„Budem dobrým rodičom?“ Strach z dnešného sveta a obavy zo zlyhania brzdia mladých Slovákov
obchodnyregister
2026.06.26.
Väčšina bezdetných párov na Slovensku rodičovstvo úplne neodmieta. Brzdia ich však obavy z neistého sveta, financií aj vlastného zlyhania, ukazuje Veľký prieskum rodín 2026 od UNIQA.
Pôrodnosť na Slovensku sa ocitla na historickom minime – rodí sa menej detí ako počas druhej svetovej vojny. Veľký prieskum rodín 2026 od finančného domu UNIQA však ukazuje, že dôvody klesajúcej pôrodnosti nemožno zredukovať iba na kariéru, pohodlie či egoizmus.
Pôrodnosť je najnižšia za desaťročia
Slovensko zaznamenalo v roku 2025 historicky nízky počet narodených detí. Podľa Štatistického úradu SR sa narodilo 42 019 detí, čo je približne o tretinu menej ako v roku 1995. Mimoriadne znepokojivá je najmä hrubá miera pôrodnosti, ktorá klesla na úroveň 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Zvrátiť tento trend sa nedarí, pričom už štyri roky po sebe tento ukazovateľ neprekročil tisícovú hranicu.
„Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku dostala v roku 2025 na najnižšiu úroveň za posledných 100 rokov, teda bola nižšia aj ako napríklad počas druhej svetovej vojny,“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická.
Vo verejnej debate sa nízka pôrodnosť často spája s kariérou, pohodlím alebo individualizmom mladšej generácie. Prieskum UNIQA však ukazuje, že rozhodovanie o rodičovstve je zložitejšie. Do úvahy vstupujú praktické okolnosti, ako sú financie či bývanie, ale aj osobné a hodnotové faktory – od túžby po voľnosti až po pochybnosti, či rodičovstvo psychicky zvládnu.
Rodičovstvo odkladajú aj pre strach z budúcnosti
Zistenia z prieskumu zároveň potvrdzujú, že túžba po rodine u mladých ľudí nezmizla. Až dve tretiny bezdetných párov na Slovensku vyjadrili želanie mať v budúcnosti deti. Toto rozhodnutie však ovplyvňuje aj pocit neistoty – najmä v oblasti financií, bývania, stability a budúcnosti.
Obavy sa premietajú aj do uvažovania o rodičovstve. Podľa prieskumu 71 % bezdetných párov na Slovensku priznáva, že má strach z toho, do akého sveta by deti priviedli a až 77 % Slovákov sa bojí celosvetového konfliktu.
„Je logické, že ak mladí ľudia sami nevedia, aká budúcnosť ich čaká a ako bude svet vyzerať v najbližších rokoch, obávajú sa mať deti,“ komentuje situáciu riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský.
Generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran upozorňuje, že tieto pocity netreba vnímať ako zavrhnutie konceptu rodiny: „Je to skôr signál, že potrebujú viac istoty – vo vzťahoch, v zdraví, v budúcnosti, aj v tom, že na náročné situácie nezostanú sami.“
Obavy z budúcnosti však nie sú jedinou bariérou. Výrazne rezonuje aj túžba po voľnosti a zážitkoch, ktorú uvádza 63 % bezdetných párov. 40 % opýtaných dáva momentálne prednosť kariére a až 46 % hovorí, že si deti teraz finančne nemôžu dovoliť.
Nejde len o peniaze. Mladí pochybujú aj o sebe
Popri obavách zo sveta a financií sa v prieskume výrazne objavujú aj osobné pochybnosti. Prekvapivým zistením je, že až 44 % bezdetných párov pochybuje, či by boli dobrými rodičmi. Medzi tými, ktorí si v rodičovstve neveria, sa ako dôvod najčastejšie objavuje aktuálny psychický stav a strach zo zlyhania pri výchove. Obe odpovede uviedlo zhodne 22 % respondentov z tejto skupiny.
Andrej Vršanský pripomína, že na rodičov sa dnes vyvíja neadekvátny tlak zameraný na dokonalý výkon.
„Dnes vo vzťahu k deťom často rozmýšľame ako nad projektom v práci. Sme orientovaní na výsledok, výkon. Aby naše deti mali záujmy, aby mali krúžky, aby sa rozvíjali. Prídeme domov a považujeme za úspech, keď máme „všetko odškrtnuté“. Nie to, že sme sa napríklad 20 minút kvalitne porozprávali s dieťaťom, aby sme zistili, ako sa naozaj má. Na to kvôli povinnostiam nemáme čas. Aj rodičovstvo preto často vnímame najmä ako nekončiaci sled povinností a kladieme si otázku: Zvládnem to vôbec? Deti však vychovávame nie tým, čo im rozprávame, ale tým, čo im nehovoríme – vlastným príkladom. To môže byť čiastočne vysvetlením tohto strachu ľudí, ktorí o rodičovstve uvažujú, a čiastočne aj „návodom na použitie v rodičovstve,“ vysvetľuje Vršanský.
