Po výstreloch v Handlovej: rekonštrukcia kritických sekúnd, správa komisie aj zmätky pri vyšetrovaní
obchodnyregister
2026.07.26.
Analýza udalostí po streľbe na premiéra: od priebehu útoku cez reakcie ochrankárov a kritický pohľad profesionálov až po zdravotný stav predsedu vlády, ktorý sa stal politickým nástrojom. Kým českí bezpečnostní špecialisti poukazovali na konkrétne chyby, správa komisie priniesla vlastný pohľad na sekundy, ktoré rozhodovali o živote premiéra.
V júni uplynulo 20 rokov odvtedy, čo Smer vyhral voľby a Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom. Dnes je pri kormidle po štvrtý raz. A my mu nastavujeme zrkadlo. Aj v knihe Fico – Posadnutý pomstou, ktorú zverejňujeme na pokračovanie. Kniha zachytáva udalosti od predčasných parlamentných volieb v septembri 2023 do začiatku roka 2025.
Čo robila ochranka?
Atentátnik vystrelil na premiéra päťkrát za necelé štyri sekundy. Štyrikrát ho trafil. Až potom ho spacifikovala ochranka. Bola jej reakcia dostatočne rýchla? Nepodcenili prípravu na rokovanie vlády a bezpečnostné opatrenia?
Otázok bolo viac, ale mali spoločného menovateľa – zodpovednosť úradu pre ochranu ústavných činiteľov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok o tom odmietal hovoriť. Stál za šéfom ochranky Pavlom Krejčím.
Keď sa redaktorka Aktuality.sk Michaela Paulovič deň po atentáte opýtala, či by mal urobiť šéf úradu pre ochranu ústavných činiteľov gesto a odstúpiť, podpredseda vlády Kaliňák reagoval podráždene: „Toto nie je hudobná súťaž, kde treba robiť nejaké gestá.“
Ešte emotívnejšie reagoval minister vnútra Šutaj Eštok.
„Viete, kde bol Pavol Krejčí včera? Včera bol v Handlovej. Viete, aký mal včera oblek? Celý od krvi. Celý od krvi. Pretože na rozdiel od ľudí, ktorým aj vy dávate priestor, bol medzi tými policajtmi a bol priamo tam. Stál priamo pri premiérovi. Odkedy nastúpil na úrad, robí všetko pre to, aby sa policajný zbor nevenoval nákupu luxusných áut v červenej koži, ale aby zabezpečil to, že ochranári budú mať riadny výcvik, ktorý za tri a pol roka nemali. Aby sa im venoval personálne, aby boli dostatočné kapacity, aby sme sa nemuseli strachovať, že nám pôjde strážiť ústavných činiteľov. Aby s nimi pracoval. Taký je dnešný šéf úradu ochrany ústavných činiteľov. Že bol na mieste a mal celý oblek od krvi.“
Krejčí sa stal šéfom ochranky ústavných činiteľov v novembri 2023 po predčasných parlamentných voľbách. Vymenoval ho Šutaj Eštok. Bol to človek Hlasu. Na videách zo streľby ho vidno, až keď postrelený premiér leží na zemi a keď jeho ľudia odnášajú zraneného Fica do auta – Krejčí im otvára zadné dvere na pristavenej vládnej limuzíne.
Krika efšéfa polície Hamrana
Bývalý policajný prezident Štefan Hamran po atentáte kritizoval prácu premiérovej ochranky.
„Vládol tam chaos, to je zrejmé a je to zlyhanie. Mali okamžite naložiť premiéra do auta a hneď s ním odchádzať preč. V tej chvíli totiž neviete, či nie je útočníkov viac. Chránenú osobu potrebujete čo najskôr dostať do bezpečia. Ak sa nemýlim, pán Fico pred pár týždňami sám hovoril o hrozbách, že by niekto mohol strieľať na politikov. Pýtam sa, ako tieto hrozby boli analyzované, kto ich vyhodnocoval. (…) Zjavne tam vládol chaos a to nie je dobré. Je dôležité chránenú osobu zobrať na miesto, kde jej vedia poskytnúť kvalifi kovanú pomoc. Niekedy sa vám môže javiť, že priestrel je čistý, zranený nevykrváca, to však neviete na mieste s istotou zistiť. Nechápem, načo sa tam ochrankári ešte motali a utekali k spacifi kovanému útočníkovi. Však tam boli uniformovaní aj neuniformovaní policajti.“
Pýtal sa tiež, ako boli vyhodnocované možné hrozby na premiéra. Veď len pár týždňov predtým Fico hovoril o obave z vraždy niektorého z popredných vládnych politikov.
„Ak sa rozhodlo, že do davu môže ísť, majú byť v ňom príslušníci kriminálnej polície, ktorí sú neidentifikovateľní. Sú tam na to, aby preverili, či v dave nie je nejaký rizikový prvok, ktorý by mohol zaútočiť. Sú tam na to, aby odhaľovali riziká, aby vykonávali typológiu ľudí zúčastnených v dave. Kto sa správa agresívne, kto sa správa podozrivo, kto má pri sebe predmety, kto robí pohyby, ktoré sú defi nované ako nebezpečné,“ hodnotil prácu ochranky Hamran.
