Slovenské čipy a jadrová veľmoc? Rektor STU odhaľuje, v čom môžeme hrať svetovú ligu (rozhovor)

Slovensko v medzinárodných rebríčkoch vysokých škôl pohorelo, no naša najväčšia technická univerzita napriek tomu hlási nečakaný skok do svetovej elity. Ako sa dá vybudovať úspešná inštitúcia v krajine, kde štát namiesto systémových investícií necháva vedu prežívať na meškajúcich eurofondoch?  

Slovenské vysoké školstvo dlhodobo čelí kritike a v medzinárodných porovnaniach často ťahá za kratší koniec. Kým však vládne analýzy ešte nedávno kreslili pre našu krajinu pesimistický scenár, na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave sa potichu podarilo naštartovať malú akademickú revolúciu.

Rektor STU Maximilián Strémy v rozhovore pre Aktuality.sk búra mýty o stagnácii, pomenúva systémové chyby štátu a vysvetľuje, prečo bez strategických investícií budeme naďalej len „montážnou dielňou“ Európy.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

– ako sa STU podarilo odraziť od dna a skokovo sa prebojovať do prestížnej prvej tisícky svetového rebríčka;

– koľko stojí špičkový fínsky poradca a prečo sa severský model úspechu nedá na Slovensko len tak jednoducho preklopiť;

– v čom spočíva najväčšie riziko financovania vedy cez eurofondy a prečo v investíciách drasticky zaostávame za Českom či Poľskom;

– prečo slovenskej ekonomike hrozí do roku 2035 miliardový výpadok a mal by štát začať regulovať počet študentov na humanitných odboroch;

– máme na Slovensku vôbec šancu konkurovať svetu v takých high-tech oblastiach, ako sú polovodiče, umelá inteligencia či jadrová energetika.

Inštitút pre stratégie a analýzy pri úrade vlády nedávno vydal správu o konkurencieschopnosti Slovenska. V medzinárodnom porovnaní kvality vysokých škôl (podľa rebríčkov Times, QS a ARWU) dopadlo Slovensko v rámci regiónu najhoršie. V rebríčkoch bodovali len Žilinská univerzita a Univerzita Komenského. Ako tento výsledok vnímate z pozície rektora našej najväčšej technickej univerzity?

Som prekvapený, pretože v najnovších rebríčkoch, ktoré vyšli tento rok, sme si významne polepšili. Vo všeobecnom hodnotení prestížneho medzinárodného rebríčka QS sme postúpili do prvej tisícky a v niektorých parametroch sme sa umiestnili lepšie ako Univerzita Komenského. Išlo o hodnotenie predmetov a vedných odborov, takzvaný QS Subject Ranking. Boli sme hodnotení v piatich odboroch, najlepšie na Slovensku.

Spomínaná vládna správa však vychádzala z údajov ešte za rok 2024. V tom čase ste v prvej tisícke zrejme ešte neboli.

To je pravda. Vtedy sme sa v rebríčku QS pohybovali niekde v top 1500. Až v tomto roku sme zaznamenali spomínaný skok do top 1000. V európskom rebríčku technických univerzít EngiRank sme potvrdili pozíciu najlepšej technickej univerzity na Slovensku.

Čomu vďačíte za tento výrazný posun vpred?

Nastavili sme si jasnú stratégiu, vieme, kam smerujeme a kde sa chceme zlepšovať. Tieto rebríčky hodnotia viacero oblastí – od kvality výskumu cez spoluprácu s praxou a priemyslom až po reputáciu medzi domácimi a zahraničnými odborníkmi. Uvedomujeme si, že čím lepšie umiestnenie v rebríčkoch máme, tým lepšie sú naše možnosti financovania.

Inšpirovali sme sa napríklad fínskou univerzitou LUT v Lappeenrante, ktorá má podobný počet študentov ako my. Za posledných 10 až 15 rokov sa z nižších pozícií prepracovala na 380. až 400. miesto na svete. Dokázali to bez výrazného nárastu financií, vďaka systematickejšej práci na úrovni štátu aj samotnej univerzity.

