niektorých koaličných strán a zároveň pokračujúci boj opozície o vedúcu pozíciu pred ďalšími voľbami.

Viac informácií nájdete tu:

Ničivé zemetrasenia vo Venezuele: Pre Aktuality prehovoril Venezuelčan žijúci na Slovensku, experti varujú pred desaťtisíckami obetí

Venezuela zažila dve veľmi silné zemetrasenia s magnitúdami 7,2 a 7,5, ktoré zasiahli sever krajiny a vyvolali rozsiahle škody. Úrady vyhlásili núdzový stav a priebežne zvyšovali bilanciu obetí, pričom podľa priebežných údajov zahynulo najmenej 164 ľudí a stovky ďalších utrpeli zranenia.

Najviac postihnutými oblasťami sú Caracas, La Guaira a ďalšie regióny na severe krajiny, kde sa zrútili budovy a pokračujú záchranné práce. Americká geologická služba USGS zároveň varuje, že konečný počet obetí môže byť omnoho vyšší, v extrémnom scenári až v desiatkach tisíc.

V článku vystupuje aj Venezuelčan žijúci v Bratislave, ktorý opisuje chaos, pátranie po nezvestných a obrovské nasadenie záchranárov aj bežných ľudí. Medzinárodné spoločenstvo vrátane USA, Holandska, Nemecka či OSN už avizovalo pripravenosť pomôcť s humanitárnou a záchrannou pomocou.

Viac informácií nájdete tu:

Tropické teploty zasiahnu viaceré regióny Slovenska. SHMÚ vydal výstrahy až pre štyri kraje naraz

Slovensko čaká vlna extrémnych horúčav, pred ktorými varuje SHMÚ. Vo viacerých regiónoch, najmä v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a časti Banskobystrického kraja, môžu teploty vo štvrtok vystúpiť až na 35 stupňov Celzia.

Meteorológovia upozorňujú, že ešte výraznejšie horúčavy prídu počas soboty, keď sa na juhozápade a juhu krajiny očakávajú teploty až do 38 stupňov. Pre tieto oblasti už bol avizovaný najvyšší, tretí stupeň výstrahy, čo predstavuje zvýšené riziko zdravotných komplikácií aj záťaže pre infraštruktúru.

S horúčavami súvisí aj rastúce nebezpečenstvo požiarov, najmä na východe Slovenska, kde hasiči vyhlásili čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru. Úrady preto apelujú na obmedzenie pohybu na slnku, dostatočný pitný režim a prísne dodržiavanie zákazu používania otvoreného ohňa v prírode.

Viac informácií nájdete tu:

Európske pláže čelia hrozbe „mäsožravej“ baktérie. Úrady už zatvárajú prvé pláže

Letnú sezónu v Európe komplikuje rastúca prítomnosť baktérie Vibrio, ktorá sa objavuje v teplejších morských a brakických vodách. Niektoré úrady už pre zdravotné riziká pristúpili k obmedzeniu vstupu do mora a zatváraniu pláží.

Baktéria môže preniknúť do tela cez otvorené rany alebo po konzumácii kontaminovaných morských plodov. V najťažších prípadoch môže spôsobiť nekrotizujúcu fasciitídu, sepsu a dokonca viesť až k amputácii končatiny, preto odborníci upozorňujú na vážnosť situácie.

Podľa expertov je problém úzko spojený s otepľovaním morí, znečistením a klimatickou zmenou, pričom Stredozemné more sa stáva akýmsi varovným signálom budúcnosti. Okrem zdravotného rizika ide aj o ekonomický problém, keďže zatváranie pláží počas sezóny ohrozuje turizmus v najnavštevovanejšom pobrežnom regióne sveta.

Viac informácií nájdete tu:

Čurillovcom poslala polícia utajovaný dokument, ktorý im nepatrí do rúk. Je to spravodajská hra, pýta sa ich advokát

Advokát Peter Kubina upozornil na neštandardný incident, keď mu z Prezídia Policajného zboru prišla zásielka obsahujúca dokument označený stupňom utajenia „Vyhradené“. Keďže nemá oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, listinu podľa zákona neotvoril a postúpil ju Národnému bezpečnostnému úradu.

Kubina tvrdí, že podobné obálky mali dostať aj jeho klienti, takzvaní čurillovci, čo v ňom vyvolalo podozrenie, či nešlo len o administratívne zlyhanie. Zároveň sa pýta, či to nemohol byť pokus vytvoriť zámienku na ich právne alebo trestné problémy.

Celý prípad preto posúva do širšieho kontextu dlhodobého sporu medzi jeho klientmi a vedením ministerstva vnútra. Advokát hovorí dokonca o možnej „spravodajskej hre“ a žiada vysvetlenie, či išlo o omyl, alebo cielený krok zo strany polície.

Viac informácií nájdete tu:

Lacnú jazdu za 3 eurá si nabudúce možno rozmyslíte: „Bolťáci“ hovoria o otroctve, s problémami im pomáha robot Alfred

Vodiči platformy Bolt opisujú svoju prácu ako čoraz menej udržateľnú a hovoria o nízkych zárobkoch, vysokej provízii a slabej podpore zo strany firmy. Viacerí sa sťažujú, že po odpočítaní nákladov na palivo, odvody a údržbu auta im z denných tržieb ostáva len minimálny čistý príjem.

Popri finančnom tlaku spomínajú aj rastúcu agresivitu zákazníkov, neprehľadnú cenotvorbu a situácie, keď musia znášať škody z vlastného vrecka. Kritiku si vyslúžil aj systém podpory, kde podľa vodičov namiesto reálnej pomoci často komunikuje najmä automatizovaný asistent Alfred.

Asociácia taxislužieb hovorí o „digitálnom otrokárstve“ a navrhuje reguláciu provízií či minimálnej ceny za kilometer. Bolt odmieta, že by vodičom neposkytoval pomoc, a tvrdí, že spätnú väzbu vyhodnocuje, no článok ukazuje hlboké napätie medzi platformovým modelom a realitou ľudí za volantom.

Viac informácií nájdete tu:

Internetom sa šíri mapa, ktorá pre Putina neveští nič dobrého. Odhaľuje jeho najväčšiu slabinu

Ekonóm Janis Kluge zverejnil mapu, ktorá ukazuje rast cien pohonných hmôt v jednotlivých regiónoch Ruska a naznačuje, že krajina čelí rastúcim ekonomickým problémom. Hoci sa benzín v Rusku ešte stále predáva lacnejšie než na Západe, regionálne rozdiely a zdražovanie odhaľujú slabiny systému.

Mapa zachytáva situáciu v máji 2026, teda ešte pred ďalšou ukrajinskou kampaňou proti ruským rafinériám. Už v tom čase bolo vidieť, že v niektorých oblastiach ceny stúpli výrazne, a medzičasom sa situácia ešte zhoršila natoľko, že na Kryme dokonca prestali predávať pohonné hmoty.

Článok upozorňuje, že práve ekonomika môže byť pre režim Vladimira Putina najväčším rizikom. Ani vysoké vojnové straty zatiaľ neohrozili jeho moc tak výrazne, ako by to v budúcnosti mohol urobiť ekonomický rozklad a narastajúce regionálne napätie.

Viac informácií nájdete tu: