Má zmysel nanovo založiť Slovenskú republiku? (komentár Petra Bárdyho)

obchodnyregister 2026.07.27.

Tento nápad tu už bol, v trochu inej verzii.  

Bývalý predseda Ústavného súdu, Súdnej rady a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ Ján Mazák v rozhovore pre Aktuality.sk povedal, že po Vladimírovi Mečiarovi a Robertovi Ficovi je témou Druhá Slovenská republika – s „novou“ ústavou postavenou na pilieroch Európskej únie, na očistení ústavy od politicky motivovaných noviel, ktoré jej škodia, a na pilieri 21. storočia a umelej inteligencie.

K tomuto sa dá povedať kadečo. Napríklad s tým súhlasiť a povzdychnúť si, aká je to škoda a premárnený čas. HZDS (Mečiar) a Smer (Fico, Pellegrini) vládli spolu alebo samostatne asi 21 z približne 33,5 roka existencie Slovenskej republiky. Tieto piliere by totiž mali byť úplnou samozrejmosťou a nie víziou v čase erózie demokracie.

A ešte aj to, že to nie je prvý nápad nanovo budovať Slovensko alebo našu štátnosť.

Má to zmysel?

V roku 1997 vyšiel v denníku Sme skrátený prejav literárneho vedca a chvíľu aj ponovembrového politika Milana Šútovca, ktorý predniesol na memorandovom zhromaždení Slovenskej demokratickej koalície (SDK) v Martine.

Spomínal na voľby 1992, keď sa rozhodovalo o rozdelení spoločného československého štátu a vzniku Slovenska, ktoré malo byť „samostatné“. Ľudia podľa neho mohli uveriť, že v prídavnom mene „samostatné“ sa ukrývajú aj významy ako „slobodné“, „demokratické“ či „bohaté“.

„Víťazné politické sily však nemali poruke nijakú obsahovú predstavu, nijakú životaschopnú štátnu ideu, a preto ustanovili Slovenskú republiku ako prázdnu štruktúru.“

Veľmi rýchlo sa ukázalo, že „samostatný“ štát nie je najzákladnejšou, a zhodneme sa, že asi ani najdôležitejšou podmienkou pre život – alebo pre šťastnejší, možno zmysluplnejší život.

Len päť rokov po rozdelení republiky na dva samostatné štáty hovoril o potrebe založiť nové Slovensko. Nie také, aké sme mali po januári 1993, ale Slovensko s „od počiatku členitou, sofistikovanou, ale zrozumiteľnou a inšpiratívnou víziou spoločnosti premknuté štruktúry štátneho organizmu“. A že taký štát by malo sprevádzať obrovské množstvo systémových zmien, ktoré „odstránia a do budúcnosti natrvalo zabránia návratu čo i len náznakov štátneho terorizmu, čo i len náznakov klientelizmu, čo i len náznakov prerastania partitokracie do štátneho systému, čo i len náznakov obmedzovania občianskych a ľudských práv“.

Prešlo 28 rokov a niečo podobné hovorí bývalý predseda Ústavného súdu.

Mečiar s Ficom totiž nastolili fasádovú demokraciu, teda systém, v ktorom sa autokrati snažia tváriť, že vládnu demokratickým spôsobom.

Ján Mazák nahráva zamyslením sa o Druhej Slovenskej republike demokratickým stranám, ktoré namiesto vízie pre Slovensko imitujú populistov. A zároveň ponúka možnosť, ako dať Slovensku, zranenému po tých vyše dvoch desaťročiach autokratických vlád, aby sa pokúsilo ozdraviť a potvrdiť svoje právo na existenciu v demokratickom a slobodnom svete.

A to vôbec nie je málo.

Takže, ak niekomu chýba motivácia, založenie Druhej Slovenskej republiky je viac ako ušľachtilý cieľ, za ktorý sa oplatí postaviť.