Šéf diplomacie USA odsúdil Ortegov zámer zabrániť ďalším voľbám v Nikarague

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio odsúdil vyhlásenie Daniela Ortegu, ktorý avizoval koniec volieb v Nikarague. Hovorí o odhalení diktatúry.  

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok ostro skritizoval vyjadrenia nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu, podľa ktorého sa v krajine už nemajú konať žiadne voľby, aby opozícia nemohla prevziať moc. Informovala o tom agentúra AFP, na ktorú sa odvoláva tlačová agentúra TASR.

• Daniel Ortega vyhlásil, že v Nikarague sa už nemajú konať voľby.
• Marco Rubio označil Ortegove slová za dôkaz autoritárskej povahy režimu.
• Spojené štáty a Európska únia uvalili rozsiahle sankcie na Nikaraguu.
• Rosario Murillová sa stala spoluprezidentkou a prezidentský mandát predĺžili na šesť rokov.
• Opozičný politik Félix Maradiaga považuje Ortegove vyjadrenia za prejav strachu, nie sily.

Rubio vo svojom vyhlásení uviedol, že Ortegovo tvrdenie, podľa ktorého sa za vlády jeho rodiny v Nikarague už nebudú organizovať voľby, podľa neho odhaľuje skutočný autoritársky charakter tamojšieho režimu.

Medzinárodný tlak

Šéf americkej diplomacie zároveň vyzval ostatné štáty, aby postupovali koordinovane a dali nikaragujskej vláde najavo, že nemôže počítať s pokračovaním „bežných vzťahov“ s medzinárodným spoločenstvom.

Ortega svoje najnovšie vyhlásenia predniesol počas osláv výročia sandinovskej revolúcie z roku 1979. V prejave avizoval, že v Nikarague už nemajú prebiehať voľby, v ktorých by sa opozícia mohla pokúsiť získať moc. Pripomenul pritom svoju účasť na zvrhnutí proamerického diktátora Anastasia Somozu, na ktorom sa podieľal ako 33-ročný revolucionár.

Koncentrácia moci

Daniel Ortega, bývalý ľavicový partizán, je pri moci nepretržite od roku 2007. Funkciu prezidenta zastával aj po revolúcii v rokoch 1985 až 1990. Podľa Spojených štátov sa Nikaragua pod jeho vedením zmenila na diktatúru, čo Washington sprevádza rozsiahlymi sankciami. Tie sa týkajú 2350 predstaviteľov režimu a ich rodinných príslušníkov. Sankčné opatrenia prijala aj Európska únia.

Nie je zatiaľ známe, akým konkrétnym spôsobom chce Ortega formálne zrušiť voľby. Posledné hlasovanie sa konalo v roku 2021 a podľa medzinárodných pozorovaní sprevádzali tento proces viaceré nezrovnalosti. Začiatkom minulého roka parlament schválil ústavnú zmenu, ktorou sa dovtedajšia viceprezidentka a prezidentova manželka Rosario Murillová stala „spoluprezidentkou“ a mandát prezidentského páru sa predĺžil na šesť rokov. Podľa agentúry Reuters majú Ortega a Murillová pod kontrolou prakticky všetky kľúčové zložky štátnej moci vrátane armády a justície.

Strach, nie sila

K Ortegovej rétorike sa vyjadril aj opozičný politik Félix Maradiaga, ktorý kandidoval na prezidenta a v rokoch 2021 až 2023 bol v Nikarague väznený. Po prepustení bol spolu s ďalšími odporcami režimu vyhostený do Spojených štátov.

Maradiaga pre agentúru Reuters uviedol, že Ortegove najnovšie vyjadrenia vníma skôr ako prejav obáv než dôkaz sily. Podľa neho prezident verejne priznal, že jeho cieľom je znemožniť, aby sa jeho režim musel konfrontovať s akoukoľvek formou demokratickej súťaže.