Chôdza po tenkom ľade: Zvládne Európa ďalšiu zimu s poloprázdnymi zásobníkmi?

Fyzický nedostatok energií nehrozí, no pripravte sa na to, že za istotu si priplatíme. Európske zásobníky plynu sa tento rok neplnia tak rýchlo, ako sme zvyknutí, a trh s ropou tŕpne v očakávaní ďalšieho vývoja na Blízkom východe.

Zima sa neúprosne blíži, no európske zásobníky plynu sa tento rok plnia znepokojivo pomaly. Kým v minulých rokoch sme sa pred mrazmi chránili po okraj naplnenými rezervami, dnešná realita pripomína skôr chôdzu po tenkom ľade. Geopolitické napätie stúpa, boj o strategické suroviny naberá na obrátkach a trh s energiami je mimoriadne nervózny.

Odborníci síce tlmia paniku a zhodujú sa, že studené radiátory a fyzický nedostatok energií nám bezprostredne nehrozia, no prichádzajú s jasným varovaním: éra pokojnej istoty sa nateraz skončila. Musíme sa pripraviť na divoké cenové výkyvy a napäté mesiace. Čo presne sa v európskej energetike deje a aký účet za túto zimu zaplatia slovenské domácnosti a priemysel?

Prečo plyn do zásobníkov tečie pomalšie?

Za pomalším tempom vtláčania plynu stojí hneď niekoľko faktorov. Východisková pozícia po uplynulej, na vykurovanie náročnejšej zime bola slabšia. Ďalším dôvodom je napätá geopolitická situácia, najmä kríza v oblasti Perzského zálivu, a tvrdý konkurenčný boj o lode so skvapalneným zemným plynom (LNG) s ázijskými štátmi.

Zásadným problémom je však chýbajúca finančná motivácia. Obchodníkom sa jednoducho neoplatilo plyn počas leta nakupovať. Radovan Potočár, analytik portálu Energie-portál.sk, tento trhový mechanizmus vysvetľuje jasne:

„Zásobníky plynu fungujú komerčne a logika ich využívania stojí na tom, že obchodníci a dodávatelia natlačia plyn s nižšou cenou v lete, aby ho neskôr počas zimy umiestňovali na trhu s vyššou cenou. Tento princíp sa ale počas uplynulých rokov naštrbil, keďže spread (rozdiel, pozn. red.) medzi zimnými a letnými cenami sa scvrkol.“

Naplnenosť zásobníkov plynu v EÚ
Zdroj: Eru.gov.cz

Budeme v zime mrznúť? Európa hľadá nové riešenia

Európska únia si stanovila ambiciózny cieľ naplniť zásobníky na 90 %. Tento rok to však zrejme bude veľmi náročné a realistickejšie odhady hovoria o úrovni okolo 70 až 80 %. Znamená to pre nás katastrofu? Analytici upokojujú, že samotné percento nie je jedinou zárukou prežitia zimy. Európa sa totiž adaptovala.

Radovan Ďurana z inštitútu INESS upozorňuje na to, že štruktúra nášho zásobovania sa zmenila a klesla aj samotná spotreba:

„Oproti roku 2021 klesla jeho spotreba o zhruba 20 %, objem zásobníkov sa zásadne nezmenil. Európa má dnes významne viac terminálov na spracovanie LNG. Na LNG tankery sa môžeme pozerať ako na plávajúce zásobníky.“

Zároveň dodáva, že kľúčové bude aj správanie samotných spotrebiteľov. Zníženie teploty v domácnosti čo i len o jeden stupeň dokáže ušetriť približne 6 % plynu.

Slovensko a jeho zásoby: Sme v bezpečí?

Pri pohľade na slovenské zásobníky by sme mohli mať pocit absolútneho bezpečia – ich kapacita totiž dokáže pokryť viac ako polovicu našej ročnej spotreby. Háčik je však v tom, že nie všetok plyn v našich zásobníkoch patrí nám. Fyzická prítomnosť komodity na našom území neznamená, že je určená pre slovenské domácnosti.

Jakub Timčák, analytik spoločnosti Across Private Investments, upresňuje, na čo si treba dávať pozor:

„Pri Slovensku nestačí pozerať len na percentuálne naplnenie všetkých zásobníkov, pretože časť uskladneného plynu patrí zahraničným obchodníkom. Dôležité je, koľko plynu má reálne zazmluvnený SPP a ďalší dodávatelia pre slovenských zákazníkov.“

Štát preto zasiahol a uložil štátnemu SPP povinnosť zaistiť konkrétny objem uskladneného plynu, aby boli slovenské domácnosti a kritická infraštruktúra chránené.

Úder na ekonomiku a prepojenie s elektrinou

Ak zásobníky nebudú plné, trh bude mimoriadne nervózny. Každá správa o tuhých mrazoch alebo meškajúcom tankeri okamžite vyženie ceny na burzách nahor. Ondrej Greguš, finančný analytik spoločnosti XTB, varuje pred dopadmi na hospodárstvo. Podľa neho nižšie zásoby automaticky neznamenajú fyzický nedostatok plynu, ale zvyšujú citlivosť trhu na akékoľvek negatívne správy. Najvýraznejší dopad by pocítil priemysel, ktorý je od cien energií závislý najviac.

– Dopad na domácnosti: Bežní ľudia sú chránení regulovanými cenami, takže na jeseň skokové zdraženie nepocítia. Z dlhodobého hľadiska sa však vyššie veľkoobchodné ceny do účtov skôr či neskôr premietnu.

– Drahšia elektrina: Cena plynu priamo ovplyvňuje cenu elektriny. V čase špičiek, keď nestačia lacnejšie zdroje, prichádzajú na rad plynové elektrárne, ktoré určujú konečnú trhovú cenu prúdu v Európe.

Ropa a palivá: Vyschnú nám nádrže?

Situácia na trhu s ropou je pokojnejšia. Štáty EÚ disponujú strategickými rezervami na minimálne 90 dní čistého dovozu. Ak by aj došlo k výpadkom v doprave cez rizikové oblasti, ako je Hormuzský prieliv, Európa má časový vankúš na nájdenie alternatív.

Problémom však nie je ani tak samotná surová ropa, ako skôr nedostatok hotových rafinérskych produktov – predovšetkým nafty a leteckého paliva. Výrobná kapacita európskych rafinérií nestačí a sme odkázaní na dovoz. Prípadný nedostatok by nespôsobil prázdne čerpacie stanice, ale prudký nárast cien pohonných hmôt. To by okamžite predražilo logistiku, poľnohospodárstvo a následne prakticky všetky tovary v obchodoch, čo by opäť naštartovalo infláciu.

Európa sa pomaly učí žiť v stave permanentnej energetickej pohotovosti. Katastrofické scenáre o vypínaní kúrenia zatiaľ nie sú na stole, no éra stabilne lacných energií je nateraz preč. Naším hlavným ochranným štítom túto zimu nebudú len naplnené zásobníky, ale najmä schopnosť šetriť a prispôsobiť sa kolísavým cenám.