Svätoplukove prúty sa stali smiešnou bájkou (komentár Ľubomíra Jaška)
obchodnyregister
2026.07.15.
Na oboch stranách sú ľudia realistickí, triezvi a umiernení. Už sa naučili rozumieť životu. Týchto žiaľ nepočuť.
Slovensko na skvelom 2. mieste! Nie, nie je to dobrá správa. Slovensko je totiž druhé v rebríčku najviac polarizovaných krajín, ktorý predstavil inštitút DEKK. Toto umiestnenie je veľmi dôveryhodné – dôkazy o ňom predsa každý vidí a počuje.
Od triedneho boja a Mečiara až po Fica
Nejde o obyčajnú názorovú rozmanitosť či dôkaz demokracie. Táto polarizácia ohrozuje rodinné vzťahy. Deti sa kvôli znechuteniu z názorov rodičov prestávajú s nimi rozprávať.
Spoločenská atmosféra je extrémne otrávená. Mladí utekajú z vlasti a v ohrození je duševné zdravie obyvateľstva.
Slovenské umiestnenie má svoju logiku. Okrem dôvodov, ktoré uvádzajú samotní výskumníci (napríklad ekonomická nerovnosť), je zrejmá aj slovenská tradícia konfliktov.
Začala, keď sa ľudia prekrikovali pri sledovaní Mečiarových monológov počas nedeľnej polievky. Následne sa rozhádali počas krstín a ďalších rodinných osláv. Základná politická vyladenosť snúbencov bola chvíľu dôležitejšia ako nebezpečný Rh faktor.
Vlastne ani mečiarovská tradícia hádok nebola úplne prvá. Niekoľko generácií Slovákov už od prvouky počúvalo o triednom boji. A tiež o večnom priateľstve so Sovietskym zväzom. Tieto reči hlboko vrastené do hláv teraz produkujú proruskú nostalgiu. Tá je jednou z častých tém spôsobujúcich polarizáciu.
Netreba zabudnúť ani na tradičnú slovenskú emocionalitu. Kvôli nej racionálne argumenty nefungujú a z poznania súvislostí (tak ako z dôsledného štúdia či pravidelného čítania) sa mnohí vysmievajú.
Zhovievaví realisti musia prehovoriť
Polarizáciou sa živia hlavní politickí hráči. Robert Fico (a jeho partia smeráckych učňov) je už dve desaťročia v strede politickej scény a polarizáciu bez akejkoľvek výčitky svedomia podporuje.
Je jeho koníčkom aj dôvodom úspechu. Jeho výzvy k zmiereniu a prekonaniu konfliktov sú absolútne falošné. Hoci jeho prednášky o hodnotách pôsobia moralizátorsky, etika je v skutočnosti to posledné, čo štvornásobného premiéra trápi.
Nehanbí sa ani vtedy, keď hocijakú skupinu obyvateľstva (voličov opozície, čitateľov niektorých novín vrátane tohto webu alebo návštevníkov Pohody) označí za protislovenských. Pritom rovnako ako ostatní tu žijú, pracujú, platia dane a spájajú so Slovenskom svoju budúcnosť. V tomto prevedení polarizácia už nie je názorovou vojnou, ale vážnym nepriateľstvom, nenávisťou aj obviňovaním.
Najviac vykrikujú tí, ktorí si z polarizácie spravili živnosť. Keď sa už veľmi nudia, sú schopní ako Don Quijote útočiť aj proti veterným mlynom (teda turbínam).
Na oboch stranách (mesto vs. vidiek, konzervatívci vs. progresívni, západ vs. východ, mladí vs. starší, intelektuáli vs. manuálne pracujúci) sú ľudia realistickí, triezvi a umiernení. Už sa naučili rozumieť životu. Chápu relativitu každej hádky. Majú správne priority, vážia si svoje súkromné životy a vzťahy.
Týchto žiaľ nepočuť. Sú stiahnutí do vlastných mikrosvetov. Nehecujú sa na hraniciach a v zákopoch. Práve oni sú však nádejou. Podržia spoločnosť svojou vrodenou zhovievavosťou a toleranciou. Je čas, aby sa predrali dopredu.