Veľký tresk v nemocniciach vyvolal vojnu peňazí: VšZP hlási spravodlivosť, regióny varujú pred kolapsom

Takmer 80 percent z nemocníc na Slovensku bude štátna VšZP platiť za reálne výkony a nie paušálne.  

Slovenské zdravotníctvo čelí jednej z najväčších štrukturálnych zmien za posledné desaťročia. Prechod na systém platieb podľa skutočne poskytnutých výkonov (priama platba za výkon tzv. DRG ) vyvolal však konflikt medzi štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) a regionálnymi nemocnicami. Poisťovňa tvrdí, že ide o nevyhnutný krok k transparentnosti a férovosti, nemocnice varujú pred kolapsom lekárskej starostlivosti v okresoch.

Memorandum o nastolení spravodlivosti vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti podpísali 25. júna 2025 minister zdravotníctva Kamil Šaško, zástupcovia štátnych nemocníc (AŠN) i regionálnych nemocníc (ANS) a všetky tri zdravotné poisťovne VšZP, Dôvera i Union. Dokument predstavuje dohodu všetkých strán na kompletnej reforme financovania nemocníc najneskôr do roku 2027.

Jeho hlavným zmyslom je postaviť financovanie na reálnych dátach. Ide o to, že nemocnice rovnakej kategórie musia za rovnaké výkony dostávať od poisťovní rovnaké finančné úhrady. Zmluvy s nemocnicami sa musia začať riadiť oficiálnou vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR a podľa nej je určený minimálny podiel, ktorý poisťovne musia preplácať výhradne cez DRG. Pre rok 2026 bol tento limit legislatívne stanovený na minimálne 30 %. To sa má ale každý rok zvyšovať, aby boli nemocnice motivované k efektivite a skracovaniu čakacích lehôt.

VšZP viac za konkrétne výkony

Takmer 80 percent z relevantných nemocníc na Slovensku je po novom štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) platených za reálne výkony. Najväčšia zdravotná poisťovňa to dohodla už tento rok u 70 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z celkového počtu 91. V minulom roku bolo takto platených 22 nemocníc. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informoval predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových.

„Zodpovedné hospodárenie, efektívne riadenie výdavkov a férovosť vo financovaní zdravotníckych zariadení tak, aby nikto nebol zvýhodňovaný, sú našimi absolútnymi prioritami. Pre spravodlivejšie financovanie nemocníc sme urobili zásadný krok. Na princípe platba – výkon dnes financujeme až 70 z 91 relevantných nemocníc. Až takmer 80 percent z nich je platených motivačne. Tak, aby to v praxi znamenalo viac liečených poistencov a reálne skrátenie čakacích lehôt,” uviedol Jurových. Doplnil tiež, že poisťovňa počíta aj s inými formami financovania zdravotnej starostlivosti. „DRG nie je všeliek a z nášho pohľadu ani konečný cieľ. Je to však cesta k férovému, motivačnému a jednoznačne spravodlivejšiemu financovaniu nemocníc, ku ktorému sa ako najväčšia zdravotná poisťovňa hlásime,” dodal.

Zmeny môžu byť likvidačné

Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union pristupujú k financovaniu nemocníc a zavádzaniu systému DRG opatrnejšie a pragmatickejšie ako štátna VšZP. Hoci sa v júni 2025 podpisom memoranda zaviazali k reforme, odmietajú skokové a plošné zavedenie stopercentných platieb za výkon bez prechodného obdobia.

Ide o to, aby zmeny neboli pre nemocnice likvidačné. Zo 70 nemocníc, ktoré sú platené VšZP podľa výkonov, spadá 54 pod Asociáciu nemocníc Slovenska (ANS), 13 pod Asociáciu štátnych nemocníc (AŠN SR) a zvyšné tri nepatria pod žiadnu organizáciu. Tento prechod na platby však vyvolal napätie a asociácie žiadajú prehodnotenie tohto kroku. VšZP ale preferuje priamu úhradu za konkrétne hospitalizácie a výkony namiesto paušálov. VšZP sprísnila aj pravidlá financovania a vyplácanie preddavkov, avšak najväčším nemocniciam naďalej poskytuje dodatočné krytie.

Kto zaplatí urgent, či špeciálne lôžka

Asociácia nemocníc Slovenska otvorene odmieta výlučný prechod na platbu za výkon od štátnej poisťovne a žiada úpravu podmienok. Dlhodobým problémom financovania zdravotníctva sú nerovné sadzby. Každá zdravotná poisťovňa (štátna aj súkromné) ohodnocuje výkony nemocníc odlišne, čo spôsobuje finančné nerovnováhy. Združenie, ktoré zastupuje desiatky prevažne neštátnych a regionálnych nemocníc, preto žiada okamžité prehodnotenie tohto modelu a otvorenie odbornej diskusie. Hlavné argumenty a výhrady sú voči tomu, že nemocnice majú aj veľké režijné náklady na nepretržitú dostupnosť, prevádzku urgentných príjmov či intenzívnych lôžok. Tieto výdavky vznikajú bez ohľadu na to, koľko pacientov reálne liečia.

