
Kedysi to bola len vojenská záležitosť, dnes majú taiwanské manévre Han Kuang preveriť aj pripravenosť spoločnosti na možný útok komunistickej Číny. Toto cvičenie sa koná každý rok. Analytik Jyun-yi Lee z Inštitútu pre národnú obranu a bezpečnostný výskum vysvetľuje, na čo sa zamerajú desaťdňové manévre, ktoré sa začali v stredu. Čína pokladá Taiwan za svoje územie.
„Dnes si už väčšina našich obyvateľov uvedomuje, že ak sa začne vojenský konflikt, nemôžeme boj nechať len na armádu,“ povedal pre Pravdu Lee. Súčasťou cvičenia bude napríklad aj obmedzený prístup k internetu, aby si ľudia vyskúšali, ako sa dá v takej situácii komunikovať. Do manévrov sa podľa denníka Taipei Times zapojí viac ako 20-tisíc vojakov a päťtisíc rezervistov.
Taiwan cvičí, ako zastaviť čínsky útok
Zdroj:
Reuters
Manévre Han Kuang sa zvyčajne opisujú ako cvičenie, ktoré má preveriť pripravenosť ozbrojených síl na Taiwane na možnú čínsku inváziu. Aký je ich hlavný cieľ tento rok?
Ním je podľa mňa to, že Taiwan teraz buduje svoju národnú obranu na koncepcii odstrašovania odoprením prístupu (deterrence by denial). Znamená to, že chceme Čínu odstrašiť od úspešného vylodenia a dobytia Taiwanu.
Sú súčasťou tohtoročného cvičenia aj nejaké nové prvky?
Áno, od minulého roka tieto manévre ďalej rozvíjame. Podobne ako vlani, aj tohtoročné cvičenie Han Kuang má štyri fázy. Od takzvaného obťažovania v sivej zóne cez čínske útoky na našu kritickú infraštruktúru až po vylodenie na Taiwane. Záverečnou fázou je potom mestský boj. Tento rok však vidíme niekoľko nových prvkov.
Prvým je, že sme začali nacvičovať spoločné operácie rôznych bezpečnostných zložiek. Vychádza to zo scenára, že pred čínskym útokom na Taiwan pravdepodobne dôjde k blokáde alebo istej snahe odrezať nás od sveta. Aby sme dokázali zaistiť kľúčový dovoz energií a potravín, tak naša pobrežná stráž a námorníctvo tentoraz nacvičujú spoločné sprievodné operácie.
Druhým prvkom je, že cvičenia idú do väčšej hĺbky spoločnosti v tom zmysle, že sa snažíme viac zapojiť súkromný sektor. Napríklad tento rok v meste Tchaj-nan tamojšie vojenské veliteľstvo spolupracuje s mestskou samosprávou tak, že sa snažia overiť, koľko nákladných áut, ťažkých mechanizmov a podobných vozidiel sa dá využiť aj s ich vodičmi. Výsledok má byť ten, že keby sa začala vojna a armáda by potrebovala podporu od verejného sektora alebo občianskej spoločnosti, miestna samospráva bude vedieť, koho a čo je možné mobilizovať.
Tretí prvok sa týka produkcie zbraní, teda najmä technológií dvojakého použitia. Naša armáda si tradične vyrába vlastné zbraňové systémy a vybavenie, ale v čase krízy to nemusí stačiť. Tohtoročné cvičenie Han Kuang preto zahŕňa aj nácvik, pri ktorom sa ozbrojené sily usilujú preniesť časť produkcie do súkromného sektora – konkrétne sa to týka dodávok dronov. Niektoré naše firmy tak spolupracujú s armádou na výrobe bezpilotných strojov pre prípad krízy.
Američania si počas cvičenia RIMPAC potopili dve vlastné lode. Čo sa stalo?
Skaza lodí USS Peleliu a USS Mobile Bay, ktoré poslúžili ako cvičné ciele.
