Martin Szabo: Umelá inteligencia mení aj trh práce, ale nepríde vám domov vymeniť parkety. Remeslo bude mať stále vyššiu cenu

Oplatí sa dnes investovať päť rokov života do vysokoškolského diplomu? Od čoho závisí štartovací plat mladého človeka a ktoré školy produkujú najžiadanejších ľudí? O týchto témach hovoríme s analytikom pracovného trhu Martinom Szabom zo spoločnosti Alma Career Slovakia.  

Rebríček atraktivity absolventov pripravujete na základe toho, ako si firmy prezerajú životopisy a čo v nich uchádzači uvádzajú. Dlhé roky sme žili v tom, že na prvom mieste je IT sektor, no teraz tam vyskočilo stavebníctvo. Čo sa deje?

Stavbári nie sú až takým veľkým prekvapením. Za predchádzajúcich päť rokov boli štyrikrát na druhom mieste. Medzi top piatimi odbormi podľa atraktivity sú na štyroch miestach tie, ktoré majú technické zameranie a produkujú inžinierov. Okrem spomínaných stavbárov a ITčkárov sú tam technici a strojári. Na treťom mieste ich dopĺňa ekonomika. To sú tie najpopulárnejšie odbory. V priebehu rokov si občas iba vymenia miesta.

Na druhej strane sú odbory, ktoré ľudia vyštudujú, ale po skončení štúdia utekajú pracovať úplne inde. Sú to najmä absolventi prírodných vied, spoločenských vied a pedagogiky. Prečo mladí ľudia z týchto odborov utekajú do iných? Je to vec ponuky práce alebo platov?

V dátach sme si všimli trend, že väčšina vysokoškolákov odchádza do oblasti administratívy alebo ju preferuje. Rozmýšľali sme nad tým, prečo to tak je a prečo je administratíva taká populárna. Dáta nám ukazujú, že ide o kombináciu troch faktorov. Prvým je, že pracovných ponúk vhodných pre absolventov – najmä ak ide o odbory, ktoré nie sú pre zamestnávateľov až také atraktívne či populárne – je relatívne málo. Druhým faktorom je, že bariéra vstupu do administratívy je nižšia ako pri pozíciách, ktoré priamo súvisia s vyštudovaným odborom. Zamestnávatelia totiž často píšu do pracovných inzerátov nerealistické očakávania. Očakávajú, že čerstvý absolvent bude mať päťročnú prax, zručnosti na úrovni seniora, a navyše tam nastúpi za relatívne nízky plat. Chápem mladých absolventov, že toto nechcú riskovať. Namiesto toho si vyberajú pozície v administratíve, ktoré majú bariéry nižšie. Vyberajú si ich napriek tomu, že platy sú tam pomerne nízke a zároveň na týchto pozíciách súťažia s veľkým množstvom iných kandidátov. Je to zaujímavý jav. Administratíva je u nás akousi vstupnou bránou do sveta práce pre mladých ľudí.

S akým nástupným platom dnes môže počítať ten najatraktívnejší absolvent a kde sa to v realite stretáva s tým, čo mu firma dokáže reálne ponúknuť?

Je dôležité všimnúť si jeden trend. Informatici sú si naozaj vedomí svojej hodnoty. V minulosti bola atraktivita absolventov IT ešte vyššia – čo sa týka záujmu firiem, mali až dvakrát vyššie skóre otváraných životopisov než odbory, ktoré nasledovali za nimi. Aktuálne je však doba pre absolventov informatiky o niečo náročnejšia. Povedal by som, že je náročná pre absolventov všetkých odborov.

Pracovný trh ich nevie poňať tak dobre, ako to bolo v minulosti. Vidno to na určitých trendoch, napríklad na klesajúcom podiele ponúk vhodných pre absolventov, respektíve na rastúcom podiele ponúk, ktoré vyžadujú prax. Tam si to môžeme všimnúť ešte výraznejšie. Napriek tomu sú ľudia, ktorí vyštudovali IT smery, stále veľmi žiadaní, aj keď je to už menej ako v minulosti.

Aké sú priemerné nástupné platy absolventov? Sú očakávania absolventov vzhľadom na zložitejšiu situáciu už reálnejšie, alebo majú mladí ľudia stále vysnívanú predstavu o vysokom plate a potom narazia na realitu?

V dnešnej dobe sú tie očakávania už pomerne reálne. To je prekvapujúci záver, ktorý vidíme v dátach. Mladí informatici očakávajú priemerný plat na úrovni 1616 € a mladí strojári ich trošku predbiehajú s očakávaným platom 1624 €. Keď to porovnáme s priemerom medzi všetkými absolventmi, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium druhého stupňa, tam sa očakávaný plat pohybuje na úrovni 1603 €. Rozdiel teda nie je až taký obrovský.

