Sociológ Pudmarčík: Zázrak sa nekoná. Účasť na referende môže padnúť k 15 percentám (videopodcast)

„Ak sa ešte viac rozšíri naratív, že hlasovanie aj tak nič nezmení a bude neúspešné, môže od referenda odpadnúť ďalšie množstvo ľudí. V kombinácii s ďalšími faktormi, akým je napríklad počasie ideálne na kúpanie a výlety, môže reálna účasť nakoniec klesnúť aj k 15 %,“ odhaduje možný scenár sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.  

Slovensko čaká už desiate referendum od vzniku samostatnej republiky, no história ukazuje, že uspieť sa podarilo iba jedinému. Najnovší prieskum agentúry Ipsos naznačuje, že ani tentoraz nemusí prísť dostatok voličov na to, aby bolo referendum platné. Prečo je na Slovensku také ťažké zmobilizovať ľudí k referendu a čo vlastne hovoria čísla o náladách v spoločnosti? Ako sa meria ochota ľudí prísť hlasovať a prečo býva skutočná účasť často iná než tá deklarovaná?

Aj o tom sa budem rozprávať so sociológom agentúry Ipsos Romanom Pudmarčíkom.

Roman Pudmarčík v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Sme len hodiny predtým, ako sa otvoria referendové miestnosti. Vieme, že úspešné bolo zatiaľ iba to z roku 2003 o vstupe do Európskej únie, a aj to relatívne tesne. Aktuálne referendum malo byť pôvodne o troch otázkach, z ktorých pre organizátorov vypadla tá najdôležitejšia – o skrátení volebného obdobia. Zostali tie o rente pre ústavných činiteľov a o obnove špeciálnej prokuratúry a NAKA. Vaša agentúra urobila v minulých dňoch prieskum, z ktorého vychádza, že ani toto referendum nemusí byť úspešné. Aké sú základné zistenia?

Na úvod je potrebné povedať, že prieskumy nepredpovedajú, čo presne sa stane, ale vždy merajú aktuálnu náladu. Zber dát sme realizovali približne pred týždňom a merali sme vtedajšiu ochotu ľudí ísť hlasovať. Zistili sme, že účasť by v tom čase dosiahla 26,5 %. Tento výsledok sa však môže meniť a ja osobne očakávam, že reálna účasť môže byť ešte o trošku nižšia. Ľudia totiž v prieskumoch zvyknú deklarovať, že voliť pôjdu, no nakoniec k urnám neprídu.

Akým spôsobom túto ochotu meriate? Nebola to len jedna jednoduchá otázka. Pri jednej otázke sú ľudia častejšie ochotní sľúbiť účasť. Keďže však dlhodobo meriame volebné modely, vieme, ako to správne namerať. Kombinujeme viaceré otázky. Pýtame sa na ochotu zúčastniť sa referenda, ale aj na to, či by ľudia išli voliť, ak by sa konali parlamentné, komunálne alebo európske voľby. Taktiež sledujeme ich všeobecný záujem o politiku a o samotné referendum.

Prečo to takto miešate s voľbami?

Z dát nám vychádza, že to najlepšie odzrkadlí reálne voličské správanie a celkový záujem respondenta o politiku. Ak niekto silne deklaruje, že pôjde voliť, ale celkovo sa o politiku nezaujíma, dostane v našom modeli prirodzene menšiu váhu. Je to pomerne zložitý štatistický výpočet. Z neho nám následne vyšiel odhad na spomínaných 26,5 % účastníkov a neúčasť na úrovni vyše 73 %.

Prečo ľudia zostávajú doma

Je takáto vysoká neúčasť sklamaním?

Žiaľ nie. Keď si zoberieme posledné parlamentné voľby, účasť dosiahla necelých 69 %. Parlamentné voľby ľudia vnímajú ako mimoriadne dôležité, predchádza im masívna kampaň všetkých strán, do ktorej sú investované obrovské peniaze a je im venovaná veľká mediálna pozornosť. Na Slovensku voľby nie sú povinné, takže 100-percentnú účasť nebudeme mať nikdy.

Referendum aktuálne nemá až takú veľkú mediálnu pozornosť. Iniciátormi sú Demokrati, mimoparlamentná strana bez štátneho príspevku, ktorá nemá toľko financií na rozsiahlu kampaň. K tomu sa pridáva vyhodená otázka o predčasných voľbách a postoj ostatných politických strán. To všetko znižuje záujem ľudí a je nepravdepodobné, že by sa to ešte zvrátilo k 50-percentnej účasti.

Pýtali ste sa v prieskume aj na to, prečo ľudia nepôjdu hlasovať?

Áno. Často sa nám objavovalo, že ľuďom prekážajú politici a strany, ktoré referendum iniciovali alebo podporujú. Ďalší hovorili, že chcú taktizovať – úmyselným znížením účasti chcú dosiahnuť, aby bolo referendum neplatné. Mnohí tiež odpovedali, že referendum aj tak nič nezmení. Doterajšia séria neplatných referend vytvorila v spoločnosti naratív, pre ktorý si množstvo ľudí povie: „Načo by som tam chodil, aj tak to bude neplatné.“

Akú rolu v tom hrá letný termín, ktorý zvolil prezident?

