Je to top téma dezinfoscény. Zo štátneho chaosu okolo veterných parkov ťaží Štefan Harabin
obchodnyregister
2026.07.02.
Budúci týždeň sa má znova hovoriť o veterných elektrárňach. Odborníci vravia, že štát zlyhal a tému prenechal dezinfoscéne.
Výkriky a spievanie hymny, dav ľudí tlačiacich sa v kongresovej sále a na chodbách bratislavského hotela či obvinenia o páchaní trestnej činnosti. Verejné prerokovanie strategického dokumentu zrejme ešte nikdy nebolo búrlivejšie, ako v prípade takzvaných Akceleračných zón pre veternú energiu.
Na čele davu stál Štefan Harabin, ktorý hovoril o porušovaní zákona zo strany ministerských úradníkov a organizátorov. Na podujatí sa mihol aj internetový agresor Daniel Bombic. Teda ľudia, ktorí v minulosti stáli na strane súčasných vládnych strán, napríklad pri spochybňovaní protipandemických opatrení.
Prečítajte si tiež:
K odporcom veternej energetiky sa znenazdajky radí aj predseda vlády Robert Fico zo Smeru. „Slovenská republika má na základe plánu obnovy a odolnosti, ktorý bol prijatý predchádzajúcou vládou, určité administratívne povinnosti, opakujem, administratívne povinnosti. Ale ako predseda vlády oficiálne oznamujem, že Slovensko veterné parky nepotrebuje,“ povedal premiér Fico začiatkom júna.
Záväzok z plánu obnovy hovorí, že štát vytypuje oblasti, kde bude výstavba veterných elektrární jednoduchšia, a teda bude urýchlená či akcelerovaná. Na zjednodušenie procesov pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energií získalo Slovensko z plánu obnovy 150 miliónov eur. Vláda pritom plán obnovy niekoľkokrát oficiálne revidovala. Napríklad stovky miliónov eur určených na dekarbonizáciu U.S. Steel presunula na iné oblasti.
Ministri sa k téme veterných parkov vrátili aj na tohtotýždňovom rokovaní vlády.
„Toto mapovanie nijako nezaväzuje Slovensko, aby stavalo veterné parky,“ vyhlásil po ostatnom rokovaní vlády minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu, ktorý zároveň vedie úrad vicepremiéra pre plán obnovy. „Nechcem tu nechať priestor dezinformátorom. Žiaľ, bežní ľudia sú kŕmení nepravdivými informáciami o tom, že Slovensko ide stavať veterné parky. Nie, nejde,“ uviedol Drucker.
Podľa neho vládne analýzy ukázali, že na Slovensku nie sú vhodné oblasti na rozvoj veternej energetiky. Štát pritom prevádzkuje aj portál, ktorý sa venuje obnoviteľným zdrojom energie. „Vietor je dar,“ píše sa veľkými písmenami na úvodnej stránke portálu.
Napriek odporu politických špičiek zorganizujú rezorty hospodárstva a životného prostredia ďalší pokus o verejné prerokovanie Akceleračných zón. Diskutovať sa bude vo štvrtok 9. júla v bratislavskej Incheba Expo Aréne, potvrdilo ministerstvo hospodárstva. Na otázku ako plánuje zabrániť incidentom však rezort nereagoval.
„Akcelerácia obnoviteľných zdrojov, vrátane veternej energie, je súčasťou plánu obnovy. Ak chcú dostať peniaze, musia to urobiť. Politická vôľa tam však zjavne chýba. A tak sa robia veci iba naoko,“ myslí si sociologička Zuza Fialová z Klimatickej koalície, ktorá združuje odborníkov a organizácie venujúce sa environmentálnej problematike.
Prečo budí veterná energia vášne?
V skratke sa dá povedať, že ide o zástupný problém. Ako pre Aktuality.sk vysvetľuje odborník na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák, téma veterných parkov je iba nosičom oveľa širšieho konfliktu. „V skutočnosti sa vedie spor o dôveru v štát, vedu a demokratické inštitúcie,“ vysvetľuje Kriššák.
„Pri analýze slovenského digitálneho informačného priestoru za obdobie od januára do júna 2026 vidieť, že veterná energia patrí medzi najviac polarizované environmentálne témy. Zaujímavé pritom je, že dominantnými témami diskusie nie sú technické parametre veterných elektrární. Najsilnejšie naratívy sa týkajú organizovaného odporu voči projektom, nedôvery voči štátu, údajných skrytých záujmov investorov či pocitu, že verejnosť je pri rozhodovaní obchádzaná,“ približuje odborník.
Ide o podobný vzorec ako počas pandémie alebo ruskej agresie na Ukrajine. „Ak niekto spojí veterné elektrárne so slovami ako infrazvuk, rakovina, strata domova alebo zničená krajina, vytvára veľmi silný emocionálny rámec, ktorý sa šíri oveľa úspešnejšie než odborná diskusia o energetike,“ uvádza Kriššák.
