Kandidáti stále nikde. Smer vstupuje do župných volieb s nečakaným problémom

Strana, ktorá roky ovládala regióny a po parlamentných voľbách v roku 2023 triumfovala takmer na celom Slovensku, dnes v polovici krajov stále nevie, koho postaví do boja o županské kreslá. Zatiaľ čo opozícia už rozbieha kampane a koaliční partneri obsadzujú vlastné pozície, najsilnejšia vládna strana váha. Politológovia vysvetľujú, čo môže byť dôvodom.  

Regióny boli dlhé roky jedným z hlavných pilierov Smeru. Strana v nich nielen pravidelne víťazila v parlamentných voľbách, ale obsadzovala aj posty predsedov samosprávnych krajov. V parlamentných voľbách v roku 2023 zvíťazila v siedmich z ôsmich krajov, pričom prehrala len v Bratislavskom. Práve preto pôsobí prekvapujúco, že najväčšia vládna strana predstavila len dvoch vlastných kandidátov a v polovici krajov zatiaľ stále váha, koho do boja o županské kreslá postaví.

Za tradičné bašty Smeru sú považované najmä Trenčiansky, Nitriansky a Prešovský kraj či regióny Kysúc a Oravy. Ešte donedávna mala strana aj svojich županov: Peter Chudík viedol Prešovský kraj šestnásť rokov, Juraj Blanár stál dvanásť rokov na čele Žilinského kraja a Trenčiansky kraj vedie Jaroslav Baška nepretržite od roku 2013.

Práve v Trenčianskom kraji má Smer jasno aj tento rok. Strana opäť nasadí do boja súčasného župana, ktorý sa tak bude uchádzať už o svoj štvrtý mandát.

Koalícia sa triešti v Žiline

V ďalšej z niekdajších bášt je situácia podstatne komplikovanejšia. V Žiline Smer postavil vlastného uchádzača, štátneho tajomníka Ministerstva dopravy Igora Chomu. Okrem toho do súboja vstupuje poslanec Národnej rady za SNS Adam Lučanský, ktorý v marci požiadal o vstup do strany.

S podporou hnutia Republika kandiduje aj viceprimátorka Čadce a krajská poslankyňa Anna Belousovová. Je možné, že s vlastným kandidátom príde aj strana Hlas – malo by ísť o Petra Slyška, ktorý sa o post uchádzal aj v minulých voľbách.

Hoci Chomu premiér Robert Fico označil za silného kandidáta, v minulých voľbách skončil na druhom mieste so ziskom 22 percent hlasov. Súčasná županka Erika Jurinová (hnutie Slovensko) vtedy získala o desať percent viac a ako tretí skončil kandidát KDH Igor Janckulík, tesne po Chomovi, so ziskom 21 percent. KDH jeho kandidatúru schválilo aj teraz, no podpredseda hnutia napokon kandidovať nebude. Janckulík podpísal s Jurinovou memorandum o tom, že nechce trieštiť hlasy.

V Košickom kraji Smer avizoval podporu kandidáta Hlasu a poslanca parlamentu Igora Šimka, ktorý sa podieľal napríklad na novele zákona o meste Košice, ktorá menila fungovanie mestských častí, a výhrady k nej mal aj ombudsman.

Zatiaľ nie je jasné, aký postup zvolí Smer v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom či Banskobystrickom kraji. Medzi už ohlásenými kandidátmi v spomínaných krajoch strana zatiaľ nikoho nepodporila.

Smer v Prešove ešte váha

Najväčšia neistota zatiaľ panuje v Prešovskom kraji, kde v minulosti stál na čele štyri funkčné obdobia kandidát Smeru, až kým ho vo voľbách v roku 2017 neporazil súčasný župan Milan Majerský (KDH). Ten svoj mandát obhájil aj o päť rokov neskôr a uchádza sa oň aj dnes.

„Keď existovali iba dvaja kandidáti v Prešovskom kraji, a to bol súčasný predseda KDH Majerský a kandidát Republiky Mazurek, tak som povedal, že voliči Smeru vedia, koho by mali v takejto situácii voliť. Ale nedali sme žiadnu oficiálnu podporu nikomu,“ uviedol Fico v diskusnej relácii STVR. Dodal, že strana ešte o ďalšom postupe nerozhodla.

Podľa Fica sa situácia zmenila po ohlásení kandidatúry ministra investícií Samuela Migaľa (nom. Smer) a v hre sú aj ďalšie mená. Konkrétne sa hovorí o europoslankyni Judite Laššákovej (Smer), no na otázku, či o post predsedníčky Prešovského kraja zabojuje, premiér nereagoval.