Ako poradcu sme preto angažovali odborníka Jariho Hämäläinena, ktorý si týmto procesom v pozícii prorektora vo Fínsku priamo prešiel. Pomáha nám s nastavením doktorandskej školy, prácou s talentmi aj s medzinárodnou spoluprácou. Už teraz vidíme prvé úspechy v podobe spoločných publikácií a projektov.

Môžete byť konkrétnejší? O aké projekty išlo?

Náš poradca je aplikovaný matematik, čo je prierezový odbor využiteľný v informatike, kybernetike, automatizácii či chémii. Spolu s kolegami z Fakulty elektrotechniky a informatiky na čele s profesorom Oravcom podali projekt zameraný na umelú inteligenciu. Nie je to však len o ňom. V rámci našej európskej aliancie desiatich univerzít sme mali stretnutie priamo v Lappeenrante, kam sme zobrali našich výskumníkov. Vďaka prierezovým témam sa už vytvorili spoločné tímy a očakávame, že sa táto spolupráca bude ďalej rozvíjať.

Je takýto špičkový zahraničný odborník pre slovenskú univerzitu drahý? O akých sumách sa bavíme?

Samozrejme, že jeho práca nie je lacná. Ide o človeka, ktorý nastavoval systém nielen v Lappeenrante, ale aj vo fínskej akadémii vied a celkovo v tamojšom školstve. Konkrétne sumy pre GDPR zverejniť nemôžem, no prínos, ktorý pre nás predstavuje, sa peniazmi ani vyčísliť nedá. Vidíme obrovský posun v myslení a v nastavení procesov.

To však neznamená, že môžeme jednoducho preklopiť fínsky model na Slovensko, to sa nedá. Pre lepšiu predstavu, fínska univerzita hospodári s rozpočtom zhruba 150 miliónov eur.

To je rozpočet porovnateľný s tým vaším.

Áno, ten objem je podobný, ale je tu jeden zásadný rozdiel. Vo Fínsku spravuje budovy a infraštruktúru štát, ktorý do nich aj investuje. U nás sú investičné výdavky do laboratórií plne na našich pleciach a od štátu na ne peniaze nedostávame. Laboratóriá sa u nás historicky budujú výlučne z európskych štrukturálnych fondov, čo považujem za veľkú chybu. Snažíme sa túto tému otvárať, pretože takýto model je neudržateľný.

Prečo to vnímate ako chybu? Nie sú eurofondy na tento účel dobrým zdrojom?

Určite sú to dobre využité zdroje, ale problémom je, že ide o súťažné peniaze. Výzvy sa väčšinou vypisujú s dvoj- až štvorročným meškaním a celý vedecký svet u nás zatiaľ stojí a čaká. Peniaze získajú tí najlepší, ktorí vedia písať projekty, no celkové zdroje sú obmedzené. Chýba nám tu systémová podpora zo strany štátu. Ak nemáte tím so skúsenosťami s eurofondami, nemáte šancu na rozvoj. Spoliehať sa len na európske peniaze je chyba aj preto, že tieto zdroje sa raz skončia. Čaká nás pravdepodobne už len jedno programové obdobie fondov EÚ.

V čom presne je teda problém pri financovaní výskumu cez eurofondy?

Pripravil som si porovnanie financovania vedy a výskumu v rámci krajín V4. Kým v 90. rokoch sme možno viedli, dnes nás Česko, Poľsko aj Maďarsko výrazne predbehli. Česko urobilo v investíciách obrovský skok. Ten vrchol v čerpaní eurofondov, ktorý sme zaznamenali okolo roku 2014, nám síce pomohol vybudovať nové laboratóriá – napríklad Univerzitný vedecký park v Trnave (CAMBO) s urýchľovačom, čo naštartovalo našu desaťročnú spoluprácu s nemeckým Helmholtzovým inštitútom.