„Mali tam byť kriminálni policajti, policajti špecializovaného útvaru alebo špeciálna jednotka Lynx Commando, ak mali informácie, že premiérovi hrozí nebezpečenstvo. Ja ako veliteľ Lynxu sme s pôvodným riaditeľom ochranky nasadzovali našich príslušníkov, dokonca aj ostreľovačov. Vždy. Je to nevyhnutné, najmä keď máte informácie, že nejaký občan môže zaútočiť na premiéra tejto krajiny.“
Členovia elitnej ochranky podľa Hamrana prisahajú, že budú chrániť s nasadením vlastného života.
„Oni by mali mať na sebe telové vesty. Keď vedeli, že môže hroziť taký incident, mohli dať telovú vestu aj premiérovi. V prípade zásahu do kritického téčka by bol proti krátkej ručnej
zbrani a tomu kalibru chránený. Zrejme sa tak nestalo, premiér vestu nemal, ochrankár pred ním nestál. Očakával by som, že keď ide premiér do davu, tak bude ochrankár stáť pred ním, aby robil akúsi bariéru medzi ním a davom. Keď pred ním nejde, premiér potom predstavuje otvorený terč,“ tvrdil Hamran.
Pohľad profesionálov z Česka
Podobne sa vyjadroval aj bývalý ochrankár českého prezidenta Aleš Lehký, ktorý organizoval napríklad ochranu prezidenta Miloša Zemana.
„Čo som videl, tak perimeter a oddelenie davu od príjazdovej cesty boli veľmi dobre obsadené. Oddelenie od kultúrneho domu malo fyzické bariéry, čo je správne. Účastníkov tam veľa nebolo. Policajti v civilnom odeve, ktorí boli za davom, sledovali prichádzajúcich a vykonávali tam dohľad, mohli byť bližšie k ľuďom. Nepoznám však potenciál nebezpečia, ktoré bolo dopredu vyhodnotené.“
Čo sa týka rozmiestnenia ochrankárov okolo premiéra, v tomto nebol kritický.
„Hlavný ochrankár sa držal po pravici vzadu, sprievodní ochrankári išli po ľavici a pravici k davu. Princíp by mal byť taký, že by mali byť čo najviac naviazaní na chránenú osobu a natesno ho strážiť. Súčasne sa musia pozerať na natiahnuté ruky, ktoré k nemu ľudia vystierajú. Niektorí ochrankári by sa mali pozerať aj do davu, sledovať, či sa tam niekto nepresúva. Treba to trošku monitorovať. Sám premiér si musí povedať, či chce mať ochranku veľmi blízko. Niektoré chránené osoby nám to totiž sťažujú, lebo chcú napríklad dobrú fotografi u. Pokiaľ by bolo zvýšené riziko, tak by som sa čo najviac snažil tlačiť k chránenej osobe, sledovať podané ruky ľudí a pozerať sa do davu.“
Problémy však videl pri odchode, keď Roberta Fica nakladali do auta.
„Odjazd bol nekoordinovaný a bola tam panika. Až v závere pri odchode sa objavil nejaký veliteľ alebo niekto, kto to tam organizoval. Taktika sa tam trochu rozpadla a vidno, že v panike niekto neorganizovane nakladá premiéra do auta. Niekto sa zase snaží obehnúť auto a otvoriť zadné dvere, zrejme v dobrej viere asi chcel pomôcť premiéra natiahnuť do auta a pomôcť z tej druhej strany,“ pokračoval Lehký.
Bývalý príslušník policajného útvaru rýchleho nasadenia v Českej republike, vojak a neskôr inštruktor sebaobrany Lumír Němec nám v rozhovore povedal, že najväčším pochybením pri atentáte na Fica bol ochranný box okolo premiéra – teda ochranná formácia.
„Vzdialenosť tých ľudí od premiéra sa odvíja od prostredia, kde sa pohybujete. Na poli môže byť väčšia, v okamihu, ako idete medzi ľudí, musia byť ochrancovia blízko chránenej osoby. Keďže toto bolo v dave, mohli byť pri ňom bližšie. To je však otázka nastavenia. Chránená osoba vám môže povedať: ,Nelepte sa na mňa, nechcem, aby tí ľudia mali dojem, že ich odo mňa odtláčate.‘ Vždy narážate na to, že jedna vec je, čo chce bezpečnostná služba, a druhá, čo chce chránená osoba. Ochrana vždy znamená obmedzenie. Ľudia chcú byť chránení, ale nechcú byť obmedzovaní, čo dosť dobre nejde.“
A bol ešte konkrétnejší: „Zásadné pochybenie je v tom, že jeden z členov ochranného tímu – ten, ktorý stál vpravo od premiéra – sa díval inam, ako sa dívať mal. Ochranný tím je zložený z niekoľkých osôb – môžu byť tri, štyri alebo aj šesť a ich úlohou je chrániť perimeter. Potom je osobný ochranca, ktorého jedinou úlohou je ochrana chránenej osoby. Každý v blízkosti chránenej osoby má presne vymedzenú časť perimetra, ktorú má chrániť. Väčšinou sa to rozdeľuje podľa hodinových ručičiek. Ak sú štyria, tak si rozdelia ciferník na štyri časti a vedia, ktorá je tá ich. V okamihu útoku bolo úlohou ochrancu vpravo od premiéra strážiť perimeter od jednej do troch hodín. V danom okamihu, keď došlo k útoku, sa namiesto toho, aby sa díval do svojho perimetra, pozeral niekam medzi desiatou a jedenástou hodinou.“
Hoci situáciu analyzoval len na základe videa, bol presvedčený, že keby sa ochrankár pozeral do svojej časti perimetra, tak by strelca stopercentne zaregistroval skôr, pretože na videu bolo vidieť, ako útočník vyťahuje zbraň. Tým, že sa to odohralo v priebehu pár sekúnd, nie je jasné, či by streľbe dokázal zabrániť. Ale mohol by reagovať napríklad výkrikom „Zbraň!“, čo by mohlo prispieť k efektívnejšej ochrane premiéra.
