Putin pritvrdil: Mier podmieňuje dobytím celého Donecka, Ukrajine už nechce vrátiť ani meter

Kremeľ podľa zistení agentúry Bloomberg sprísnil svoje územné požiadavky voči Ukrajine. Vladimir Putin sa údajne nechce vzdať ani menších častí Sumskej a Charkovskej oblasti, ktoré ruská armáda okupuje, a plánuje z nich vytvoriť „nárazníkové pásmo“. K rokovaciemu stolu by sa Moskva mohla vrátiť až po dobytí celej Doneckej oblasti. Kremeľ však správu označil za špekuláciu.  

Rusko už nie je pripravené vrátiť Ukrajine žiadne z okupovaných území ako súčasť prípadnej mierovej dohody. Agentúra Bloomberg o tom informovala s odvolaním sa na tri osoby oboznámené s postojmi Kremľa.

Ruský prezident Vladimir Putin je podľa nich naďalej odhodlaný vojensky ovládnuť celú Doneckú oblasť. Zároveň má v úmysle ponechať pod ruskou kontrolou aj obsadené územia pri hraniciach v Sumskej a Charkovskej oblasti, ktoré Moskva označuje za budúce bezpečnostné či nárazníkové zóny.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu popoludní správu odmietol. Článok Bloombergu podľa neho patrí do kategórie špekulácií, ktoré netreba brať vážne. Na pôvodnú žiadosť agentúry o vyjadrenie pritom Kremeľ nereagoval.

Z ústupku má byť nárazníkové pásmo

Postoj Moskvy sa má zásadne odlišovať od predstáv, o ktorých Putin vlani v auguste rokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na vojenskej základni v Anchorage na Aljaške.

Podľa zdrojov Bloombergu sa vtedy diskutovalo o variante, pri ktorom by Rusko ustúpilo z menších okupovaných území v Sumskej a Charkovskej oblasti. Výmenou by Ukrajina prenechala Moskve celý Donbas vrátane tých častí Doneckej oblasti, ktoré ruské vojská nedokázali obsadiť.

Žiadny dokument však prezidenti nepodpísali a po summite nebola oznámená dohoda ani prímerie. Moskva napriek tomu celé mesiace hovorila o údajných dohodách, porozumení alebo o „duchu Anchorage“.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tento ruský výklad otvorene odmietol. Na Aljaške bol podľa neho predložený návrh, ale nevznikla dohoda. Keby existovala, vojna by sa už skončila, vyhlásil Rubio. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov namietal, že ak Washington predložil návrhy a Putin s nimi súhlasil, nemožno podľa Moskvy tvrdiť, že k žiadnemu porozumeniu nedošlo.

Napokon aj Putin koncom júna priznal, že v Anchorage „naozaj neboli žiadne dohody“ a že nikto nič nepodpísal. Tvrdil však, že ruská strana prijala kompromisy, ktoré jej navrhli americkí vyjednávači.

Podľa Bloombergu teraz Moskva považuje toto neformálne porozumenie za prekonané. Kremeľ má tvrdšiu americkú rétoriku, podporu nových sankcií a pokračujúcu vojenskú pomoc Ukrajine vnímať ako dôkaz, že Washington sa od niekdajších návrhov odklonil. K sprísneniu ruskej pozície mali prispieť aj ukrajinské útoky na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí.

Najprv celý Doneck, až potom rokovania

Dva zdroje blízke Kremľu agentúre Bloomberg povedali, že Rusko by sa mohlo vrátiť k rokovaniam až po obsadení celej Doneckej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany malo Putina ubezpečiť, že armáda tento cieľ splní do konca roka 2026. Ani časť ruského vojenského vedenia však údajne takýto termín nepovažuje za realistický. Podľa zdroja blízkeho rezortu obrany by boje o celý región mohli trvať najmenej do roku 2027.

Kremeľ už v minulosti opakovane stanovoval termíny na dobytie Donbasu, ktoré sa nenaplnili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom júna vyhlásil, že ruské vedenie od začiatku rozsiahlej invázie určilo armáde už 15 rôznych lehôt na obsadenie Doneckej oblasti.