Treba však vysvetliť metodiku, ako sme tieto základné platy vyhodnocovali. Pozreli sme sa na pracovné ponuky, na ktoré títo absolventi reagujú najčastejšie. Tieto ponuky majú vždy uvedenú základnú zložku mzdy, čo je však legislatívne minimum, ktoré môžu dostať. Reálne platy, ktoré informatici dostávajú, sú v skutočnosti vyššie ako to, čo zobrazuje tabuľka. Čerství absolventi informatiky dokážu zarobiť až o 20 % viac, než je uvedené v inzerátoch. Ponuka v inzeráte je len odrazový mostík, no absolvent – akýkoľvek absolvent – má možnosť o tomto plate vyjednávať. V dátach vidíme, že zamestnávatelia sú často ochotní s touto sumou pohnúť. Záverom teda je: nebojte sa vyjednávať o svojom plate. Ukážte, prečo ste pre firmu silným kandidátom a kde sú vaše silné stránky, pre ktoré si zaslúžite dostať viac.

To platí aj vtedy, keď je absolvent už na piatom či šiestom pohovore a vie, že by si už mal niečo vybrať? Aj vtedy môže vyjednávať?

Veľmi závisí od toho, v akom odvetví sa absolvent nachádza a aký odbor vyštudoval. Existujú nedostatkové odbory, čo sú najmä technické a inžinierske. Títo absolventi majú tendenciu vypýtať si viac a aj to dostať. Na pozície inžinierov chodia firmy na školy a priamo si ich lovia, pretože o nich majú obrovský záujem. Často s nimi dohodnú stáž, prax alebo čiastočný úväzok už počas školy a lákajú ich na zaujímavé benefity.

Tí, ktorí nevyštudovali takéto atraktívne odbory, však nemusia zúfať. Tam ale omnoho viac závisí od individuálneho profilu kandidáta – od toho, ako sa dokáže odlíšiť od ostatných, s ktorými súťaží o pracovné miesto. Študentom by som poradil, aby mysleli na prax už počas štúdia. Aby využili možnosti, ktoré im ponúka škola, alebo si proaktívne našli prax u zamestnávateľov, hoci aj za nižšiu mzdu, ale v odbore. Zároveň odporúčam využívať možnosti ako Erasmus alebo zahraničné stáže. Zamestnávateľovi to ukáže, že človek je snaživý a vie sa odlíšiť. Treťou dôležitou vecou je rozvíjanie mäkkých zručností (soft skills), ktoré idú výrazne do popredia a ich dôležitosť narastá.

Hovoríme o rebríčku atraktívnosti, ale bavíme sa o profesiách. Do akej miery tam zohráva úlohu samotná škola? Je naozaj veľký rozdiel v tom, keď dvaja ľudia vyštudujú ten istý odbor, ale na rôznych školách?

Áno, vysoká škola môže zohrávať svoju úlohu. Ja by som však túto úvahu posunul ešte o krok ďalej – veľmi záleží na konkrétnej fakulte a konkrétnom odbore. Čo sa týka vysokých škôl, na prvých priečkach vidíme napríklad Slovenskú technickú univerzitu (STU). Medzi prvými desiatimi fakultami sú až štyri z STU, čo potvrdzuje všeobecný trend záujmu o technické pozície. Ide o Fakultu informatiky a informačných technológií, Fakultu elektrotechniky a informatiky, Materiálovotechnologickú fakultu či Strojnícku fakultu. To je niečo, čo dokáže mladým ľuďom neskôr výrazne uľahčiť hľadanie práce. Ak nás čítajú stredoškoláci, ktorí rozmýšľajú, kam ísť na vysokú školu, nech premýšľajú primárne nad odborom a konkrétnou fakultou. Tam sa ukazuje ten najväčší rozdiel, ten najväčší diferenciál.

Existujú aj rebríčky stredných škôl. Vieme, že v Bratislave sú vychytené najmä dve gymnáziá – na Grösslingovej ulici (Gamča) a Gymnázium Jura Hronca. Dieťa má 14 či 15 rokov, keď sa rozhoduje o strednej škole. Má zmysel rozmýšľať tak, že meno strednej školy hrá rolu v budúcom životopise?