Kritizoval tiež, že sa všetci ochrankári vrhli na strelca a ani jeden nechránil postreleného premiéra, čo mohlo byť riziko, ak by atentátnikov bolo viac – čo v tej chvíli niekto nevedel.
Inšpekcia spustila kontrolu
Napriek tomu minister vnútra odmietal čo i len diskusiu o kvalite zásahu premiérovej ochranky. Tvrdil, že prísnejšie opatrenia boli už len počas výjazdového slovensko-ukrajinského rokovania vlády.
Podľa informácií relácie Reportéri RTVS v úrade pre ochranu ústavných činiteľov nastali už krátko po incidente personálne zmeny – niektorých ochrankárov, ktorí boli s Ficom v Handlovej, postavili mimo služby.
„Aktuálne je vami spomínaný prípad v štádiu vyšetrovania Úradom inšpekčnej služby, preto z uvedeného dôvodu i z takticko-bezpečnostných dôvodov nemôžeme poskytnúť bližšie informácie,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Hovorkyňa policajnej inšpekcie Andrea Dobiášová potvrdila, že inšpekcia spustila kontrolu v súvislosti so zásahom policajtov úradu pre ochranu ústavných činiteľov.
Keď premiér hovoril mesiac pred atentátom o hrozbe útokov na vládnych politikov, možno to bola len jeho politická hra. A možno išlo o reálnu hrozbu, ale potom bola skutočne na mieste otázka, čo robili operatívci SIS a policajného zboru.
Z akých informácií vychádzali pri analýze hrozieb, keď o Jurajovi Cintulovi hovoril Šutaj Eštok po atentáte ako o osamelom vlkovi, ktorý sa sám radikalizoval? Dá sa vôbec predchádzať útokom osamelých vlkov? Ak áno, prečo mu nezabránili?
A ak nie, urobili v prípravách naozaj všetko pre to, aby chránili predsedu vlády? Prečo nemal premiér nepriestrelnú vestu, keď existovali vážne bezpečnostné riziká vrátane útokov?
Slovenská informačná služba nekomentovala ani po atentáte vyjadrenie Fica o hrozbe útoku. Aby sa tomu vyhli, argumentovali utajovanými skutočnosťami. Okrem politických deklarácií sa Pavol Gašpar, ktorý začal viesť SIS skutočne neštandardným spôsobom, vyjadril, že tajní postupujú v úzkej súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní a prijímajú všetky bezpečnostné opatrenia na ochranu bezpečnosti Slovenskej republiky a jej obyvateľov.
Osobne sa po viacerých konzultáciách s expertmi prikláňam k názoru, že Ficove slová o hrozbe útokov na vládnych politikov boli viac politickou hrou ako reálnou hrozbou. Ale to je dnes už vlastne jedno.
Pätnásteho mája 2024 sme boli svedkami prvého atentátu na politika, špeciálne na predsedu vlády, ktorý v nemocnici bojoval o život.
(Ne)pochybenie
„V momente rozhodnutia predsedu vlády SR odísť z miesta konania boli bezodkladne uzrozumení všetci slúžiaci policajti úradu pre ochranu ústavných činiteľov rádiostanicou, tí vykonali bezpečnostné opatrenia na odjazd chránenej osoby z miesta konania akcie,“ takto sa začína opis priebehu z útoku na Roberta Fica, ktorý je súčasťou správy o postupe príslušníkov policajného zboru na úrade pre ochranu ústavných činiteľov.
Krátko po streľbe na premiéra čelili ochrankári kritike. Veď im skoro zabili chránenú osobu – predsedu vlády. Neochránili ho.
Riaditeľ úradu pre ochranu ústavných činiteľov zriadil komisiu na preskúmanie postupu policajtov. Tá študovala dostupné zverejnené videá, materiály, dokumenty, preskúmala a analyzovala postup policajtov od začiatku prípravy bezpečnostných opatrení až po evakuáciu postreleného Fica do handlovskej nemocnice.
