V roku 1997 vyšiel v denníku Sme skrátený prejav literárneho vedca a chvíľu aj ponovembrového politika Milana Šútovca, ktorý predniesol na memorandovom zhromaždení Slovenskej demokratickej koalície (SDK) v Martine.
Spomínal na voľby 1992, keď sa rozhodovalo o rozdelení spoločného československého štátu a vzniku Slovenska, ktoré malo byť „samostatné“. Ľudia podľa neho mohli uveriť, že v prídavnom mene „samostatné“ sa ukrývajú aj významy ako „slobodné“, „demokratické“ či „bohaté“.
„Víťazné politické sily však nemali poruke nijakú obsahovú predstavu, nijakú životaschopnú štátnu ideu, a preto ustanovili Slovenskú republiku ako prázdnu štruktúru.“
Veľmi rýchlo sa ukázalo, že „samostatný“ štát nie je najzákladnejšou, a zhodneme sa, že asi ani najdôležitejšou podmienkou pre život – alebo pre šťastnejší, možno zmysluplnejší život.
Len päť rokov po rozdelení republiky na dva samostatné štáty hovoril o potrebe založiť nové Slovensko. Nie také, aké sme mali po januári 1993, ale Slovensko s „od počiatku členitou, sofistikovanou, ale zrozumiteľnou a inšpiratívnou víziou spoločnosti premknuté štruktúry štátneho organizmu“. A že taký štát by malo sprevádzať obrovské množstvo systémových zmien, ktoré „odstránia a do budúcnosti natrvalo zabránia návratu čo i len náznakov štátneho terorizmu, čo i len náznakov klientelizmu, čo i len náznakov prerastania partitokracie do štátneho systému, čo i len náznakov obmedzovania občianskych a ľudských práv“.
Prešlo 28 rokov a niečo podobné hovorí bývalý predseda Ústavného súdu.
Mečiar s Ficom totiž nastolili fasádovú demokraciu, teda systém, v ktorom sa autokrati snažia tváriť, že vládnu demokratickým spôsobom.
Ján Mazák nahráva zamyslením sa o Druhej Slovenskej republike demokratickým stranám, ktoré namiesto vízie pre Slovensko imitujú populistov. A zároveň ponúka možnosť, ako dať Slovensku, zranenému po tých vyše dvoch desaťročiach autokratických vlád, aby sa pokúsilo ozdraviť a potvrdiť svoje právo na existenciu v demokratickom a slobodnom svete.
A to vôbec nie je málo.
Takže, ak niekomu chýba motivácia, založenie Druhej Slovenskej republiky je viac ako ušľachtilý cieľ, za ktorý sa oplatí postaviť.
