Zistili sme, prečo sa Robert Fico spája so svetovou veľmocou. Nie sú to zbrane, ale vysoká geopolitika

Slovenská diplomacia spúšťa kampaň na získanie prestížnej stoličky v Bezpečnostnej rade OSN pre roky 2028 – 2029. V čase, keď sa základy medzinárodného poriadku otriasajú pod tlakom geopolitických konfliktov, sa Bratislava pokúša o návrat k najvplyvnejšiemu stolu svetovej politiky. Bude to však reálna diplomacia, alebo len drahé divadlo bez obsahu?

Predstavte si, že dostanete do rúk najmodernejší superpočítač, no neviete ho ani len zapnúť. Takto podobne vnímajú niektorí skúsení diplomati ambíciu malých štátov usadiť sa v najužšom mocenskom kruhu planéty, konkrétne v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov.

Teraz to môže byť aj prípad Slovenska.

Vláda premiéra Roberta Fica tento týždeň oficiálne potvrdila, že sa bude uchádzať o post nestáleho člena tohto orgánu pre funkčné obdobie v rokoch 2028 až 2029. Hoci samotné voľby prebehnú v New Yorku až v polovici roka 2027 počas 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, diplomatická mašinéria už dnes pracuje na plné obrátky.

Otázkou zostáva, čo tam vlastne chceme robiť. V kuloároch slovenskej diplomacie sa síce hovorí o prestíži, no realita globálnej politiky je omnoho jednoduchšia. Bezpečnostná rada dnes čelí najhlbšej kríze dôveryhodnosti od konca studenej vojny a Slovensko do tohto ringu vstupuje s mimoriadne oslabeným domácim konsenzom o tom, kam vlastne v zahraničnej politike patríme.

Káčer: Je to dobré, ale nie počas dnešnej garnitúry

Bývalý minister zahraničných vecí a diplomat Rastislav Káčer tlmí prehnané očakávania a k slovenskej ambícii sa pre Aktuality stavia s pragmatickou skepsou.

„Určite, že je to dôležité, je to dobrý nástroj,“ hovorí Káčer pre Aktuality o našom možnom členstve v Bezpečnostnej rade OSN.

„Na druhej strane, ja by som to nepreceňoval, lebo cyklicky vždy dochádza k tomu, že jednoducho taká príležitosť sa vyskytne. Každý nástroj v diplomacii má hodnotu vtedy, keď daný štát aj má nejakú konzistentnú zahraničnú politiku a vie ho ten nástroj použiť. Darmo pračlovekovi dáte do rúk počítač, keď s ním nebude vedieť zaobchádzať a nebude ho vedieť využiť. Zmysel to má vtedy, ak má premyslenú a skutočnú diplomaciu.“

Podľa Káčera má nestále členstvo v Bezpečnostnej rade zmysel iba v prípade, že za ním stojí jasná, čitateľná a hodnotovo ukotvená politika. V opačnom prípade hrozí, že „kadetade po svete iba utratíme milióny eur” na drahú kampaň bez akéhokoľvek reálneho politického zisku. Pýta sa, či dnes Slovensko vôbec patrí do kategórie štátov, ktoré dokážu zavážiť vďaka mimoriadnej kreativite a vysokej dôveryhodnosti.

Káčer dodal, že my dnes do tejto kategórie štátov skrátka nepatríme.

Bárdy & Káčer LIVE na Kremnických Gagoch 28.8.2025
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Startupový gigant a slovenský hlas v New Yorku

Slovenská kampaň sa pritom neodohráva vo vákuu a Bratislava sa pri hľadaní spojenectiev musí obzerať aj po partneroch, ktorí na prvý pohľad hrajú úplne inú ligu. Príkladom je India, najľudnatejšia krajina planéty s 1,4 miliardami obyvateľov a nastupujúca globálna superveľmoc, s ktorou sa naše diplomatické záujmy momentálne trochu prekvapivo pretínajú.

Prepojenie medzi ekonomickými záujmami a globálnou diplomaciou opísal pre Aktuality indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džašankar.

„Chceme v Indii viac priemyselných odvetví. Preto cestujeme po celom svete a vítame spoločnosti, ktoré hovoria: „Prečo neprídete do Indie a nezačnete s nami spolupracovať?“ Zaujímajú nás práve vaše technológie a vaše skúsenosti,“ vysvetlil indický minister zahraničných vecí pre Aktuality.