Príprava na handlovské výjazdové rokovanie sa začala vyše dva týždne pred ním. Poverený pracovníci ochrany o ňom vedeli od 26. apríla. Po tom, ako dostali plánovaný program, prišli na rad bezpečnostné opatrenia. Tie sa týkali technického aj taktického hľadiska.
Operatívci zhromažďovali informácie a analyzovali bezpečnostnú situáciu. V spolupráci s prievidzskou políciou preverili nehnuteľnosti, prevádzky a záujmové osoby, ktoré by mohli narušiť alebo ohroziť vládny výjazd.
Celkovo sa pozreli na 287 osôb. Nezistili však nič, čo by naznačovalo možnú hrozbu.
Ministerstvo zdravotníctva požiadali o zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. To malo rozhodnúť, že poskytovateľom bude 50 kilometrov vzdialená Nemocnica s poliklinikou v Trenčíne. Ľudia z ochrany verejných činiteľov sa však podľa vyšetrovacej správy napriek tomu už v predstihu pripravili preventívne na možnosť, že by išli do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia.
Zaujímavé je, že ani ministerstvo zdravotníctva a ani organizátor podujatia nezabezpečili na mieste akcie sanitku s kvalifikovaným zdravotníckym personálom.
Pred výjazdom sa všetci zainteresovaní stretli ešte raz – 14. mája, teda deň pred odchodom. Boli na ňom pracovníci úradu vlády, členovia výjazdu úradu ochrany a predstavitelia zložiek, ktoré na organizácii participovali. Potvrdili si program, prešli posledné úpravy bezpečnostných
opatrení a urobili inštruktáž veliteľa výjazdovej skupiny pre prítomných policajtov. Tým sa stal starší referent – špecialista s 15-ročnou praxou v polícii. Veliteľom bezpečnostných akcií bol 148-krát.
Takže čo sa stalo na mieste, keď ochranka naplánovala odchod Roberta Fica do auta?
„Predseda vlády sa pri odchode nečakane a náhle rozhodol ísť pozdraviť verejnosť, pričom pre ochranný tím bolo nevyhnutné prispôsobiť ochranné opatrenia v súvislosti so situáciou, ktorá nastala,“ uvádza sa v správe.
Ochranný tím sa teda preskupil podľa situácie, ktorá nastala. Museli tomu prispôsobiť aj ochranné opatrenia.
„Počet ochrancov v momentálnej situácii umožňoval v tej chvíli dostatočnú ochranu predsedu vlády. Jednotlivé procesy sú automatické, vyplývajú totiž z pohybu chránenej osoby a vzájomného poznania sa ochranného tímu,“ píše sa v správe.
„Po príchode predsedu vlády k verejnosti stojacej za bezpečnostnou zábranou došlo pred podaním si ruky k streľbe na predsedu vlády, pričom páchateľ atentátu stál v dave asi 20 ľudí a nejavil žiadne známky podozrivej aktivity. V tom čase nebola pozícia ochranného tímu ustálená, ako je to bežné pri podávaní rúk chránenej osoby s davom, ochrancovia boli v pohybe.“
Po pristúpení Roberta Fica k ľuďom vystrelil atentátnik päťkrát v rozmedzí troch sekúnd od momentu tasenia zbrane. Prvý výstrel nastal 0,66 sekundy od tasenia a reakcia ochrankára na ruku so zbraňou bola 1,2 sekundy, odkedy páchateľ tasil zbraň.
„Po druhom výstrele ochranca strháva útočníkovi zbraň mimo tela predsedu vlády, pričom sa snažil kontrolovať hlaveň zbrane, aby znížil následky útoku. Bezprostredne po prvom výstrele reagoval aj ochranca stojaci v dave a po správnej vizuálnej identifi kácii útočníka, pôsobením páky na hlavu a krk útočníka eliminoval,“ uvádza správa komisie.
Posledný výstrel podľa nej zaznel 2,3 sekundy od prvého výstrelu. Štvrtý výstrel sa odrazil od premiérovho tela, pričom nešlo o priamy zásah. Piaty výstrel z útočníkovej zbrane nikoho nezasiahol. Zrejme preto, že zbraň už bola jedným z ochrankárov tlačená mimo ľudí. Vyosil ruku útočníka smerom k zemi.
„Ani okamžitou reakciou policajtov nebolo možné zabrániť výstrelom, nakoľko útok bol vedený z bezprostrednej blízkosti skupiny stojacich občanov, bez varovných signálov,“ uvádza správa.
Stala sa však iná vec, na ktorú upozornila komisia: „Osobný ochranca vplyvom vrodenej pudovej reakcie na výstrel odskočil opačným smerom, od predsedu vlády a nezachytil ho. Súčinnosť osobného ochrancu a predsedu vlády tesne pred a po útoku je možno hodnotiť ako nie dostatočnú.“
Evakuácia postreleného premiéra sa začala päť sekúnd od posledného výstrelu a celkový čas od jej začiatku po zatvorenie dverí na vládnej limuzíne s Ficom bol 13 sekúnd. Auto sa pohlo 25 sekúnd od prvého výstrelu.
Premiér dostal prvú pomoc už od svojho ochrankára a v miestnej poliklinike bol do dvoch a pol minúty od tasenia zbrane.