Ukazuje sa však, že hoci vieme byť konkurencieschopní, chýbajú nám systematické investície. Sme krajina, ktorej 95 percent exportu zabezpečuje priemysel. Ak chceme konkurovať a priťahovať talenty, nemôžeme to robiť na zastaranej infraštruktúre a na nestabilných súťažných peniazoch. Tie by mali byť len doplnkom na nákup technológií, nie hlavným pilierom fungovania.

Dá sa vyčísliť, koľko peňazí slovenskému výskumu chýba na moderné prístrojové a technologické vybavenie?

Prevádzkové financie pre verejné vysoké školy sú relatívne postačujúce, chýbajú nám však kapitálové výdavky na investície. Presnú sumu nepoviem, ale rozdiel v investíciách medzi nami a Českom za posledné roky je obrovský. Je to ako s futbalovým Slovanom Bratislava – všetci sa tešia, keď sa prebojuje do Ligy majstrov, no potom sme sklamaní z výsledkov. Bez peňazí sa však zázraky robiť nedajú.

Podľa ministerstva smeruje u nás do vedy len približne 1 percento hrubého domáceho produktu (HDP). Európsky priemer je pritom na úrovni 2,2 percenta a samotná EÚ hovorí o dvojpercentnom minime. V prvom rade si musíme jasne povedať, že chceme byť krajinou inovácií, a zadefinovať si priority. Sme príliš malý štát na to, aby sme robili všetko.

Nedávna správa Maria Draghiho o konkurencieschopnosti Európy uvádza, že iba tretina patentov v EÚ sa reálne prenesie do praxe a skomercionalizuje. Prečo je prepojenie akademického výskumu so súkromným sektorom taký problém?

Má to viacero rovín. Pre nás je veľkou príležitosťou prenos patentov do licencií. Druhou cestou sú študentské nápady, startupy a univerzitný inkubátor, ktorý máme na STU už od roku 2005 a je najstarší na Slovensku. V tejto oblasti sme sa za posledné dva roky začali výrazne angažovať. Rozbiehame napríklad inovačný program v spolupráci s americkou univerzitou Georgia Tech, do ktorého zapojíme 100 stredoškolákov.

Čo sa týka Draghiho správy, Európa ako celok skutočne ťahá v premieňaní nápadov na high-tech technológie za kratší koniec v porovnaní s Áziou či Amerikou. Náš inovačný ekosystém a spolupráca medzi firmami a univerzity neboli nikdy nastavené tak silno, aby dokázali generovať nápady, o ktoré by sa mohla oprieť celá ekonomika.

Sme teda na chvoste rebríčka aj v samotných inováciách?

V objeme verejných výdavkov na inovácie sme skutočne na predposlednom mieste. V tejto oblasti pritom platí priama úmera – čím viac verejných zdrojov investujete, tým viac súkromného kapitálu na vedu a výskum pritiahnete. Inovačná sila EÚ stále zaostáva za Áziou a USA, kde je prepájanie súkromných investícií, priemyslu a akademickej pôdy úplne prirodzené. U nás takáto tradícia chýba.

Pamätníci by však namietali, že pred rokom 1989 tu prepojenie univerzít s priemyselnými podnikmi fungovalo dobre. Kam sa vytratilo?

Spolupráca s priemyslom naďalej funguje a STU je v dodávaní technologických riešení pre prax pravdepodobne najsilnejšou slovenskou univerzitou. Čo nám však chýba, sú investície tretích strán do samotného nápadu a spoločného vývoja. Na porovnanie, keď sme navštívili České vysoké učení technické (ČVUT), za minulý rok predali len o jednu licenciu viac ako my. Ani v Česku to teda zatiaľ nie je hlboko zakorenená tradícia.

Viete uviesť nejaký konkrétny úspešný príklad predanej licencie?

V roku 2023 STU kapitalizovala licenciu – mäkká aktívna spájka na ultrazvukové spájkovanie nekovových a kovových alebo dvoch nekovových materiálov pri vyšších aplikačných teplotách. O rok neskôr to bol – nástroj na prekreslenie digitálneho obrázka robotickou kresbou, spôsob prekreslenia obrázka robotickou kresbou a spôsob kalibrácie nástroja. No a v tomto roku sme predali licenciu na panelový blok umožňujúci budovanie cyklotrás na nevyužívaných železničných tratiach a systém montovaných panelových blokov.

