Minister Kaliňák nakoniec kožené sedačky za 14-tisíc škrtol. Vraj sa zmenila dispozícia poschodí

obchodnyregister 2026.07.17.

Robert Kaliňák zvolal mediálny deň, aby vyvrátil kritiku drahého vybavenia Kukurice, no jeho argumenty pri viacerých položkách neobstoja.  

Robert Kaliňák na včerajší obed zvolal mediálny deň v novom sídle ministerstva obrany v takzvanej Kukurici. Chcel novinárom ukázať, ako prebehla rekonštrukcia a ako bude stavba vyzerať po úplnom dokončení.

Krátko pred 13-tou hodinou Kaliňák pózoval pred preskleným vstupom do bývalého internátu Hviezda a nechával sa fotiť prítomnými novinármi. Na recepcií sa zas vynímali fotografie zničenej budovy zo začiatku rekonštrukcie a vedľa nej sa nachádzali tričká s podobou pred a po.

Na úvod Kaliňák uviedol, že stavebné práce na kukurici mali stáť takmer 50 miliónov (49,6 milióna eur). Túto sumu porovnával napríklad s prenájmami či rekonštrukciami predošlej vlády – konkrétne sídla ministerstva spravodlivosti a ministerstva informatizácie. Podľa Kaliňáka vtedajšie ministerky Mária Kolíková a Veronika Remišová mali prerábať či prenajímať za výrazne vyššie ceny, ako sa podarilo zrekonštruovať kukuricu – konkrétne v hodnotení ceny za meter štvorcový.

Finálnu sumu celej rekonštrukcie však Kaliňák neprezradil – okrem stavebnej časti totiž treba do Kukurice dodať nábytok, zrekonštruovať okolie, zaviesť bezpečnostné či IT technológie – konečný účet tak stále nie je známy.

Sedačky za 14-tisíc nebudú – za zmenou vraj nie je medializácia

Minister Robert Kaliňák na prehliadke štyroch poschodí Kukurice, ktoré boli už zväčša dokončené vysvetľoval aj viaceré sporné nákupy. Ako napríklad sedačky, kuchynky či pisoáre. Pri zariadeniach sa nachádzali aj cenovky s uvedenou buď trhovou alebo mediálnou cenou (teda cenu, ktorú mali pri výrobkoch uvádzať média v minulosti).

Kaliňák tak chcel prezentovať, že rekonštrukcia budovy a ani jej vybavenie nebolo predražené – práve naopak, podľa cenoviek bolo vybavenie často aj výrazne lacnejšie ako trhová cena.

Kritizoval tým opozičných politikov aj média, ktoré mali hovoriť o predražení. V skutočnosti, však média upozorňovali na príliš vysoko nastavenú latku zvolených materiálov a výrobkov.

Jednou z najluxusnejších položiek v novom sídle ministra mali byť talianske kožené sedačky značky Doimo Salotti. Tie sa však nakoniec do Kukurice nedostali. Pritom dodanie sedačiek bolo súčasťou veľkého tendra na dodanie nábytku. Víťazný uchádzač sedačky aj nacenil a boli uvedené aj v zmluve o čom hovoria aj dokumenty Bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany (BARMO).

Kaliňák nakoniec priznal, že ich do Kukurice neobjednali – podľa neho však nešlo o mediálny tlak, ale o to, že došlo k „zmene dispozície“ na poschodiach, kde sa sedačky mali nachádzať. Podľa Kaliňáka boli sedačky priveľké na to, aby sa do miestností vošli. Ani toto tvrdenie však nesedí, pretože niektoré kožené sedačky mali mať podľa dokumentácie BARMO v skutočnosti ešte menší rozmer ako tie, ktoré nakoniec do Kukurice kúpili.

Rezort však vďaka voľbe látkových sedačiek výrazne ušetril, namiesto 14-tisícových sedačiek nakoniec na ministerskom poschodí budú sedačky za približne 3-tisíc eur za kus.

Ministra sme konfrontovali aj s tým, že počas prehliadky viackrát argumentoval, že museli zvoliť drahšie riešenia, preto lebo boli vybraté architektmi pri návrhu rekonštrukcie. Keď sme sa ho však pýtali, ako bolo možné teda zameniť kožené sedačky (vybraté architektmi) za lacnejšie látkové a prečo tak nepostupovali aj pri iných položkách, priamu odpoveď sme nedostali.

Nové sídlo ministerstva obrany Kukuricaimage
Prečítajte si tiež:

Zaoblenú kuchynku sme nevideli

Ďalšou kritickou položkou boli kuchynky, ktoré sa nachádzajú na každom poschodí. Kuchynky s celkovým rozmerom približne 3 x 2,3 metra totiž podľa informácií na mieste mali stáť takmer 8 -tisíc eur za kus bez DPH – je to pritom cena bez spotrebičov, drezu či odpadkového koša.

V minulosti minister Kaliňák a ministerstvo obhajovali vyššiu cenu aj neštandardným tvarom budovy. Na mediálnom dni upresnil, že problémom nemala byť oblosť Kukurice, ale fakt, že každá z 22 kuchyniek mala mať čiastočne iné rozmery – rádovo v jednotkách centimetrov.