Indický premiér Narendra Modi a slovenský premiér Robert Fico sledujú, ako slovenský podpredseda vlády a minister obrany Robert Kalinak a indický minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar.
Zdroj: reuters

Druhým dôležitým pilierom spolupráce sú podľa šéfa indickej diplomacie inovácie a mladé dravé firmy, v ktorých vidí obrovský priestor na synergiu so slovenským prostredím.

„Druhou témou je, že sme treťou najväčšou ekonomikou v oblasti startupov na svete. Počet startupov v Indii je, myslím, hneď po USA a Číne. Náš premiér mal tiež veľký záujem podporiť slovenské startupy, aby nadviazali spoluprácu s indickými startupmi a našli spôsoby, ako to spoločne realizovať,“ zdôraznil minister Džašankar v narážke na nedávnu návštevu indického premiéra Nárendru Modiho v Bratislave.

Tieto zdanlivo čisto ekonomické pytačky však majú veľmi rýchlo aj pragmatický politický presah. Obe krajiny totiž v rovnakom čase riešia kľúčovú otázku svojej prítomnosti v najdôležitejšom orgáne OSN.

Ako v rozhovore pre Aktuality upozornil indický minister zahraničných vecí, to bol možno aj jeden z hlavných dôvodov, prečo nás nedávno navštívil premiér najľudnatejšej krajiny sveta MOdi.

Slovensko a India sa v rovnakom období uchádzajú o pozície v Bezpečnostnej rade. Existuje teda vysoká pravdepodobnosť, že ak budú obe krajiny úspešne zvolené, budú v nej pôsobiť spoločne, čo vytvára priestor na koordináciu postojov v čase najvážnejších globálnych kríz.

India má navyše ambíciu stať sa stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. „Je to náš dlhodobý cieľ,” povedal pre Aktuality šéf indickej diplomacie.

Bezpečnostná rada OSN.
Zdroj: reuters

Matematika moci a drahé zákulisie lobingu

Naša diplomacia sa v júli 2025 dostala do finálnej fázy kandidatúry a zjavne získava podporu čoraz väčšieho počtu krajín. Celá táto kampaň vyvrcholí v polovici roka 2027, kedy prebehnú samotné tajné voľby na pôde Valného zhromaždenia OSN. V prípade úspechu potom naša krajina prevezme mandát na dvojročné obdobie, ktoré potrvá od prvého januára 2028 do konca decembra 2029.

Získať toto miesto nie je záležitosťou náhody, ale politickej matematiky. Bezpečnostná rada má pätnásť členov, pričom päť stálych disponuje právom veta a zvyšných desať nestálych stoličiek sa prerozdeľuje na základe prísneho geografického kľúča. Slovensko sa o mandát uchádza v rámci Východoeurópskej regionálnej skupiny, ktorá má pre dané voľby k dispozícii iba jedno voľné miesto.

Prvým a najdôležitejším krokom v tomto procese je získanie štatútu takzvaného podporeného kandidáta priamo vo vlastnej regionálnej skupine. Ak krajina presvedčí väčšinu susedných štátov, stáva sa jediným nominantom regiónu, čo jej prakticky garantuje hladký priebeh počas celosvetového hlasovania vo Valnom zhromaždení OSN.

Presne takto „hladko“ prebehlo slovenské víťazstvo v roku 2005, kedy po stiahnutí kandidatúry Lotyšska získalo Slovensko drvivú väčšinu 185 hlasov zo 191 prítomných krajín.

Pokiaľ by sa však regionálna skupina nedohodla a postavila by viacerých kandidátov, nastal by tvrdý zákulisný boj o hlasy všetkých 193 členských štátov OSN, kde by rozhodoval najmä medzinárodný vplyv, budovanie pozitívneho imidžu a ekonomická sila.

Keď sme držali taktovku: Boje v Kongu aj jadrový severokórejský uzol

Slovensko pritom nevstupuje do neznámych vôd, keďže v rokoch 2006 a 2007 už v Bezpečnostnej rade pôsobilo a zanechalo tam pomerne výraznú stopu. Naša diplomacia sa vtedy pod vedením veľvyslanca Petra Buriana a vtedajšieho ministra Eduarda Kukana neobmedzila len na pasívnu účasť.

