Robotníci sa varia v halách, sudcovia vetrajú. Takto sa na Slovensku pracuje počas horúčav

Rozpálené haly bez klimatizácií, studňová voda aj ventilátory, ktoré nestíhajú. So stúpajúcimi teplotami bojujú úradníci v kanceláriách, robotníci vo výrobe aj sudcovia, ktorí sa v pojednávacích miestnostiach musia uspokojiť len s vetraním a žalúziami. V akých podmienkach pracujú počas horúčav zamestnanci naprieč Slovenskom?  

V čase, keď teploty vystrelia nahor, zamestnávateľom vzniká voči podradeným balík povinností. Národný inšpektorát práce upozorňuje, že horúčavy na pracoviskách spôsobujú únavu, znižujú výkonnosť a zvyšujú riziko vzniku pracovných úrazov.

Ako uvádza Konfederácia odborových zväzov na svojej informačnej platforme, povinnosti vyplývajú zamestnávateľovi z viacerých predpisov. Zo zákona o BOZP (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pozn. red.), zo zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a z vyhlášky ministerstva zdravotníctva o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Aké prostredie by mal teda zamestnancom vytvoriť?

Žalúzie, rolety a závesy

Pri dlhodobej práci je zamestnávateľ povinný udržiavať teplotu v optimálnych hodnotách, teda medzi 17 až 27 stupňov Celzia. Ak to nie je technicky možné, podľa inšpektorov sú prípustné limity, tie sú od 25 do 28 stupňov Celzia. Špeciálne opatrenia musí zamestnávateľ bezodkladne zabezpečiť počas mimoriadne teplého dňa. Je to vtedy, ak teplota v exteriéri v tieni presiahne 30 stupňov Celzia.

„Základom je zabrániť priamemu prenikaniu slnečných lúčov a zabezpečiť cirkuláciu vzduchu,“ uvádza inšpektorát s tým, že je tak možné urobiť so žalúziami, roletami či závesmi. Medzi technické opatrenia, ktoré môže zaviesť, patria zavedenie a správne nastavenie klimatizácie, vetranie či ventilátory. Ak spomenuté riešenia nestačia, môže upraviť režim tak, že posunie začiatok pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, pridá prestávky alebo skráti pracovnú dobu.

Povinnosti má aj v prípade pitného režimu na jeho náklady. Ak ide o bežnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť vodu priamo na mieste výkonu práce. Ak ide o ťažšiu fyzickú prácu alebo prácu vonku, pri dlhodobom výkone počas mimoriadne teplých dní alebo na vonkajších pracoviskách, musí poskytnúť pracovníkom aj minerálnu vodu na doplnenie solí, ktoré stratili pri potení.

Pravda sa zhovárala s viacerými zamestnancami štátnej a súkromnej sféry, ktorí pod podmienkou anonymity opísali, aké podmienky majú počas aktuálnej vlny horúčav na pracoviskách. Ako sa v niektorých prípadoch ukázalo, problém so zavedením klimatizácie nie vždy stojí na strane zamestnávateľa a inštalácia zariadenia nie je vždy len efektívna.

Dusno už od siedmej ráno

Vlado je nastavovač v menšom výrobnom podniku v okrese Martin. Pracuje v tehlovej hale, ktorú postavili ešte za socializmu a pôvodne slúžila ako sklad. Teraz v nej prebieha hlavná časť výroby. I keď sa tehlová budova neprehrieva tak rýchlo ako moderné haly, oveľa dlhšie udrží teplo.

„Máme aj pomocné priestory z oceľových konštrukcií, v ktorých je počas leta, najmä v takýchto horúcich dňoch, pobyt doslova neznesiteľný. Na druhej strane však treba povedať, že ide len o pomocné priestory, v ktorých neprebieha hlavná výroba, takže tam nie je potrebné zdržiavať sa dlhší čas,“ uviedol pre Pravdu.

I keď Turiec patrí k regiónom, kde sú aj horúce letá znesiteľnejšie, posledný týždeň tam teploty atakovali 34 stupňov Celzia. „Teplota vzduchu vo výrobnej hale sa síce nemeria, ale podľa pocitu je tam neznesiteľné dusno už od siedmej ráno, keď je vonku ešte pomerne sviežo. Takto to trvá až do šiestej či siedmej večer,“ opísal Vlado.

Slnko však nie je jediným zdrojom tepla, ktorý v práci pociťujú. V závode je množstvo strojov na spracovanie kovov. „Pri mechanickom obrábaní kovu dosahuje teplota v mieste rezu v závislosti od opracovávaného materiálu približne 500 až 1 000 stupňov Celzia. K tomu sa pridáva teplo produkované elektromotormi strojov aj ďalšími zariadeniami,“ poukázal.

Majú studňovú vodu

Napriek vysokej teplote v interiéri klimatizované priestory v podniku nemajú. Vzduch zohriaty od strojov sa ochladzuje filtráciou prívodu a odvodu vzduchu. Podľa Vlada to však pri extrémnych horúčavách nestačí. „V podstate len vháňa do haly horúci vzduch zvonku a následne ho opäť odvádza von. Systém nemá žiadne chladiace prvky – je to v podstate len výkonná turbína, podobná tým, ktoré bývajú v cestných tuneloch,“ hovorí pracovník.

Barely s vodou, akými zvyknú byť vybavené kancelárske priestory, vo firme podľa jeho slov nemajú. Tvrdí, že takmer všetci zamestnanci si nosia do práce minerálnu vodu alebo fľaše s vodou z kohútika. „Žiaľ, nemáme ani vyhradené klimatizované priestory, ani prístup k studenej pitnej vode. Počul som, že u konkurencie počas horúčav rozdávajú zamestnancom zmrzlinu, u nás sa to zatiaľ nestalo. Každý sa preto musí postarať sám o seba,“ priblížil.