Aká je vlastne budúcnosť slovenskej ekonomiky a nášho automobilového priemyslu?

Sme piatou krajinou v EÚ s najvyšším podielom pridanej hodnoty z priemyslu. Naša závislosť od neho je obrovská a musíme tomu prispôsobiť aj naše fungovanie. Priemysel akútne potrebuje absolventov technických a prírodovedných odborov. Pre porovnanie, v Južnej Kórei prijíma špičková technická univerzita KAIST jedno percento najlepších študentov zo stredných škôl orientovaných na STEM (technické a prírodovedné odbory, pozn. red.). Nič podobné u nás neexistuje.

Bol by som rád, keby bola slovenská ekonomika postavená na inováciách a vede, ale to sa nedá urobiť zo dňa na deň. Automobilky u nás zatiaľ realizujú najmä montáž, kým výskum si držia vo svojich domovských krajinách. Na zmenu tohto stavu potrebujeme dlhodobú štátnu stratégiu, ktorá presiahne jedno volebné obdobie a od ktorej sa následne odvinú aj konkrétne kroky v školstve.

Čiže na začiatku musí byť jasná politická vôľa, aby sa strategické priority krajiny nemenili s každou novou vládou?

Presne tak. Hovoriť o inováciách je veľmi jednoduché, no chýbajú nám reálne činy. Platí pritom priama úmera: čím viac verejných zdrojov investujete do spolupráce firiem a univerzít, tým viac pridá aj súkromný sektor. V dlhodobom horizonte sa štátu každé investované euro vráti dvoj- až trojnásobne.

Svetlou výnimkou, do ktorej sme sa zapojili, je výzva Slovenského investičného holdingu na vznik troch investičných fondov v celkovom objeme 90 miliónov eur. Podarilo sa nám vyrokovať, že časť týchto peňazí pôjde priamo na podporu startupov našich študentov z univerzitného inkubátora. Pre predstavu, úspešné firmy, ktoré u nás v inkubátore začínali, ako Daitable či Innovatrics, dosiahli za posledné dva roky spoločný obrat vyše 60 miliónov eur.

Spolupracujú s vami tieto úspešné firmy aj po tom, čo opustili univerzitnú pôdu?

Áno, intenzívne sa ich snažíme vracať späť do nášho ekosystému. Napríklad spomínaný Daitable, ktorý stále sídli v priestoroch nášho Univerzitného centra, sa venuje optimalizácii energetických procesov a nedávno dosiahol desaťmiliónovú valuáciu. Innovatrics je zasa globálnym hráčom v oblasti biometrie. Že naši ľudia majú svetu čo ponúknuť, dokazuje aj nedávny úspech dvoch našich študentov, Izabely Trepáčovej a Denisa Práznovského, doktorandov z FEI STU, ktorí na prestížnej startupovej súťaži v Južnej Kórei ako jediní zastupovali Európu.

Čím zaujali naši študenti, akými nápadmi?

Ich startup UniDiaQ, ktorý absolvoval program START v našom univerzitnom technologickom inkubátore, sa orientuje na využitie AI v športovej diagnostike.

Šéf Slovenských elektrární v najnovšom rozhovore pre Aktuality.sk sa vyjadril, že vďaka dokončovaniu blokov v Mochovciach by Slovensko mohlo hrať prím v jadrovej energetike. Ako vidíte budúcnosť tohto odvetvia?

Energetika je oblasť, v ktorej má Slovensko silnú históriu, vedecké kapacity aj cenné know-how. Chceme na tom stavať, preto plánujeme okolo jadrovej energetiky vybudovať medzinárodné programy a špecializované centrum pre vzdelávanie a výskum. Lídrom tejto iniciatívy bude dekan našej Fakulty elektrotechniky a informatiky.