Hlavnou slovenskou prioritou sa stala reforma bezpečnostného sektora v krajinách po ozbrojených konfliktoch a počas procesu demokratizácie. Táto téma bola dovtedy na okraji záujmu svetových veľmocí, no vďaka slovenskému úsiliu bolo prijaté historické predsednícke vyhlásenie, ktoré definovalo obnovu armády, polície a súdnictva ako základný predpoklad pre upevnenie stability, zníženie chudoby, presadzovanie princípov právneho štátu a prevenciu pred opätovným vypuknutím bojov.

Počas slovenského predsedníctva vo februári 2007 naša krajina priamo viedla zložité vyjednávania a úspešne schválila štyri kľúčové rezolúcie.

Riešila napríklad napätú situáciu v Demokratickej republike Kongo, kde podporila budovanie mieru a predĺžila mandát misie MONUC na obnovu vládnej moci na územiach obsadených povstalcami. Ďalšia rezolúcia reagovala na proces národného uzmierenia na Haiti a predĺžila stabilizačnú misiu MINUSTAH s cieľom chrániť ľudské práva. Tretí dokument sa zaoberal Somálskom a na základe neho OSN schválilo novú hybridnú misiu Africkej únie a OSN s cieľom chrániť tamojšie prechodné inštitúcie a zaistiť bezpečnú distribúciu humanitárnej pomoci.

Slovenskí diplomati navyše viedli dva mimoriadne citlivé výbory. Predsedali sme výboru, ktorý celosvetovo dohliadal na to, aby štáty prijímali legislatívu brániacu šíreniu jadrových, biologických a chemických zbraní do rúk neštátnych aktérov a teroristov.

Zároveň sme kormidlovali sankčný pre Severnú Kóreu, ktorý vznikol ako bezprostredná reakcia na prvý jadrový test Pchjongjangu v októbri 2006.

Vďaka slovenskému konštruktívnemu a pevnému prístupu pri presadzovaní zbrojného embarga a zmrazovania účtov sa vtedy podarilo pozitívne ovplyvniť postoj Severnej Kórey a dočasne ju primäť k obnoveniu spolupráce pri likvidácii jej vojenského jadrového programu. Naša diplomacia sa výrazne angažovala aj na západnom Balkáne, najmä pri riešení statusu Kosova, pričom dôsledne presadzovala ochranu civilistov, žien a detí v konfliktoch a princíp nekompromisného trestania vojnových zločinov.

Severná Kórea odpálila balistickú raketu
Zdroj: AP/Ahn Young-joon

Budúcnosť sa píše cez krízy: Príde reštart s umelou inteligenciou?

Svet sa sa však od našej poslednej prítomnosti v Bezpečnostnej rade OSN dramaticky zmenil. Staré mechanizmy zlyhávajú a celý systém OSN sa ocitol v hlbokej kríze dôveryhodnosti, tvrdia viacerí odborníci na medzinárodné právo.

Bývalý minister zahraničia a exveľvyslanec v USA Rastislav Káčer, ktorý sa v minulosti angažoval aj v téme OSN, neskrýva skepsu voči rýchlemu zlepšeniu situácie. A pre Aktuality otvorene priznáva, že celý tento aparát vníma ako nefunkčný skanzen.

Podľa jeho slov k zásadnejšej reforme celého globálneho mechanizmu dôjde až v dôsledku nejakej veľkej svetovej krízy, podobne ako na troskách neefektívnej Ligy národov po druhej svetovej vojne vznikla samotná OSN.

Táto nová sila však nemusí nutne vychádzať len z vojenských konfliktov na Ukrajine či Blízkom východe, ktoré dnes zamestnávajú svetových lídrov a ukazujú totálnu paralýzu Bezpečnostnej rady kvôli právu veta, myslí si.

Podľa Káčera môže zásadný impulz pre vznik nových globálnych regulačných mechanizmov priniesť potreba regulácie úplne nových hrozieb, akou je napríklad nekontrolovaný rozvoj umelej inteligencie, na ktorý doterajšie medzinárodné právo nemá žiadne odpovede.

Pre Slovensko je táto kandidatúra príležitosťou ukázať, či dokážeme byť reálnym prínosom pre globálnu stabilitu. Bez jasne definovaných priorít, konzistentnej zahraničnej politiky a špičkovo pripravených diplomatov podľa Káčera riskujeme, že namiesto aktívneho presadzovania mierových riešení budeme v New Yorku plniť len úlohu pasívnych štatistov a drahého divadla pre domáce publikum.