Asociácia dokonca tvrdí, že čistý DRG systém v slovenských podmienkach fatálne zlyhá, pretože úplne ignoruje fixné náklady nemocníc. „Model, v ktorom je úhrada naviazaná iba na reálne vykázanú produkciu, môže vážne ohroziť finančnú stabilitu regionálnych nemocníc a v konečnom dôsledku aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov v regiónoch,“ varuje. Žiada preto zavedenie kombinovaného modelu, ktorý by popri DRG zložke obsahoval aj pevnú, stabilizačnú zložku na vykrytie nákladov spojených s nepretržitou pripravenosťou nemocnice.

Univerzitnú nemocnicu „resuscitovali“

ANS tiež upozorňuje, že v rozvinutej Európe neexistuje model financovania postavený iba na platbe za výkon. Aj Nemecko, z ktorého Slovensko systém DRG prebralo, kombinuje platbu za výkon s príspevkami na dostupnosť a pripravenosť. Podľa asociácie je zavedenie rozdielnych sadzieb v rozpore s predchádzajúcim memorandom o spravodlivom financovaní a hrozí deformáciou celého trhu. Kritizujú aj to, že kým regionálne nemocnice prechádzajú na prísny výkonový systém, najväčšia a najviac zadlžená Univerzitná nemocnica Bratislava dostala od VšZP osobitnú finančnú injekciu na prežitie.

Ministerstvo nemá presné dáta

Ministerstvo zdravotníctva si v memorande o spravodlivom financovaní stanovilo cieľ prejsť na výkonový systém DRG najneskôr do roku 2027. Kroky VšZP tak vníma ako stratégiu, ktorá má zvýšiť efektivitu a transparentnosť. Rezort presadzuje, aby porovnateľné nemocnice dostávali za rovnaké výkony od poisťovní rovnaké peniaze. Tým chce ministerstvo eliminovať historické deformácie trhu, na ktoré poukazuje aj samotná asociácia nemocníc. Ministerstvo tiež argumentuje, že bez zavedenia platieb za reálne výkony štát nemá relevantné dáta o reálnej produkcii nemocníc.

Od júla navyše spúšťa aj projekt tzv. eZapisovania (elektronického vykazovania výkonov), ktorý má prepojiť eZdravie priamo s úhradami a zabezpečiť stopercentnú kontrolu nad tým, za čo sa v nemocniciach platí.

Budíček kontrolou NKÚ o plytvaní

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) vo svojich správach opakovane potvrdil, že financovanie slovenských nemocníc je nesystémové, nespravodlivé a netransparentné. Podľa kontrolórov chýbajú štátu jasné dáta na to, aby dokázal posúdiť, či sú miliardy eur v zdravotníctve využívané efektívne. Podľa analýz dochádzalo k paradoxným situáciám, kedy koncové štátne fakultné nemocnice dostávali za rovnaké výkony od zdravotných poisťovní menej finančných prostriedkov ako regionálne nemocnice či nemocnice nižšej kategórie. Úrad ale varoval, že nastavenie základných sadzieb v systéme DRG ministerstvom zdravotníctva môže dostať štátne nemocnice doslova na kolená a prehĺbiť nerovnováhu na trhu.

V kontrole zameranej na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVaLZ) NKÚ odhalil obrovské riziká vo VšZP. Štátna poisťovňa v rokoch 2019 až 2024 masívne rozšírila využívanie tzv. bezlimitného financovania (preplácanie laboratórií či diagnostiky bez stropu). Počet poskytovateľov v tomto režime stúpol zo 173 na 375 a objem takto vyplatených peňazí vzrástol trojnásobne, čo podľa úradu vytvorilo obrovský priestor pre nehospodárnosť a plytvanie.

Tradícia oddlžovania nemocníc

Štát podľa NKÚ premenil oddlžovanie nemocníc na pravidelnú tradíciu bez toho, aby od nich vyžadoval reálne reformy. Do konca roka 2023 štát minul na oddlženie viac ako 2,2 miliardy eur. Nemocnice pre neskoré platenie faktúr dodávateľom dlhodobo vystavujú Slovensko hrozbe miliónových sankcií zo strany EÚ. Kontrolóri kritizovali, že hoci nemocnice poisťovniam výkony podľa systému DRG vykazujú, samotné poisťovne ho pri reálnych platbách dlho nevyužívali a riadili sa vlastnými záujmami. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy konštatoval, že kvôli nekompletným dátam a zlyhaniu elektronizácie zdravotníctva (eHealth) tvorí štát zdravotnú politiku a rozdeľuje rozpočet v podstate naslepo.

Podľa kontrolórov NKÚ je financovanie nemocníc dlhodobo netransparentné a deformované záujmovými skupinami. Jedným zo zistení nedávnej kontroly zameranej na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVaLZ) bolo nekontrolované plytvanie vo VšZP v rokoch 2019 až 2024. Štátna poisťovňa masívne rozširovala takzvané bezlimitné financovanie laboratórií či diagnostiky. „V praxi dochádzalo k paradoxom, keď niektorým poskytovateľom verejná poisťovňa finančne uznala neuskutočnené vyšetrenia v hodnote bezmála 75 miliónov eur,“ uvádza v oficiálnej správe NKÚ.