„Ak budeme vidieť definitívny počet kandidátov v Prešovskom samosprávnom kraji, tak si sadneme, stretneme sa a povieme, či budeme niekoho prehovárať, aby stiahol kandidatúru, alebo na druhej strane necháme to tak a povieme našim voličom: voľte kandidáta, ktorého považujete za najlepšieho,“ vyhlásil.

Pravda Smer oslovila s otázkami, či je v Prešovskom kraji stále v hre vlastný kandidát, ako pokračujú rokovania v ďalších krajoch a či plánuje svojim voličom odporučiť konkrétnych kandidátov tam, kde vlastného nepostaví. Strana odpovedala len stručne, že „rokovania sú stále v procese“.

Chýbajú silné regionálne tváre

Podľa politológov nejde o náhodu, že Smer vlastných kandidátov zatiaľ predstavil len v dvoch krajoch. Dôvodom môže byť kombinácia personálnych problémov aj toho, že vedenie strany sa v uplynulých mesiacoch venovalo predovšetkým iným témam.

„Akoby odsunuli komunálne voľby na druhú koľaj a venovali pozornosť iným záležitostiam. Teraz zistili, že im chýbajú silné regionálne osobnosti alebo sa do kandidatúry nehrnú. Bude to kombinácia nepripravenosti a slabých kádrových rezerv,“ hovorí politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity.

Podľa neho môže neistota okolo kandidátov zneistiť aj voličov Smeru, ktorí stále čakajú na predstavenie straníckej ponuky. Hoci má strana početnú členskú základňu a vybudované regionálne štruktúry, nedokáže ich podľa odborníka naplno využiť.

„Smer je veľká strana s regionálnymi štruktúrami a početnou členskou základňou, ale zdá sa, že túto výhodu nedokáže využiť, pričom opozícia mimo KDH nemá tie štruktúry zďaleka tak vybudované, no už predstavila často spoločných kandidátov a vedie intenzívnu kampaň,“ upozorňuje.

Dodáva však, že Smer má množstvo starostov a komunálnych poslancov, ktorí svoje mandáty pravdepodobne obhája. „Viditeľné úspechy sú najmä miesta županov a primátorov krajských, resp. ďalších väčších miest, čo môže byť ich achillovou pätou,“ zdôraznil Cirner.

Kto bol známy, skončil v Bratislave

Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave sa Smer ako vládna strana dostal do situácie, keď väčšina jeho najvýraznejších osobností už pôsobí vo vláde, parlamente alebo v Európskom parlamente.

„Župani by mali byť spätí s daným regiónom a nie kandidovať len preto, lebo nikto iný nemôže. Je to však zároveň dôkazom, že aj tak veľká strana, akou je Smer, je personálne vytunelovaná,“ tvrdí Štefančík. Dodáva, že „ak bol niekto z regiónov aspoň trochu známy, zrejme sedí v nejakej verejnej inštitúcii so sídlom v Bratislave“.

Obaja politológovia sa zároveň zhodujú, že regionálne voľby nemožno podceňovať. Cirner upozorňuje, že samosprávy rozhodujú o významných kompetenciách aj financiách, preto sú pre politické strany dôležitým mocenským priestorom. „Každé voľby sú dôležité pre politické subjekty, ktoré kandidatúrou a úspechmi potvrdzujú vlastnú životaschopnosť a relevantnosť,“ hovorí.

Štefančík si myslí, že Smer síce regionálne voľby nepodceňuje, no jeho priority sú momentálne inde. „Smer považuje v tomto volebnom období za najdôležitejšie to, aby jeho nominanti mohli mať pokojný spánok a nemátala ich v noci nočná mora v podobe nejakého policajta, prokurátora alebo sudcu. Ostatné veci vrátane ľudí na Slovensku sú im ukradnuté,“ tvrdí.

Podľa neho by však prípadný neúspech v župných voľbách strane politicky uškodil. „V každom prípade platí, že to nebude dobrá vizitka, ak sa bude o víťazovi parlamentných volieb hovoriť ako o lúzrovi tých regionálnych.“

Ak Smer v niektorých krajoch vlastného kandidáta napokon nepostaví, jeho voliči podľa politológov pravdepodobne podporia kandidátov strán vládnej koalície alebo Republiky. Cirner hovorí aj o možnosti podpory nezávislých kandidátov, ktorí budú voličom Smeru programovo blízki.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Smer
Robert Fico
KDH
Hlas
Prešovský kraj
voľby do VÚC
kandidáti na župana

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.