O 15:17 priletel vrtuľník záchrannej služby a o 15:40 odletel so zraneným predsedom vlády do fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici. Podľa komisie bola „rýchlosť reakcie na útok správne rozhodnutie, evakuácia do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia a poskytnutie prvej pomoci sa ukázali ako činnosti podstatné pre záchranu života predsedu vlády“.
Komisia v správe tvrdí, že ochranka nemôže zakázať chránenej osobe prístup k davu, ak nie je dostupná žiadna informácia o ohrození, a že na verejnom priestranstve je nereálne vykonávať kontrolu všetkých osôb spojenú s bezpečnostnou prehliadkou: „Identifi kácia tzv. osamelého vlka je skôr otázkou náhody.“
Hoci minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po atentáte o bezpečnostných opatreniach v Handlovej tvrdil, že „prísnejšie boli už len počas výjazdového slovensko-ukrajinského rokovania vlády“, v správe sa nič také neobjavilo.
Informačná operácia
Komunikácia o zdravotnom stave Roberta Fica aj o vyšetrovaní atentátu bola od začiatku neprehľadná a veľmi podozrivá. Bola pod kontrolou ministrov Kaliňáka a Šutaja Eštoka, čo nie je nič štandardné a nevzbudzuje to dôveru.
Tak akosi prirodzene sme čakali, že sa k zdravotnému stavu predsedu vlády bezprostredne po prvej operácii vyjadria ošetrujúci lekári alebo aspoň zodpovedný lekár či šéfk a Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Namiesto toho sme museli pracovať len so strohou informáciou zo statusu na Ficovej facebookovej stránke, že bol viacnásobne postrelený a že sa aktuálne sa nachádza v život ohrozujúcom stave.
Dosť málo, aby to mohla byť relevantná informácia, ale dosť veľa na špekulovanie. Hlavne keď sa objavovali rôzne informácie – niektoré hovorili dokonca o tom, že premiéra museli oživovať. Preto sa čakalo, čo o jeho stave povedia lekári. Lenže namiesto nich informovali ministri obrany a vnútra.
Akoby sme boli uprostred vojenského konfliktu alebo nejakej mimoriadnej bezpečnostnej operácie. Mimochodom, aj v takom prípade by sme asi čakali na vyjadrenia veliacich generálov alebo policajných funkcionárov. Nie na politikov, ktorých politické záujmy môžu prekryť alebo ovplyvniť vecnú stránku témy, o ktorej informujú.
Na prípad bolo uvalené informačné embargo. Teda okrem ministrov Kaliňáka a Šutaja Eštoka. A hovorili aj veci, ktoré boli rozporuplné.
Zdravotný stav premiéra sa stal politickou témou, súčasťou politickej stratégie. Niekto by povedal informačnej operácie. Až po čase začala informácie o vývoji premiérovho zdravia zverejňovať nemocnica – na Facebooku. Boli to zvyčajne len dve-tri vety.
Viac sa rozhovoril až Erik Kaliňák, ktorý patril do Ficovho poradného tímu a počas predvolebnej kampane sa venoval najmä tvorbe videí na sociálne siete Smeru. Na politickom mítingu v Kysuckom Novom Meste hovoril o konkrétnych zraneniach Roberta Fica.
„Bol som tam na mieste, rozprával som sa s lekármi a boli to milimetre, ktoré rozhodovali o tom, či dôjde k porušeniu niečoho zásadného a bude to fatálne. Trafi lo to tenké črevo tak, že síce bolo päťkrát prestrelené, ale lekári vykonali zázraky.“
Čiže nebola to oficiálna tlačová beseda, ale politický míting. A opäť raz nikto nevedel overiť pravosť a vierohodnosť týchto jeho slov.
Robert Fico bol ťažko zranený, bojoval o život. Lenže ministri jeho vlády ho vykresľovali aj ako obeť politickej štvanice, ktorú proti nemu mali viesť opozícia, „liberálne médiá“ a mimovládky.
Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter konšpiroval, či za atentát nenesie zodpovednosť aj prezidentka Zuzana Čaputová, pretože nevypísala referendum a skorší termín predčasných volieb. Richter prehliadol alebo úmyselne ignoroval fakt, že referendovú otázku označil Ústavný súd za problematickú a o termíne predčasných volieb rozhodovali poslanci parlamentu a nie hlava štátu.
Nezabúdajme na uniknuté video nahraté v budove polície, ktoré, zdá sa, mohlo mať jasný cieľ – živiť príbeh o strelcovi zradikalizovanom médiami a opozíciou. Sedelo to do toho, ako sa k atentátu vyjadroval Robert Kaliňák. On deň po atentáte hovoril o Jurajovi Cintulovi ako o zradikalizovanom pacifi stovi, básnikovi, o encyklopedickom príklade vývoja pacifistu vo vraždiaceho radikála. A že sa to dialo pod prísunom informácií, ktoré rozhodne nenazveme mierové.
Tento naratív vehementne živili aj ďalší vládni politici – najmä Ľuboš Blaha a Andrej Danko.
