Kunderova Pomalosť provokuje aj po 30 rokoch. Konečne vyšla v češtine

Pri príležitosti tretieho výročia úmrtia spisovateľa Milana Kunderu (11. júla 2023) vychádza v češtine jeho posledný nepreložený román napísaný vo francúzštine – Pomalosť. Útlejší román, skôr novela, vyšiel ešte v roku 1995, ale autor si prial, aby bol preložený ako posledný. Má aj dnes, po 30 rokoch, čo povedať čitateľovi?  

Začnime logickou otázkou: o čom je Pomalosť? Jednoznačná odpoveď neexistuje. Každý si totiž predstavuje, že novela bude mať nejaký ucelený príbeh. Toho sa čitateľ nedočká. Kundera je známy tým, že zúženie románu na príbeh, dej neznášal: nie je to esencia románu.

Kundera, ako sa dočítame v doslove kritika Jakuba Češku, začal najprv písať o libertínskej literatúre, novele Nie je zajtrajška od Vivanta Denona z 18. storočia. Lenže časom zistil, že forma eseje o jednej novele mu nestačí, potrebuje sa uvoľnenejšie rozpísať o pomalosti, rýchlosti, hedonizme, slasti. A pustil sa do písania románu. Slovíčko písať nie je náhodne zvolené, pretože dovtedy svoje české romány spisovateľ diktoval, vo francúzštine s tým skoncoval (priznal sa Češkovi).

Je jeho jazyk iný? Vo Francúzsku tvrdil, že áno, ale pri skvelom preklade znalkyne jeho štýlu a vyjadrovania (dvornej) prekladateľky Anny Kareninovej nebadať takmer žiadny rozdiel (Kunderu a Haška sme zvyknutí čítať v češtine, v slovenčine to nie je ono). Čo prekvapilo, bol väčší počet adjektív a trochu vulgárnejší slovník – ktorý síce pasuje do deja, ale pre Kunderu je neobvyklý.

Fúga namiesto symfónie

Pomalosť spôsobila vo svojej dobe šok. Na rozdiel od predchádzajúcich románov má Pomalosť úplne inú formu. Už to nie je rozsiahla „symfónia“ v siedmich dieloch, ale skôr fúga, sláčikové kvarteto. Kundera po dosiahnutí vrcholu v kompozícii (naratívnej forme) v románe Nesmrteľnosť tak trochu podľa vzoru Ludwiga van Beethovena prešiel na útlejšiu formu.

Foto:
Atlantis
Milan Kundera: Pomalost

Ale vráťme sa k podstate. O čom je 51 kapitol okrem rozjímania nad Denonovou novelou? Kundera pokračuje v témach analyzovaných v Nesmrteľnosti: imagológiu nahradilo morálne džudo. Avenariusa pripomína Pontevin (tak trochu doktor Havel zo Smiešnych lások, Vincent zas evokuje Flajšmana). Čo je morálne džudo? Poslanec Duberques s intelektuálom Berckom obedujú v slávnej reštaurácii s chorými na AIDS (90. roky), poslanec pobozká nakazeného na ústa a intelektuál zostane pacifikovaný. Bozk obletí celý svet, chvála sa valí zo všetkých kútov, Berck zostane v role štatistu: má tiež pobozkať, nenakazí sa, nestane sa len epigónom? Rozhodne sa odcestovať do Afriky za hladujúcimi deťmi a vyfotí sa s umierajúcim dievčatkom s tvárou plnou múch. S vetou „Jedine deti žijú v pravde!“ fotka obletí celý svet a zatieni poslancov bozk. Ten už kuje odvetu…

Podľa hedonistu Pontevina z partie v Café Gascon ide o tanečníkov, ktorí sa so svojimi morálnymi (úprimnými, odvážnymi, obetavými) gestami snažia ovládnuť verejnú scénu a rôznymi chvatmi deklasovali súperov. Tanečníci nevstupujú do politiky, vyžaduje si totiž tajné rokovania. Od 30. rokov neskôr politiku úplne ovládli. Sociálne siete sú denne zahltené morálnymi chvatmi našich politikov: nič iné ani nerobia, len sa predvádzajú moralistickými apelmi. Pontevin by na svojich teóriách mohol postaviť akademickú kariéru, ale on na ňu kašle. Užíva si, keď niečo vymyslí a rozpovie úzkemu kruhu priateľov. To je skutočná slasť, protiklad k verejným tanečníkom.

Posadnutí rýchlosťou

Jadrom Pomalosti je konferencia entomológov. Stredobodom záujmu sa stáva český vedec Čechořipský, ktorého meno nevedia Francúzi napísať ani vysloviť. Zabudne na svoj príspevok, no dojme svojím osudom mučeníka (20 rokov sa musel živiť ako stavebný robotník), pritom žiadny hrdina nebol. Zažije 15 minút slávy i absolútne neporozumenie, mýlia si ho s Poliakom (východ ako východ), až sa zakrátko dočká výsmechu a pohŕdania.

Vrcholom románu je náruživá súlož mladého Vincenta a odvrhnutej Júlie pri bazéne. Imitovaná – Vincent totiž nedostal erekciu. Objaví sa až ex post, ale to už Júliu nemôže nájsť. Trápi ho niečo iné, ako rozpovie príhodu svojim kumpánom v Café Gascon – do akého svetla sa postaví, aby zaujal? To dvadsaťročný rytier z Denonovej novely si s pani de T. užije veľa „lásky“. Ostáva utajená iba preňho, nerozpovedateľná, je šťastný aj bez obecenstva, netuší však, či nebol len nastrčenou figúrkou.

Ako sa vyrovná Vincent s nezdarom? Oddá sa démonovi rýchlosti: sadne na motorku, aby zabudol, sám na seba. Lebo rýchlosť je stav extázy, stav zabúdania, oddanie sa momentu prítomnosti, existuje len budúcnosť. Naša doba je posadnutá túžbou po rýchlosti, píše Kundera. V 90. rokoch 20. storočia, kam sme odvtedy dospeli?

V románe sa vyskytuje aj postava Milana Kunderu a jeho ženy Věry. Pripomína mu, že by raz chcel napísať román, kde by ani jedno slovo nebolo mienené vážne: veľkú hlúposť pre vlastné pobavenie. Skutočne je to tak, alebo nás Kundera ako obyčajne ťahá za nos?

Témy:
kniha
Milan Kundera
Pomalosť

mReportér

Zdielajte článok