Pritom odborná polemika o obavách ľudí či kritika veterných elektrární je podľa neho žiaduca. „Problém nastáva vo chvíli, keď sa tieto oprávnené obavy systematicky premieňajú na katastrofické scenáre bez opory vo vedeckých dôkazoch alebo sa využívajú na budovanie širších konšpiračných príbehov o tom, že štát alebo Európska únia vedome škodia vlastným občanom,“ dopĺňa Kriššák.
S verejnosťou je potrebné komunikovať a nepodceňovať obavy bežných ľudí, a to sa kompetentným nepodarilo, konštatuje Fialová.
„Metodika vznikala chaoticky a nelogicky, napríklad rozhodnutie o umiestnení akceleračných zón bolo urobené skôr, než bolo ukončené mapovanie Slovenska vzhľadom na vhodnosť výstavby veterných turbín. Dotknuté samosprávy sa o tom, že sa u nich niečo plánuje, dozvedeli z médií. Nehovoriac o obyvateľstve, ktoré bolo postavené pred hotovú vec,“ približuje Fialová.
Vybičované emócie následne bránia konštruktívnemu dialógu. „Človek v emocionálnom opojení totiž neprichádza do styku so svojimi racionálnymi postojmi a stáva sa tak pre manipulátorov, ktorí sa paradoxne stavajú do pozície, že zastávajú záujmy občanov, ľahkou korisťou, ktorú následne vedú k svojim cieľom, čo je najčastejšie ekonomický alebo mocensko politický zisk,“ vysvetľuje Kriššák.
Prečítajte si tiež:
Hlučná menšina
Úrad vicepremiéra pre plán obnovy pritom na svojich stránkach ponúka odpovede na často kladené otázky v súvislosti s veternými parkmi. Štát si dokonca opakovane dal spraviť prieskumy verejnej mienky, z ktorých vyplýva, že veľká väčšina ľudí na Slovensku s nimi nemá problém.
„Myšlienka budovania veterných parkov sa páči až 70 percentám obyvateľov a považujú ju za prínosnú. V porovnaní s rokom 2024 ide o stabilný výsledok,“ uvádza úrad pre plán obnovy na základe reprezentatívneho prieskumu z jari minulého roka.
Podľa Kriššáka práve nekonzistentnosť zo strany štátu pri informovaní o veterných elektrárňach vedie ľudí ku konšpiráciám. „Dáta potvrdzujú, že práve pocit netransparentnosti, údajného obchádzania samospráv alebo zlyhávania verejných konzultácií patrí medzi najsilnejšie naratívy celej diskusie,“ uvádza a dodáva, že hlavnou výzvou teraz nie je presviedčať verejnosť o veternej energii, ale „obnoviť dôveru v samotný proces rozhodovania.
Chaos a rozporuplné signály od predstaviteľov štátu následne vytvárajú priestor pre dezinformátorov ako sú Štefan Harabin či Daniel Bombic, ktorí využívajú obavy bežných ľudí. „Ich spoločným menovateľom často nie je konkrétna ideológia, ale schopnosť mobilizovať pozornosť prostredníctvom konfliktu,“ vysvetľuje odborník.
Prečítajte si tiež:
Podľa Harabina úradníci porušili zákon, keď neumožnili všetkým záujemcom zúčastniť sa prerokovania. Rozvášnený dav následne skandoval „zrušte to“.
„To, čo sme videli, je príklad do učebníc, ako sa participácia nemá robiť. Ak úradníci očakávali, že na hromadnom podujatí odrecitujú povinné frázy a ľudia im budú prikyvovať, mýlili sa,“ komentuje minulotýždňové udalosti Fialová.
Na konzultácie s verejnosťou pritom bolo dostatok času, mali sa udiať postupne. „Ak urobíte masové podujatie pre verejnosť, kde sa prejednáva obrovský balík otázok a už vopred viete, že máte dočinenia s nahnevanou verejnosťou, ktorá sa doteraz nedostala k slovu, čo čakáte? V horúcej miestnosti, kde sa ani nezmestia všetci, čo sa chceli vyjadriť? Bolo vopred jasné, že to skončí zle,“ dodáva.
Keby mal štát úprimný záujem o vysvetľovanie problematiky, vyzeralo by to inak. „Kvalitné zapojenie verejnosti znamená, že proces je prehľadný. Že vieme, kedy a v akom poradí sa čo ide robiť, kto kedy k čomu dáva pripomienky, ako sa s pripomienkami pracuje, kto a kedy ich vyhodnocuje. Ak sa aj pripomienka nezohľadní, malo by sa vysvetliť prečo. Jednoducho proces participácie treba robiť úprimne, s vierou v to, že ľudia majú byť zapojení adekvátne k tomu, ako ich daný projekt ovplyvní,“ uzatvára Fialová.