Z príbehu Juraja Cintulu si vybrali len to, čo ich zaujímalo. Napríklad, že napísal knihu Efata. O Cigánoch a Rómoch, v ktorej súhlasil s volebným programom Kotlebovej strany ĽSNS alebo v nej vlastne do istej miery rozumel Ľubomírovi Harmanovi, vrahovi, ktorý v roku 2010 zabil v Devínskej Novej Vsi sedem ľudí a 15 zranil.
„Vyhlásili ho za šialenca, no on nebol šialenec, on už len neuniesol bremeno. Naopak – my, tí
štátom ignorovaní, potenciálni blázni, ho nesieme ďalej. Spoliehame sa na štát, že bude riešiť, očakávajúc citeľné zlepšovanie. Bojazlivo si aj s nenávisťou odovzdávame bremeno ako štafetový kolík z generácie na generáciu,“ uvádza Cintula v knihe.
No zašiel ešte ďalej: „Kde je slovenský Breivik? Ešte sa nenarodil? A čo keď áno. Kde sú povrazy, na ktorých by viseli vystrašení, doteraz usmievajúci sa zodpovední? Ešte ich nikto nevyrobil? Ale vyrobil. Ibaže rozumný človek by ich nikdy nemal použiť. Kto je ešte rozumný vo svete permanentného násilia?“
Juraj Cintula mal nadizajnovaný profil, ktorý ho mal spájať s tými, ktorí roky kritizujú Roberta Fica. Akoby vypustili všetko to, čo sa nehodilo do ich príbehu.
Robert Kaliňák si pomáhal aj vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pre český denník Mladá fronta Dnes sa posťažoval.
„V roku 2018, keď došlo k vražde novinára Jána Kuciaka, bola to obrovská tragédia, keď politici začali tancovať na hrobe dvoch mladých ľudí a začali z toho robiť politiku. Napriek tomu, že mali tri a pol roka k dispozícii všetky nástroje na vyriešenie, tak až teraz pochopili, že tá ich snaha spájať túto vraždu s vládou Roberta Fica bol čistý blábol – keď použijem slovenské slovíčko, ktoré mám rád. Bol to vyfabulovaný prípad, ktorý nás poškodil, a dodnes nie je odsúdený ten, kto si toto objednal. A to je tragédia. Práve preto, že sa do toho dostala politika, zneužilo sa trestné právo. (…) Nielen Robert Fico, ale aj my všetci sme boli označení za vrahov. A robili to médiá. Keby som teraz použil rovnaký meter ako oni vtedy, tak by som povedal, že sú vrahovia.“
Bola to manipulácia. Reálne si nespomínam na žiadne médium vrátane Aktuality.sk, ktoré by tvrdilo, že Robert Fico a Robert Kaliňák sú vrahovia. Ale to nebránilo ministrovi obrany, aby to českým médiám podsúval ako fakt.
Od prvých dní po atentáte hovorili ministri Kaliňák a Šutaj Eštok, že atentátnik bol osamelý vlk, ale po čase prišli s novou teóriou. Minister vnútra náhle prišiel s verziou o možných komplicoch.
„Podľa tejto verzie sa páchateľ pohyboval v skupine ľudí, ktorí sa na tento trestný čin hecovali. Dve hodiny po spáchaní skutku mal páchateľ vymazanú všetku facebookovú aj komunikačnú históriu a neurobil to on a zrejme ani jeho manželka. Na základe tejto operatívnej informácie pracujeme aj s možnosťou, že za trestným činom je skupina osôb. Hovorím to aj na základe spravodajských informácií, ktoré nám boli poskytnuté.“
Redakcii Aktuality.sk sa podarilo zistiť, že v noci po atentáte prevádzkovateľ Facebooku, spoločnosť Meta, zmazal profi l Juraja Cintulu, čo bolo v súlade s jeho pravidlami o nebezpečných organizáciách a jednotlivcoch, a že spolupracuje s našimi orgánmi činnými v trestnom konaní. Čiže mažú profily napríklad vrahov alebo teroristov. A podobne.
Dáva to zmysel. Chcú tak predchádzať ďalšej radikalizácii online priestoru, tomu, aby sa z vrahov nestávali hrdinovia a mučeníci. Lenže vládni politici zneužili tento racionálny krok spoločnosti Meta, aby rozvírili teórie o správach, ktoré mali byť zmazané.
Ďalšou špekuláciou, ktorú v rámci komunikačnej kampane vnášali do spoločnosti, bolo, že opozícia nerešpektovala výsledky volieb a že by mali skončiť „s nenávisťou počas protivládnych demonštrácií“.
Toto bolo veľmi vážna projekcia vlastného správania do konania iných. Boli to totiž predovšetkým politici Smeru a SNS, ktorí v čase, keď boli v opozícii, šírili hystériu a nenávisť. Bol to prvomájový míting. Smeru v Nitre, kde ľudia hecovaní Ľubošom Blahom skandovali, že prezidentka Zuzana Čaputová „je kurva“.