Šéfa rezortu sme sa pýtali, prečo ministerstvo pristúpilo k voľbe výrazne drahších materiálov – napríklad pri spomínaných kuchynkách sa zvolila pracovná doska z umelého kameňa – ide pritom o výrazne drahší materiál ako pri štandardných MDF doskách prípadne laminátových doskách.

Kaliňákov argument bol, že pre prémiové materiály sa rozhodli preto, aby linky vydržali 20 rokov a nemuseli sa meniť už po desiatich. Od dodávateľa však žiadnu nadštandardnú záruku na kuchynky nedostali a nedozvedeli sme sa ani to, či ministerstvo nezvažovalo prémiové materiály nahradiť lacnejšími, ale s porovnateľnou životnosťou.

Kaliňákov argument bol postavený na tom, že lacnejšie materiály by sa pri používaní úradníkmi zničili už za päť rokov – odvolával sa pritom na skúsenosti BARMO, keď mali byť nábytky či linky nakúpené pred pár rokmi minulou vládou už úplne zničené, dôkazy k týmto tvrdeniam však nepredložil.

Machová stena vydržala aj 40-ky

Záver prehliadky bol na najvyššom poschodí nového sídla ministerstva. Toto poschodie je vlastne strechou a slúžiť bude ako terasa. V jej strede je technické jadro budovy obložené medializovanou machovou stenou.

Tá stála podľa cenovky na nej viac ako 130-tisíc eur, podľa ministra na ňu realizačná firma dala päťročnú záruku a mala vydržať aj 40-stupňové horúčavy, ktoré na Slovensku boli pred niekoľkými týždňami. Minister spresnil, že je to možné vďaka tomu, že fasáda je odvetrávaná.

Machová stena mala však iný problém – vtáky. Tie mali totiž mach zo steny vyzobávať a tak ničiť. Aby stenu ochránili museli k nej namontovať ultrazvukové plašiče.

Účet, ktorý stále rastie

Rekonštrukcia Kukurice pritom pôvodne vyzerala inak: keď projekt v roku 2021 predstavoval vtedajší minister Jaroslav Naď, hovorilo sa o 34,8 milióna eur a budova mala kombinovať kancelárie s ubytovňou pre vojakov. Po nástupe Roberta Kaliňáka rezort ubytovaciu časť vypustil, z Kukurice sa stala čisto administratívna budova a cena vyskočila na takmer 60 miliónov eur.

Súťažné podklady, ktoré sme analyzovali skôr, ukázali kuchynské linky za viac ako 10-tisíc eur na 22 poschodiach, dizajnové kreslá za vyše 3 300 eur či kruhové zrkadlá za takmer 4-tisíc eur. Minister vysoké ceny opakovane obhajoval oblým tvarom budovy, dokumenty BARMO však ukázali, že väčšina nábytku má štandardné, pravouhlé vyhotovenie – za cenami stoja skôr drahé materiály a presne špecifikované referenčné výrobky prevažne talianskych značiek.

Včerajšia prezentácia ukázala, že viaceré produkty nakoniec neboli zakúpené, alebo boli obstarané iné než takzvané referenčné výrobky – viaceré produkty však aj tak doslova šokovali cenou. Napríklad vešiak na kabáty značky Pedrali do Kukurice nakúpili za viac ako 300 eur.

Jednu obrazovku vidno druhú nie

Časť sporných nákupov pritom na mediálnom dni zostala mimo dohľadu. Novinárov minister nezobral do suterénu, kde vzniká rokovacia sála pripomínajúca situačnú miestnosť – s takmer päťmetrovou LED videostenou, šifrovaným audiovizuálnym systémom, stropným poľom mikrofónov a kamerou s umelou inteligenciou, ktorá automaticky sleduje rečníka.

Vybavenie tejto jedinej miestnosti vyšlo podľa rozpočtu na 427-tisíc eur a na naše otázky, kto jej vznik inicioval a prečo v takejto cenovej kategórii, ministerstvo neodpovedalo.

Druhá veľkoplošná obrazovka je naopak na očiach každému okoloidúcemu: na fasáde Kukurice pribudla vonkajšia LED obrazovka s plochou 132 štvorcových metrov za viac než 400-tisíc eur.

Samostatnú zákazku na typizovaný nábytok v hodnote 4,5 milióna eur napokon získala spoločnosť Drevona, ktorá do budovy dodala vybavenie za takmer 3 milióny eur. Opozičná SaS pre tento nákup podala podnet na Generálnu prokuratúru. Podľa poslankyne Martiny Bajo Holečkovej ministerstvo v zmluve nezverejnilo zoznam nakúpeného nábytku ani po žiadosti o informácie.

Hlavné stavebné a dokončovacie práce realizovala firma Sytiq, ktorá vznikla v roku 2019 v holdingu MiddleCap oligarchu Miroslava Výboha, dlhoročného priateľa premiéra Roberta Fica.

Ku konečnému účtu za Kaliňákovo nové sídlo pritom stále chýbajú položky – IT infraštruktúra aj elektroinštalácie prebiehajú v utajenom režime. Koľko napokon zaplatíme za celú premenu bývalého internátu na sídlo ministra, sa tak možno nedozvieme ani po tom, čo sa úradníci nasťahujú.