Elitné stredné školy majú určite svoje miesto v spoločnosti. Je dobré, že ich máme, a je pochopiteľné, že je náročné sa na ne dostať. Poslaním týchto elitných škôl je dostať žiakov na vynikajúcu akademickú úroveň a pripraviť ich na vysokú školu. O budúcnosti mladého človeka sa tak neskôr bude predsa len viac rozhodovať na vysokej škole. Sme často svedkami toho, že študenti týchto výberových stredných škôl s výbornými výsledkami končia na zahraničných vysokých školách. V živote mladého človeka to môže byť naozaj rozdielová karta. Nepútal by som však pozornosť iba na elitné gymnáziá, ale aj na stredné odborné školy, ktoré vychovávajú odborníkov v konkrétnych odvetviach. Tieto profesie sú na Slovensku často nedostatkové a majú obrovskú výhodu – sú odolné voči vplyvu umelej inteligencie. Príkladom sú zdravotnícke stredné školy alebo elektrotechnické školy. Umelá inteligencia nám nepríde domov opraviť elektrinu, ani sa o nás nepostará, keď budeme chorí. Preto sú tieto odbory voči vplyvu AI veľmi odolné.

Dobré školy sú náročné, ľudia musia veľa študovať. Zároveň zamestnávatelia žiadajú prax. Je to ako začarovaný kruh – človek musí aj študovať, aj pracovať. Mnohí navyše pracovať musia, aby mali dosť peňazí na samotné prežitie počas štúdia. Čo sú tie základné zručnosti, ktoré absolvent dnes musí mať, aby si našiel dobré miesto?

Na prvom mieste a s veľkým odstupom je to definitívne spomínaná prax. V pracovných ponukách si všímame jasný trend: zamestnávatelia čoraz častejšie uvádzajú, že absolventi potrebujú mať prax. Kým v minulosti panovala predstava, že od absolventa sa prax nečaká, za minulý rok vyžadovalo predchádzajúcu prax až 50 % pracovných ponúk vhodných pre absolventov. Keď hovoríme o praxi, nepredstavujme si pod tým hneď trvalý pracovný úväzok. Hovoríme o tom, že si absolvent počas štúdia vyskúšal prácu v teréne, mal možnosť nadobudnúť konkrétne zručnosti a vie preukázať, že má napríklad pracovnú morálku.

S tým súvisí aj spomínaný rastúci význam mäkkých zručností. V top 15 zručnostiach, ktoré evidujeme na našom portáli, je až osem mäkkých. Na prvom mieste je celkom dominantne zodpovednosť, ktorej potreba rokmi narastá. Ďalej sú to komunikačné zručnosti, spoľahlivosť, schopnosť samostatne sa zorientovať, adaptabilita, schopnosť učiť sa, schopnosť dobre pôsobiť v tíme a príjemné vystupovanie. Toto sú tie rozdielové zručnosti. Sme v dobe, kedy sa náplň práce a potrebné technické zručnosti menia v priemere každé tri až päť rokov. To je veľmi krátka doba. Oveľa dôležitejšia je preto schopnosť učiť sa a rýchlo začať pracovať s novými technológiami. Toto bude tá rozdielová hra, kde budú dominovať mäkké zručnosti, pretože tie zostávajú rovnaké a ich dôležitosť bude ešte narastať.

Vieme, že v službách a gastrosektore pracuje veľa mladých ľudí, prevažne študentov. Stačí takáto skúsenosť zamestnávateľovi, ktorý hľadá človeka na špecializovanú pozíciu? Pomôže absolventovi fakt, že aspoň niekde pracoval?

Veľmi bude záležať na tom, ako to mladý absolvent dokáže predať. Ak do životopisu iba napíše alebo personalistovi povie, že brigádoval v gastrosektore, nemusí to byť terno. Iné je, ak dokáže vypichnúť, že bol zodpovedný za hotovosť v pokladnici a že musela sedieť. Tým preukáže, že mal reálnu zodpovednosť a musel byť dochvíľny. Alebo bol taký šikovný, že manažoval celú prevádzku. To sú veľmi žiadané zručnosti. Keď sa absolvent zamyslí nad tým, čo v tej práci reálne robil, aké schopnosti musel použiť, aby bol úspešný, a bude ich vedieť dobre predať, určite ho to odlíši od ostatných kandidátov. A to aj napriek tomu, že nejde o prax priamo v odbore, ktorý vyštudoval.

Hovorili ste o tom, ako rýchlo sa menia zručnosti a požiadavky, pričom prichádza éra, v ktorej umelá inteligencia všetko ešte urýchli. Keď sa pozrieme do budúcnosti o päť rokov, čo sa zmení? Ktoré odbory budú žiadanejšie a ktoré menej? Lebo dnes si vytvorí aplikáciu takmer každý, lebo to zaňho spraví umelá inteligencia. Kde bude IT sektor o päť rokov?

