Do leta 2027 musí rozhodnúť, či obnoví povinnú službu.
Bundeswehr má v súčasnosti v službe približne 180-tisíc vojakov a vojačiek. Podľa cieľov Severoatlantickej aliancie (NATO) by ich počet mal v najbližších rokoch dosiahnuť 260-tisíc. Ďalších 200-tisíc mužov a žien chce mať Nemecko, ktoré má 83 miliónov obyvateľov, v zálohách. Nemecká vláda už upravila dobrovoľnícky model, podľa ktorého od januára dostávajú osemnásťroční odvodové dotazníky. Muži ich musia vyplniť povinne, ženy dobrovoľne. Tieto dotazníky slúžia armáde ako prehľad, samy osebe však neznamenajú odvod.
Od januára do mája armáda získala len 530 brancov, hoci kontaktovala približne 300-tisíc mladých ľudí. Röwekamp uviedol, že ak sa nepodarí naplniť početné stavy dobrovoľnou cestou, krajina sa bude musieť vrátiť k povinnej vojenskej službe. „Rozhodnutie musíme urobiť do 31. júla budúceho roka,“ povedal.
Röwekamp ďalej uviedol, že v prvej polovici budúceho roka bude potrebné viesť vážnu diskusiu o tom, či možno splniť ambiciózne ciele týkajúce sa počtu vojakov v aktívnej službe a v zálohe. „Stále mám o tom vážne pochybnosti,“ povedal.
Nový nemecký zákon o vojenskej službe stanovuje ciele počtu nových regrútov. Ak sa ich v danom roku nepodarí dosiahnuť, poslanci Spolkového snemu budú môcť odhlasovať takzvanú povinnú vojenskú službu podľa potreby.
Nemecko sa v posledných rokoch pre hrozbu zo strany Ruska snaží zvýšiť svoju obranyschopnosť. Kancelár Friedrich Merz chce z Bundeswehru vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Podľa plánu Nemecko do roku 2029 postupne zvýši výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).