Prekvapivé zistenia NKÚ: Štát predával majetok aj 20 rokov! Milióny eur miznú v chaose a neporiadku

Slovensko nemá jednotný a prehľadný systém evidencie zhabaného majetku a chýbajú aj jasné pravidlá, ako s ním nakladať. V hre sú miliardy eur za budovy, autá, či obchodné spoločnosti, ktorých hodnota sa časom znižuje.  

Video

Andrassy: NKÚ preveril proces darovania a postup vlády

Predaj istého majetku, ktorý “prepadol” štátu trval aj viac ako 20 rokov. Vyplýva to zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý v rokoch 2022 až 2025 vykonal tri tematické kontroly zamerané na správu zaisteného, zhabaného a prepadnutého majetku. Kontroly poukázali na to, že Slovensko nemá jednotný a prehľadný systém jeho evidencie a zároveň chýbajú jasné pravidlá, ako s ním nakladať.

NKÚ skúmal zaistenie majetku súdom alebo prokurátorom v trestnom konaní, prepadnutie a zhabanie majetku podľa colných a daňových predpisov, ako aj dočasnú správu majetku štátu. Kontroly potvrdili riziká, že chýba jasné rozdelenie kompetencií medzi dotknutými inštitúciami, oceňovanie majetku je netransparentné a evidencie sú často neaktuálne a neprepojené.

Štát spravuje milióny eur

Ku koncu roka 2024 evidovali okresné úrady v sídle krajov viac ako 17 tisíc položiek hnuteľného a nehnuteľného majetku v dočasnej správe štátu v hodnote viac ako 77 miliónov eur. Išlo o byty, pozemky, motorové vozidlá či majetok bez dediča alebo opustené veci. V rokoch 2021 až 2023 štát v 1 564 prípadoch previedol svoj majetok na iné osoby – predajom, darovaním alebo prevodom správy. Hodnota tohto majetku bola takmer 13 miliónov eur. Kontrola zároveň zistila, že v niektorých prípadoch čakal majetok len na vybavenie aj 12 rokov a evidencie boli často neúplné, nepresné alebo neprepojené s účtovníctvom.

Na okresných úradoch zostáva zhabaný majetok, nájdený a opustený, či majetok zosnulých, ktorí nemali zákonných dedičov a nezanechali závet. Okresné úrady spravujú aj majetok zrušených štátnych organizácií a zodpovedajú aj za správu majetku z trestného konania, ktorý nespadá do kompetencie Úrad pre správu zaisteného majetku.

Rôzne evidencie a masívna nezákonnosť

NKÚ preveril týchto osem okresných úradov a zistil, že každý z nich používal odlišný spôsob evidencie. „Rôzna forma evidencie, neúplnosť a nepresnosť údajov, absentujúci centrálny prehľad, chýbajúce údaje o hodnote majetku či nespárovanie dát o majetku s účtovníctvom poukázali na významné systémové nedostatky,“ uviedla podpredsedníčka kontrolného úradu Henrieta Crkoňová.

Kontrolóri odhalili porušenie zákonov a interných predpisov v takmer každom druhom prípade ! Celkovo počas troch kontrol zaznamenali viac ako 650 porušení, z toho vyše 580 pri poslednej kontrole zameranej na dočasnú správu majetku.

Problémy pri zaistených vozidlách

Kontrola z roku 2024 poukázala aj na problémy pri správe majetku Úradom pre správu zaisteného majetku. Tento úrad ho spravuje na základe rozhodnutí súdov či prokurátorov a bez súhlasu vlastníka ho ale nie je možné podľa platného zákona predať.

Tento problém je najvypuklejší pri zaistených motorových vozidlách, ktorých hodnota rapídne klesá. Náklady na ich správu sú pritom pravdepodobne vyššie, ako môže byť výnos z prípadného predaja auta. Napríklad v Českej republike v prípade zaisteného majetku ako je motorové vozidlo a elektrozariadenie, nie je potrebný súhlas obvineného k ich predaju.

Tento Úrad pre správu zaisteného majetku zabezpečuje najčastejšie správu nehnuteľností a pozemkov, motorových vozidiel i rôznych prívesov a návesov. Spravuje okrem vozidiel aj obchodné podiely, cenné papiere či finančné prostriedky. Počet prípadov, ktorým sa venuje, vzrástol z 56 v roku 2021 na takmer 270 ku koncu roka 2025.

Miliardové hodnoty v colnej správe

NKÚ kontroloval tiež postup colných úradov pri správe zaisteného a prepadnutého majetku. V rokoch 2019 až 2021 dosiahla hodnota takéhoto majetku viac ako 1,7 miliardy eur. Na vzorke 446 prípadov, z celkového počtu vyše 16 tisíc prípadov colných úradov ( vzorka predstavovala 2 %), kontrola potvrdila nedodržanie zákonných lehôt pri zaistení, zhabaní a prepadnutí tovaru. Aj neflexibilné konanie v oblasti správy majetku štátu či zdĺhavý proces likvidácie tovaru.

Kontrolný úrad preto odporúča zvážiť rozhodovanie o likvidácii majetku priamo v rozsudku, čo by mohlo celý proces urýchliť.

Plytvanie bez kontroly

„Nedostatočne rázne konanie štátu v konečnom dôsledku vedie k znehodnocovaniu majetku a aj plytvaniu verejnými zdrojmi. Okrem nevyhnutných legislatívnych zmien je potrebné zaviesť moderné informačné systémy, aby sa zvýšila transparentnosť a kontrola nad zaisteným a prepadnutým majetkom,“ dodala podpredsedníčka Henrieta Crkoňová.

Podľa NKÚ je potrebné zaviesť jednotný systém evidencie, stanoviť jasné lehoty a presne definovať zodpovednosť jednotlivých inštitúcií.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
NKÚ SR
majetok
likvidácia
transparentnosť

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.