Bol to Smer, kto si objednal antikampaň proti hlave štátu, členom vlády a poslancom, ktorí hlasovali za prijatie obrannej dohody s USA, kde ich označili ako vlastizradcov. A bol to Smer so SNS a s Hlasom, kto sa aj predkladaním protiústavných referendových otázok snažil dosiahnuť referendum, ktoré by povalilo vlády, ktoré vzišli z riadnych výsledkov volieb.
Opakovane tiež zaznelo, že na protivládne protesty nosili ľudia šibenice, aby tak demonštrovali, čo chcú urobiť s Robertom Ficom a jeho vládou. Zrejme narážali na fotografiu, ktorú vo februári 2022 vytiahol počas vysielania v TA3 aktuálny minister práce Erik Tomáš (Hlas).
Fotografia pochádzala s najväčšou pravdepodobnosťou z protestov proti Gorile z februára 2012 alebo z demonštrácie zo 17. novembra 2021 spred budovy NR SR, kam tiež jeden z protestujúcich proti opatreniam vlády Igora Matoviča priniesol šibenicu.
Nič to nemení na tom, že vyhrážanie sa politikom šibenicou je veľmi nebezpečný a neakceptovateľný akt. Ale spájanie s protivládnymi protestami o 12 rokov neskôr, to bola čistá informačná hra.
Veľmi nebezpečné tiež bolo, keď Matúš Šutaj Eštok hovoril krátko po atentáte o hrozbe občianskej vojny. Atmosféra bola napätá, nervozita obrovská. A v takejto chvíli hovoriť o občianskej vojne?
Bol pondelok 21. mája. Len šesť dní po udalosti v Handlovej. S dlhoročným diplomatom Rastislavom Káčerom sme nahrávali ďalšiu epizódu nášho podcastu Bárdy & Káčer. Naším hosťom bol šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák a pri debate o budúcnosti Slovenska po útoku na Roberta Fica navrhol Rastislav Káčer vytvorenie osobitného parlamentného výboru.
Od prvej chvíle nám to pripadalo ako výborný nápad. Vznik takéhoto výboru by bol po spoločnom uznesení poslancov parlamentu ďalším krokom, ktorý by pomohol upokojiť situáciu v štáte a zároveň by otvoril dvere k vyššej dôvere v inštitúcie – vrátane parlamentu a jeho poslancov.
Koalícia to neriešila. Asi im išlo o iné ciele. Mali inú stratégiu. Hrali inú hru. Objektívne zhodnotenie, krížová kontrola, to im nepasovalo do toho, čo robili.
Smerácky poslanec Ján Richter nad takýmto návrhom vytvoriť nezávislú komisiu len krútil hlavou, že bude lepšie, keď to budú riešiť zodpovedné orgány.
Pri komunikácii o zdravotnom stave premiéra alebo o vyšetrovaní však takéto pravidlo neplatilo. „Zodpovedné orgány“ museli mlčať. Tam si to celé postrážili politici Smeru a Hlasu.
Zmätky
„Po útoku boli zabezpečené správy, z ktorých vyplýva, že k tomuto útoku sa prihlásili nezávisle od seba hneď viaceré organizácie, ktoré majú za cieľ poškodiť Slovenskú republiku, narušiť demokratické zriadenie a dokonca jedna z týchto skupín žiadala vyplatiť výkupné, inak bude v podobných útokoch pokračovať.“
Toto je časť anonymizovaného príkazu na domové prehliadky u atentátnika, ktorý zverejnil týždenník Trend.
Keďže tam chýbali ďalšie podrobnosti, môžeme sa len domnievať, že orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili tieto informácie ako irelevantné. Ako hlúposť. Veď to nedávalo zmysel. Polícia mala atentátnika za mrežami. Bol zadržaný na mieste činu, strieľal pred svedkami. A ani to nepopieral. Vlastne sa to celé mohlo javiť ako jasný prípad.
Lenže Kaliňák so Šutajom Eštokom podprahovo živili verziu o prípadných spolupáchateľoch, s ktorou polícia pracovala a prokuratúra tým odôvodňovala domovú prehliadku u Juraja Cintulu a zaistenie jeho počítača.
Príkaz na domovú prehliadku sa venoval aj údajným správam, ktoré mali byť (a zmiznúť) z facebookovej komunikácie atentátnika. Lenže na rozdiel od politikov sa polícia predsa len držala faktov a nepodliehala politickej rétorike, podľa ktorej sa mal atentátnik cez sociálne siete jednoznačne dohadovať s inými osobami.
Polícia bola opatrnejšia: „Súčasne je však potrebné dodať, že nie je možné vylúčiť, že pisateľom týchto správ mohol byť aj samotný obvinený, ktorý mohol nastaviť ich neskoršie doručenie a aj túto skutočnosť je potrebné preveriť.“
To, čo nás do istej miery zarazilo, bol oneskorený termín domovej prehliadky. Hoci k atentátu došlo v stredu, domová prehliadka sa uskutočnila až v piatok. Prečo až tak neskoro?
„Túto otázku by som kládol na príslušné orgány činné v trestnom konaní,“ reagoval minister obrany Robert Kaliňák.
Policajné zložky podľa neho nepochybili. Nič viac, nič menej. Keď sa na to novinári opýtali policajného prezidenta Ľubomíra Soláka, ten nás poslal za sudcom.