Zdroj:
US Navy
Takže do cvičenia je zapojená aj verejnosť, respektíve určité časti spoločnosti?
Cvičenia Han Kuang sa tradične považovali za vojenskú záležitosť, ale pred dvoma či tromi rokmi sa do nich začal viac zapájať súkromný sektor a občianska spoločnosť. Myslím si, že taiwanská vláda postupuje opatrne a nechce masovú mobilizáciu, keďže by to mohlo vyvolať odpor verejnosti. Jej prístup sa dá opísať tak, že postupuje krok za krokom. Začalo sa to v jednotlivých konkrétnych mestách spoluprácou s nemocnicami a organizáciami občianskej spoločnosti a tento rok sa snaží zapojiť napríklad aj sektor dopravy či domáce obranné firmy.
Očakávate, že Peking bude na manévre nejakým viditeľným spôsobom reagovať?
Z Číny už zaznela kritika. Napríklad tento rok je časť vojenských cvičení venovaná obrane novopostaveného mosta na severe Taiwanu cez rieku Tamsui, ktorá preteká cez hlavné mesto Tchaj-pej. Ak by ho počas invázie obsadila Čínska ľudová oslobodzovacia armáda, teoreticky by sa jej vojaci mohli dostať až do samotného srdca taiwanskej metropoly. Takéto manévre sú teda kľúčové pre obranu nášho hlavného mesta. Čínske štátne médiá však už vyhlásili, že je to len akýsi vtip, niečo, čo sa vraj robí len naoko a podobne. Pre nás to však nie je vôbec prekvapujúce. Čokoľvek urobíme, čínske úrady to vždy odsúdia alebo sa tomu vysmejú.
Na začiatku nášho rozhovoru ste spomenuli koncept odstrašovania odoprením prístupu, čiže to, že chcete Čínu odstrašiť od úspešného vylodenia a dobytia Taiwanu. Môže to fungovať?
Nikto, samozrejme, naozaj nevie, či odstrašovanie naozaj funguje, kým sa nezačne vojenská kríza. Myslím si však, že toto je poučenie, ktoré sme si vzali z bojov na Ukrajine. Naučili sme sa, že moderná vojna – aj s tými najvyspelejšími technológiami – môže byť zdĺhavá a krvavá. Je preto potrebné mobilizovať všetky zložky štátnej moci na boj proti agresorovi. Vojna na Ukrajine u nás poslúžila ako varovný signál, takže dnes si už väčšina Taiwančanov uvedomuje, že ak sa začne vojenský konflikt, nemôžeme boj nechať len na armádu. Všetci musíme v rôznej miere prispieť. Aj preto už dnes koncept odstrašovania odoprením prístupu spoločnosť vo všeobecnosti akceptuje v tom zmysle, že znamená nutnosť viesť boj v mestách či zapojenie sa do teritoriálnej obrany.
Spomenuli ste Ukrajinu a, samozrejme, vidíme, aké dôležité sú na bojisku drony a bezposádkové systémy. Do akej miery sa cvičenie Han Kuang zameriava na ich nasadenie?
Pokiaľ to môžem posúdiť z otvorených zdrojov, nevidel som žiadny špeciálny scenár, ktorý by sa týkal výlučne použitia dronov. To však neznamená, že by sme si neuvedomovali, aké sú užitočné a potrebné. Bezpilotné stroje sú dnes bežnou súčasťou každodenného výcviku našej armády. Profesionálni vojaci a dôstojníci si ich už zvykli používať a začlenili ich do svojich operácií. Myslím si, že to vysvetľuje, prečo sa o ich nasadení nehovorí v nejakom samostatnom bode cvičenia. Ich využitie je prirodzené – jednoducho je zakomponované do všetkých vojenských aktivít, keďže tak to dnes v praxi funguje.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Taiwan
Čína
vojenské cvičenie
Indo-Pacifik
Han Kuang
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