To, či si ľudia v rodičovstve veria, môže ovplyvňovať aj prostredie pôvodnej rodiny, v ktorej vyrastali. Ako pripomína psychologička Nela Ďuríková z Ligy za duševné zdravie, rodina zanecháva v mladom človeku najhlbšiu stopu.
„Rodina je najdôležitejší faktor ovplyvňujúci budúcnosť mladého človeka. Má zásadný vplyv na to, ako raz bude vyzerať jeho vlastná rodina. Môže byť podobná – ak sa rozhodne opakovať vzorce z vlastnej rodiny. Ak prijíma spôsob správania svojich rodičov, ich hodnoty a to, čo s nimi zažil. Môže sa však aj rozhodnúť, že to bude úplne inak. Ak má zlú skúsenosť, ak v jeho rodine bolo napríklad násilie, či hádky. Vzorce správania zažité v detstve sú však veľmi silné a zmena nie je ľahká. Preto sa môže stať, že traumy zo zle fungujúcej rodiny sa prenášajú z generácie na generáciu,“ varuje psychologička.
Podľa jej slov však vždy existuje cesta von – mladí sa môžu inšpirovať fungujúcimi vzťahmi vo svojom okolí, u priateľov či u partnera, čo im pomôže vytvoriť si zdravšiu predstavu o vlastnej rodine.
Keď sa vysokoškolské ideály zrazia s realitou
Ďalšou prekážkou sú ekonomické aspekty bežného života. Prieskum naznačuje zaujímavý paradox veku. Keď mladí ľudia doštudujú, sú často rodinne nastavení, no ako čas plynie, ich odhodlanie slabne. Podľa analytika agentúry NMS Michala Misloviča za tým stojí životná skúsenosť.
„Zaujímavé je, že keď mladí ľudia končia vysokú školu, sú jednoznačne nastavení, že chcú mať deti a založiť si rodinu. Ich záujem postupne klesá s rastúcim vekom. Prejavuje sa fenomén, že akonáhle sa mladý človek, obrazne povedané, zrazí s realitou a musí si nájsť prácu a zabezpečiť bývanie, záujem o rodičovstvo klesá. Otázkou teda je, kto by mal v mladých ľuďoch udržať to prvotné nadšenie – áno, chceme mať deti a zvládneme to,“ objasňuje analytik.
Určitá časť ľudí sa rodičovstva vzdáva na základe vedomého rozhodnutia, keď pre nich nie je prioritou. Zhruba 13 % respondentov zo skupiny bezdetných párov deklaruje, že „uprednostňujú svoj vlastný život“. Ako vysvetľuje Mislovič, ide o trend západného sveta, kde časť zabezpečených párov radšej investuje peniaze a čas do seba a svojich zážitkov než do zakladania rodiny. Zlomovým okamihom v prehodnocovaní hodnôt však býva hraničný vek.
„Vtedy si bezdetní ľudia začínajú uvedomovať, že čas na rodičovstvo sa skracuje a túžba po dieťati môže opäť zosilnieť. Vo veku 45 rokov často prichádza isté zmierenie s tým, že rodičovstvo sa nemusí naplniť,“ dodáva Mislovič.
Ako vrátiť mladým istotu?
Historicky nízka pôrodnosť by nemala viesť k moralizovaniu nad mladou generáciou. Prieskum naznačuje, že časť bezdetných párov rodičovstvo neodmieta automaticky, ale odkladá ho, kým sa nebudú cítiť stabilnejšie – finančne, vzťahovo aj psychicky.
Zlepšenie situácie preto nemožno zúžiť iba na plošné zvyšovanie príspevkov na bývanie či na deti. Dôležité sú aj dostupné bývanie, stabilita práce, finančné bezpečie či partnerská podpora – teda oblasti, ktoré priamo ovplyvňujú kvalitu života rodín. Popri nich čoraz väčší význam nadobúda aj prevencia a posilňovanie psychickej odolnosti budúcich rodičov, aby sa pri rozhodovaní o rodine necítili neisto a osamelo.
Aj preto sa Nadačný fond UNIQA rozhodol podporiť koncept Ligy za duševné zdravie s názvom Fitko pre dušu. Koncept Fitka pre dušu sa inšpiroval podobnými projektami v rôznych krajinách a je prispôsobený pre slovenské podmienky a potreby. Priestory našiel v Primaciálnom paláci a verejnosti ponúka aktivity na posilnenie duševného zdravia.
Ako vysvetľuje Rastislav Havran, má ísť o miesto, kde ľudia dostanú šancu budovať svoju duševnú pohodu a získať väčšiu istotu. Cieľom je, aby na náročné životné situácie – medzi ktoré rodičovstvo nepochybne patrí – nemuseli zostať sami.
Článok bol pripravený v spolupráci s UNIQA.