Akoby to celé spôsobil on: „Musíte sa opýtať jeho (sudcu, pozn. autora).“ O domových prehliadkach rozhodoval sudca Roman Púchovský. Podľa dostupných informácií dostal deň po atentáte z generálnej prokuratúry tri návrhy na prehliadky objektov. Všetky tri návrhy odmietol.“
Ešte v ten istý deň večer podala generálna prokuratúra dva nové návrhy – na prehliadku atentátnikovho bytu a chaty. Tretí objekt tam chýbal.
Približne v tom období požiadala Slovenská informačná služba poskytnutie telekomunikačných metadát za obdobie pol roka pred streľbou. Dá sa predpokladať, že to súviselo s atentátom. Sudca Púchovský im vyhovel.
Viac ako týždeň po streľbe 25. mája minister vnútra Šutaj Eštok zopakoval, že sa naďalej pracuje aj s možnosťou, že za atentátom mohla byť väčšia skupina, prípadne že mohlo ísť o teroristický čin.
Ďalší zaujímavý krok. Spomínam si, ako ma vtedy kontaktovali medzinárodné inštitúcie. Pýtali sa, či sa neobávame, že to vláda zneužije na vybavovanie si účtov s opozíciou a kritickými médiami.
Zaujímavé, že si to všimli v zahraničí. Svedčilo to o medzinárodnej dôveryhodnosti a reputácii našej vlády. Presnejšie o nedôveryhodnosti. Akoby sme boli banánová republika, kde namiesto demokratických štandardov sledujeme diktát väčšiny.
Vlastne to bol aj plán, ktorým sa štvrtá Ficova vláda riadila. Od prvých dní rezignovali na to, že budú zastupovať záujmy všetkých občanov. Prišli zbúrať právny štát, zabezpečiť si aj do budúcna beztrestnosť, ochrániť „našich ľudí“, urobiť poriadny biznis a ďalej radikalizovať svojich voličov.
Prekvalifikovanie skutku na teroristický čin (hoci na to môže byť relevantný dôvod) a vytvorenie predstavy, že Juraj Cintula bol zradikalizovaný konkrétnymi ľuďmi, médiami, politikmi či stranami, dokonale zapadá do stratégie vybavovania si účtov. A nikto z ľudí, ktorých poznám a ktorých sa to mohlo týkať, nemal najmenšiu pochybnosť, že to vláda využije na politický boj.
Pri písaní týchto kapitol boli použité aj nasledujúce zdroje:
Youtube/Sme, 16. 5. 2024. Šutaj Eštok a Robert Kaliňak po mimoriadnom zasadnutí bezpečnostej rady.
Denník N, 15. 5. 2024. Bývalý policajný prezident Hamran: Zatiaľ to vyzerá na fatálne zlyhanie ochranky premiéra.
Denník N, 11. 4. 2024. Fico sa obáva, že zavraždia vládneho politika. Nenávisť vidí len u opozičných politikov.
Denník N, 15. 5. 2024. Bývalý policajný prezident Hamran: Zatiaľ to vyzerá na fatálne zlyhanie ochranky premiéra.
Denník N, 17. 5. 2024. Bývalý ochrankár českého prezidenta: Pri útoku na premiéra vidieť šok, paniku. Ochranke vypadla nacvičená taktika (+ video).
Aktuality.sk, 16. 5. 2024. Osobný strážca mal vlastným telom chrániť Roberta Fica. Stala sa tam aj zásadná chyba, hovorí odborník na ochranu osôb.
Spravy.rtvs.sk, 21. 5. 2024. Niektorých ochrankárov po atentáte na R. Fica postavili mimo služby, zistili Reportéri RTVS.
Denník N, 16. 5. 2024. Šutaj Eštok odmieta odstúpiť. Zhrnuli sme, aké problémy boli v zásahu ochranky a pri úniku videa.
Postoj, 28. 5. 2024. Dnes treba vedieť.
RTVS, O 5 minút 12, 26. 5. 2024.
CINTULA, Juraj: Efata. O Cigánoch a Rómoch. Levické tlačiarne LVT, 2015.
Idnes.cz, 18. 5. 2024. Máš jiný názor? Tak tohle je výsledek. Kaliňák exkluzivně o atentátu na Fica.
Aktuality.sk, 19. 5. 2024. Atentát na Roberta Fica: Útočník nemusel byť osamelý vlk, polícia vytvorila vyšetrovací tím.
Denník N, blog Jána Benčíka, 22. 11. 2021. Reč Mariana Kotlebu, Natálie Grausovej, Martina Beluského a Jána Košiara na proteste 17. novembra.
RTVS, O 5 minút 12, 26. 5. 2024.
Trend, 2. 6. 2024. K atentátu sa prihlásili aj iní a niekto pýtal výkupné, vyplýva z príkazov na domovky.
Sme, 20. 5. 2024. Domovú prehliadku u atentátnika zdržal sudca. Video z chodby urobil ochrankár.
Trend, 2. 6. 2024. K atentátu sa prihlásili aj iní a niekto pýtal výkupné, vyplýa z príkazov na domovky.