Bude mať dôležitý vplyv. V dátach jasne vidíme skupinu ľudí, ktorí nepôjdu voliť jednoducho preto, že budú odcestovaní, či už kvôli deťom, alebo už dopredu zaplateným dovolenkám. Júl a august sú prázdninové mesiace a je nesporný fakt, že časť zo 4,4 milióna oprávnených voličov na Slovensku na referende kvôli tomu nebude.

Spomínali ste vyškrtnutú otázku o predčasných voľbách. Jej sloganom bolo „Stačilo Fica“. Ako jej strata ovplyvnila voličov?

Môže to byť zásadná motivácia pre ľudí, ktorí dnes hovoria, že referendum už nič nezmení. Ľudia očakávali, že sa bude hlasovať o predčasných voľbách. Otázky o NAKA, špeciálnej prokuratúre alebo o výsluhových dôchodkoch pre ústavných činiteľov ich možno vôbec nezaujímajú. Pre niektorých to mohlo vyznieť ako nenaplnený sľub – podpísali petíciu kvôli predčasným voľbám a práve táto priorita v referende chýba.

Ignorovanie ako politická zbraň

Líši sa modelovanie pri referendách od bežných volieb?

Je to veľmi podobné, hoci s použitím iných otázok. Predpovedať reálnu účasť je tá najťažšia časť, namodelovať samotné výsledky je už jednoduchšie. Pri tomto referende sme vypočítali, že či už by prišlo 15 %, alebo 50 % ľudí, nebol by v tom zásadný rozdiel. Prišli by totiž prevažne tí, ktorí chcú hlasovať “za”. Na základe našich modelov by viac ako 80 až 90 % zúčastnených voličov odpovedalo „áno“.

Je to špecifikum referenda, že odporcovia radšej neprídu? Rozhodne. Pri referendách sa stáva, že tí, ktorí by chceli hlasovať „nie“, jednoducho neprídu. Znížia tým celkovú volebnú účasť, referendum je vyhlásené za neplatné, a to je ich spôsob vyjadrenia názoru. Dôležité je aj to, ako celú vec komunikujú politickí lídri. Robert Fico sa vyjadril, že si referendum ako demokratický nástroj ctí, ale nebude si ho všímať a označil ho za najdrahší prieskum verejnej mienky. To je jasný podprahový odkaz, pri ktorom síce explicitne nepovie „nechoďte voliť“, no jeho voliči pochopia, čo sa od nich očakáva.

Ako naopak hodnotíte kampaň opozície, respektíve Demokratov, ktorí referendum iniciovali?

Až približne polovica populácie v prieskume uviedla, že o referende nie je veľmi dobre alebo vôbec informovaná. Tí, ktorí sa cítili byť informovaní najviac, boli voliči Demokratov a voliči Smeru, keďže sa otázky priamo týkajú vládnej koalície. Demokrati nemajú ako mimoparlamentná strana dosť peňazí na to, aby dokázali urobiť masívnu kampaň. Progresívne Slovensko referendum síce podporilo, ale tiež túto tému príliš intenzívne nekomunikovalo. Kampaň bola v porovnaní s parlamentnými alebo komunálnymi voľbami veľmi malá.

Pomohlo by nižšie kvórum?

Má zmysel vôbec na Slovensku robiť referendá, ak tu máme ústavnú podmienku účasti na úrovni 50 % plus jeden hlas? Aké by bolo referendum s nižším kvórom?

Nebudem hodnotiť, či je to dobré alebo zlé, to si vyžaduje hlbokú odbornú diskusiu. Ale môj predpoklad je, že ak by sa kvórum znížilo napríklad na 20 alebo 30 %, účasť na referendách by paradoxne výrazne stúpla. Samo o sebe by to totiž pôsobilo mobilizačne. Ľudia by vedeli, že referendum má reálnu šancu na úspech, a chceli by vyjadriť svoj názor.

Teda by museli začať mobilizovať aj samotní odporcovia referenda.

Samozrejme. Ak by prieskumy ukazovali 26,5-percentnú účasť a kvórum by bolo na úrovni 25 %, odporcovia by už nemohli referendum len ignorovať a bojkotovať. Vedeli by, že úspešné referendum by pre nich znamenalo politickú prehru. Kampaň by razom vyzerala inak. Koaličné strany by museli mobilizovať svojich voličov a vyzývať ich, aby išli k urnám a hlasovali „nie“.

Sme krátko pred otvorením hlasovacích miestností. Môže sa na vašich nameraných číslach v týchto hodinách ešte niečo zásadné zmeniť?

Neočakávam, že by prišla nejaká udalosť, ktorá by účasť rapídne zdvihla smerom k 50 percentám. Aby bolo referendum platné, k tým deklarovaným 26,5 % by muselo prísť k urnám ďalšieho zhruba 1,1 milióna ľudí zo 4,4 milióna oprávnených voličov. Zmeniť správanie viac ako milióna občanov v priebehu pár dní je extrémne náročná úloha. Naopak, môj odhad je, že reálna účasť bude ešte o niečo nižšia. Ak sa k tomu pridá naratív, že hlasovanie aj tak nič nezmení, reálna účasť môže klesnúť pokojne aj k 15 %.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Roman Pudmarčík v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.