Vysvetlením má byť, že si podnik dal vyvŕtať vlastnú studňu, ktorá údajne podľa požiadaviek hygienikov predstavuje rovnocenné riešenie a zabezpečí pitný režim. „O kvalitu vody sa však, úprimne povedané, nikto veľmi nezaujíma,“ domnieva sa Vlado.

Na druhej strane oceňuje ústretovosť vedenia. Ak pracovník pocíti diskomfort z tepla, prácu môže prerušiť, ísť sa osprchovať alebo zmenu ukončiť skôr. „Sme malá firma a všetko je postavené skôr na vzájomnom pochopení než na prísnej disciplíne. Ak však predpoveď počasia hlási teploty nad 28 stupňov, zvyčajne to znamená, že nás čaká veľmi náročná zmena,“ dodal.

Vo firme na klímy je klíma „na nič“

I keď by sa mohlo zdať, že práve firma, ktorá okrem klimatizácií vyrába aj ventilátory a vzduchotechniku, bude mať počas vysokých teplôt najideálnejšie podmienky, nie je to tak.

„V hale, kde pracujem, sa teploty počas leta pohybujú okolo 30 stupňov. Firma nám síce zabezpečuje pitný režim a zverejňuje pokyny, ako sa pred vysokými teplotami chrániť, ale naše pracovisko nedokážu dostatočne vychladiť,“ posťažoval sa Pravde 37-ročný robotník, ktorý pracuje v seneckom okrese.

Klimatizáciu síce vo výrobnej hale majú, ale je „k ničomu“. „Strecha našej haly je plechová a sú na nej umiestnené slnečné kolektory. Vo vedľajších halách takéto problémy nemajú. Je to spôsobené aj tým, že pracujeme so strojmi, ktoré vydávajú teplo a potom je problém s ochladzovaním miestnosti,“ opísal.

Nepomáhajú údajne ani ventilátory, ktoré podnik rozdal, aby zamestnancom aspoň trochu uľahčil situáciu. „Tie však na ochladzovanie nestačia. Jednoducho, v práci sme spomalení a zhoršuje to náš výkon,“ poukázal.

Klimatizáciu zatrhli pamiatkari

Ružové to nemajú ani zamestnanci Krajského súdu v Trenčíne, vrátane príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Klimatizovaná je v celej budove súdu len jedna pojednávacia miestnosť. Chladiacu jednotku nemá v kancelárii dokonca ani predseda súdu.

„Na prízemí budovy je to ešte ako tak znesiteľné, ale na prvom a druhom poschodí je to už o deviatej hodine neznesiteľné. Všetkých zamestnancov púšťajú domov už o 11.30 hod. Fungujú len podateľňa a informácie do 15.00 hod.,“ povedala nám čitateľka, ktorá si takisto priala zostať v anonymite. Prekážkou ku klimatizácii je podľa jej slov charakter budovy. Postavili ju v roku 1913.

Jej slová potvrdil aj hovorca súdu. „Budova Krajského súdu v Trenčíne je národnou kultúrnou pamiatkou, z čoho vyplývajú obmedzenia pre technické riešenia. Priestory sú vybavené žalúziami, ventilátormi, klimatizácia je v jednej pojednávacej miestnosti. Pre verejnosť je k dispozícii barel s pitnou vodou,“ opísal Pravde hovorca Krajského súdu v Trenčíne Roman Tarabus.

V budove trenčianskeho krajského súdu je však až šesť pojednávacích miestností. Zvyšných päť je tak odkázaných na intenzívne vetranie, keď je vonku chladnejšie, alebo na ventilátor či žalúzie. To by sa však malo zmeniť, hoci nie všetci zamestnanci budú mať dôvod na radosť. Tarabus potvrdil, že v blízkej budúcnosti sa ráta s doplnením klimatizácií. „Áno, súd požiadal o pridelenie finančných prostriedkov na obstaranie klimatizácie pre ďalšiu pojednávaciu miestnosť,“ spresnil.

Klíma ich láka do kancelárií

Počas leta sa môže stať, že zamestnancov popoludní v budove nenájdete. Ak predseda súdu rozhodne, domov odchádzajú ešte pred obedom. „Pracovný čas je skrátený na 5,5 hodiny, príchod do práce je možný medzi 6. a 8. hodinou,“ priblížil súčasné organizačné opatrenie hovorca. V praxi to tak znamená, že ak pracovník príde do kancelárie ráno na šiestu, odísť môže ešte pred obedom.

„Pre zabezpečenie výkonu súdnictva a správy súdu sú prijaté opatrenia, aby v podateľni, kancelárii pre styk s verejnosťou, pokladni a súdnych oddeleniach bola zabezpečená prítomnosť aspoň jedného zamestnanca do skončenia denného pracovného času,“ dodal.

Celkom opačnú skúsenosť nám opísala 29-ročná úradníčka z Bratislavy. Pracuje v štátnej inštitúcii, ktorá pôsobí v moderných priestoroch v Starom Meste a má len pár desiatok zamestnancov. Ako hovorí, našťastie, klimatizáciu majú. „Teplotu si vieme v kancelárii individuálne nastaviť, takže aj počas horúčav máme vhodné pracovné podmienky,“ opísala Pravde.

Horúčavy majú na dochádzku zamestnancov úradu, naopak, opačný efekt ako v prípade krajského súdu. „Počas posledných vĺn tepla, pokleslo čerpanie home office-ov. Kolegovia, ktorí doma nemajú klimatizáciu, sú radšej v chlade v kancelárii,“ zhrnula.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
horúčavy
počasie
klimatická kríza

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.