Rusko síce na východe Ukrajiny naďalej útočí a na niektorých úsekoch postupuje, jeho úspechy však nezodpovedajú rýchlosti, akú by si vyžadovalo splnenie maximalistických územných cieľov.

Inštitút pre štúdium vojny uviedol, že ukrajinské jednotky v oblasti Oleksandrivky oslobodili viac ako 400 štvorcových kilometrov. Podľa odchádzajúceho hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského získala Ukrajina od začiatku roka späť približne 700 štvorcových kilometrov územia. Tieto údaje pochádzajú z ukrajinskej strany a nie všetky možno nezávisle overiť, potvrdzujú však, že situácia na fronte nie je jednostranná.

Údery na rafinérie zasiahli Rusov pri čerpacích staniciach

Kyjev zároveň zintenzívnil útoky na ruskú energetickú a logistickú infraštruktúru. Ukrajinské drony zasiahli rafinérie, sklady palív, dopravné uzly aj elektrické rozvodne.

Podľa agentúry Reuters klesla ruská produkcia benzínu začiatkom júla približne na úroveň 65 percent bežnej sezónnej spotreby. Moskva musela presmerovať dodávky zo Sibíri a Uralu, zvýšiť dovoz z Bieloruska a začať privážať palivo aj z Indie, aby ochránila zásobovanie hlavného mesta.

Najhoršie následky pocítil okupovaný Krym. Tamojšie úrady zaviedli prídelový systém na pohonné látky a obmedzili niektoré turistické a spoločenské aktivity. Časti polostrova zároveň postihli výpadky elektriny po ukrajinských útokoch na rozvodne a ďalšie energetické zariadenia.

Útoky síce samy osebe neznamenajú strategický zvrat vo vojne, zvyšujú však hospodárske náklady Moskvy a zasahujú oblasti, ktoré Kremeľ ešte donedávna prezentoval ako bezpečné zázemie.

Mierové rokovania zamrzli

Diplomatické úsilie o ukončenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo rozsiahlou inváziou vo februári 2022, sa prakticky zastavilo. Po troch kolách rozhovorov v Istanbule v roku 2025 nasledovali začiatkom tohto roka rokovania v Abú Zabí a Ženeve za účasti Spojených štátov.

Vo februári sa však proces prerušil, keď Washington presunul pozornosť na vojnu s Iránom. Peskov 16. júla povedal, že Kremeľ momentálne nevidí žiadne bezprostredné vyhliadky na obnovenie rozhovorov, hoci formálne tvrdí, že zostáva rokovaniam otvorený.

Ukrajina odmieta odovzdať Rusku územia, ktoré Moskva vojensky nedobyla. Navrhuje, aby sa diplomacia začala na súčasnej frontovej línii a aby počas rokovaní platilo úplné prímerie.

Zelenskyj v otvorenom liste Putinovi uviedol, že súčasná línia bojov musí byť východiskovým bodom diplomacie. Kyjev je podľa neho pripravený zastaviť paľbu na celý čas rokovaní, pričom dodržiavanie prímeria by mohli monitorovať Spojené štáty.

Moskva dočasné prímerie odmieta s argumentom, že by Ukrajine poskytlo čas na preskupenie a doplnenie síl. Trvá na komplexnej konečnej dohode, ktorej súčasťou by však podľa jej požiadaviek mali byť rozsiahle územné ústupky Kyjeva.

Najnovšie zistenia tak naznačujú, že priepasť medzi oboma stranami sa nezmenšuje, ale prehlbuje. Ukrajina chce začať rokovania zastavením bojov na súčasnej línii. Putin podľa zdrojov Bloombergu podmieňuje návrat k diplomacii ďalším vojenským víťazstvom a požaduje viac územia než pred rokom. Mier preto zostáva v nedohľadne.

Témy:
Vladimir Putin
vojna na Ukrajine

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.