Náplň práce sa bude meniť omnoho rýchlejšie, a to nielen na IT pozíciách. Tie budú zasiahnuté pravdepodobne najviac, no zmena sa dotkne všetkých profesií, ktoré si vyžadujú prácu s počítačom. Umelá inteligencia a automatizačné technológie budú do veľkej miery nahrádzať prácu ľudí a zároveň zvyšovať výkon jednotlivcov.

Uvidíme trend, že jeden seniorný programátor už nebude mať pod sebou tím juniorských programátorov, ale bude mať tím AI agentov, ktorí zaňho vykonajú obrovské penzum činností. Tým sa odlíšia manažéri AI agentov, ktorí budú vedieť tieto systémy efektívne riadiť. Budú môcť prijímať viac práce a nezostane dostatok príležitostí pre ich juniorských kolegov. Tí budú mať o to väčší problém dostať sa na seniorné pozície. To bude jeden z častých trendov.

Ďalší trend, ktorý vidím ako veľmi reálny a pre Slovensko v dohľadnej dobe bohužiaľ aj náročný, bude nahrádzanie klasických priemyselných robotov pokročilými AI robotmi, ktoré toho zvládnu omnoho viac. V Číne už fungujú automatizované továrne, ktoré prakticky bez akéhokoľvek zásahu ľudských pracovníkov dokážu vyrábať autá. Keďže priemysel má na slovenskom hospodárstve stále obrovský podiel, výrazne to pocítime.

Na druhej strane tu budú pozície odolnejšie voči vplyvu nových technológií. Sú to práve spomínaní absolventi stredných odborných škôl. V zdravotníctve budeme stále potrebovať ľudí, takisto budeme potrebovať remeselníkov. Remeslo bude mať aj naďalej zlaté dno. Ľudia budú potrební aj na stavbách. Vidíme, akí sú remeselníci drahí už dnes, a v budúcnosti si budú vedieť presne takto veľmi dobre zarobiť.

Skončime praktickými radami. Nad čím by mal absolvent strednej školy uvažovať, keď si vyberá vysokú školu a nad čím, keď si vyberá prácu? Aký nástupný plat absolventa už nie je hanba prijať?

Odporučil by som im pozrieť si platové rebríčky. V dnešnej dobe sa už dá jednoducho zistiť, aká je očakávaná a spravodlivá mzda pre človeka na danej pozícii či pre absolventa. Firmy to navyše v rámci interných procesov a legislatívy už musia povinne zverejňovať v inzerátoch, takže absolventi si to budú vedieť porovnať.

Pri rozmýšľaní nad tým, akému odboru sa venovať, pôjdem trochu proti prúdu. Odporučil by som nerobiť úplne pragmatické rozhodnutie, pretože to musí byť do veľkej miery aj rozhodnutie srdca. Vysvetlím prečo. Keď mladý človek rozmýšľa, čo bude robiť, a je ešte zmätený, lebo presne nevie, kde sa jeho talenty dajú najlepšie využiť, nech premýšľa nad problémami, ktoré ho bavia riešiť a ktoré by svet vedeli reálne posunúť ďalej. Nech urobí toto rozhodnutie srdcom.

Ukazuje sa to aj v grafoch z prieskumov, ktoré robili napríklad v Spojených štátoch. Sledovali, ako sa darí absolventom technických verzus spoločenskovedných disciplín. Absolventi technických smerov majú na začiatku náskok, pretože dokážu hneď po vyštudovaní získať veľmi dobre platenú prácu. Vzniká tam oproti ostatným platová medzera. Absolventi spoločenskovedných disciplín naopak začínajú z nižšej štartovacej čiary, no neskôr toto manko zmažú a ostatných dokonca prekonajú. Je to dané tým, že absolventi spoločenskovedných disciplín viac rozvíjajú svoje mäkké zručnosti.

Preto hovorím, že táto doba bude priať mäkkým zručnostiam. Aj keď títo ľudia na začiatku kariéry získajú relatívne nižšiu mzdu, neskôr je veľká pravdepodobnosť, že sa to vyrovná. Dynamika rastu ich mzdy smerom hore bude rýchlejšia a môžu skončiť na oveľa lepšie platených pozíciách. Netreba preto zúfať, ak človek vstupuje do horšie platenej práce. Poskytne mu to totiž príležitosť rozvinúť sa, získať zručnosti aj prax, a neskôr sa bude vedieť predať a zarábať omnoho viac.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Martin Szabo
umelá inteligencia
remeslo
vysoká škola

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.