Priemysel však akútne potrebuje nových ľudí. Na Slovensku máme v prepočte len približne 590 technických absolventov na 100-tisíc obyvateľov, čo je hlboko pod európskym priemerom. Odhaduje sa, že do roku 2035 bude nášmu trhu chýbať až 70-tisíc technicky vzdelaných ľudí. Pre štátny rozpočet to predstavuje obrovské riziko v podobe výpadku HDP v spomínanom roku na úrovni 3,6 miliardy eur. Ak by sme sa pritom dostali aspoň na priemer EÚ, dokázali by sme plne pokryť potreby nášho hospodárstva.

Mal by štát začať regulovať vysoké školstvo tak, aby sme produkovali menej absolventov spoločenských vied a viac technikov?

Na Slovensku máme dnes takmer dvakrát viac absolventov spoločenských a humanitných odborov ako tých technických. Už toto číslo jasne ukazuje, že systém je nastavený zle. Štát musí jasne zadefinovať, ktoré profesie a študijné programy krajina pre svoju budúcnosť potrebuje, a tie následne cielene podporiť, napríklad formou štipendií.

Pokiaľ ide o STU, ministerstvo nás už dnes tlačí do väčšej selektívnosti pri prijímaní študentov. To vítame. Prechádzame z plošného náboru na skutočný výber, aby sme u nás vzdelávali tých najkvalitnejších.

Svetovým trendom sú dnes polovodiče, čipy a umelá inteligencia. Má zmysel, aby sme sa do týchto globálnych pretekov zapájali aj na Slovensku?

Jednoznačne áno. V oblasti čipov a polovodičov sme za posledné tri až štyri roky urobili obrovský pokrok. Náš urýchľovač v Trnave sa priamo podieľa na vývoji a výrobe čipov v spolupráci s nemeckými partnermi. Úzko spolupracujeme aj s Taiwanom a Slovenskou akadémiou vied. Momentálne už máme vybudované čisté priestory a uvažuje sa o spustení ďalších dvoch liniek v Bratislave a Piešťanoch. V tejto oblasti sme plne konkurencieschopní aj v porovnaní so špičkovými zahraničnými inštitúciami a firmami.

Ako však tieto technické smery zatraktívniť pre mladú generáciu?

Mladé talenty pritiahnete v prvom rade modernou infraštruktúrou – kvalitnými kampusmi, internátmi a špičkovými laboratóriami. Na to však potrebujeme jasnú štátnu stratégiu. Pre predstavu: na kapitálové výdavky pre všetky slovenské vysoké školy bolo na tento rok vyčlenených len 5,5 milióna eur. Na STU nám takáto suma nestačí ani na sanáciu havarijných stavov budov, nie to ešte na ich modernizáciu. Rozvoj sa jednoducho nedá financovať len zo súťažných eurofondov, ktoré štát navyše občas po rokoch administratívne zruší.

Štát by vám na to zrejme odpovedal, že v súčasnej rozpočtovej situácii je to dostatočný balík peňazí.

Ponúknem vám skvelý príklad z praxe, ktorý ukazuje, ako sa dá mladým ľuďom ukázať perspektíva. Ešte pred pár rokmi sme mali na štúdium jadrovej energetiky len jednotky záujemcov, pretože Európska únia toto odvetvie nepovažovala za zelené ani perspektívne.

Akonáhle sa rétorika zmenila, jadro bolo uznané ako ekologický zdroj a vláda jasne deklarovala jeho rozvoj, počet uchádzačov u nás stúpol násobne. Mladí ľudia skrátka potrebujú vidieť perspektívu stabilnej kariéry a adekvátneho ohodnotenia. Štát to však musí jasne a nahlas komunikovať.

Otázne je, či sa táto komunikácia a priority opäť nezmenia s príchodom ďalšej vládnej garnitúry.

Presne tak. Musí tu vzniknúť široká celospoločenská a politická dohoda naprieč celým spektrom, že v kľúčových strategických smeroch pôjdeme jednotne bez ohľadu na výsledky volieb. Presne takto to funguje napríklad v Poľsku a to je hlavný dôvod, prečo dnes tak dynamicky napredujú.