Príbeh dvoch zámočkov kniežaťa Hohenlohe: Tatranská Javorina očaruje, Kotline ostali oči pre plač

Keď sa povie Tatranská Javorina, väčšine z nás sa vybaví elegantný drevený zámoček. Knieža Hohenlohe patril medzi najbohatších ľudí svojej doby – v rebríčku pruských boháčov stál hneď za nemeckým cisárom Viliamom II. a vnučkou priemyselníka Alfreda Kruppa Berthou. V roku 1913 knieža Hohenlohe v bohatstve dokonca predbehol nemeckého cisára.

Parížsky šmrnc a švajčiarska tradícia

Uhoľné a zinkové bane kniežaťu ročne vynášali rozprávkových 7 miliónov mariek, ktoré investoval do zazverenia tatranských lesov. Ak by ste však čakali, že si v Tatrách postavil okázalý a pompézny palác, ste na omyle. Christian Hohenlohe svoje milióny nepumpoval v Tatrách do prezdobených stavieb, ale do svojej najväčšej vášne – poľovníctva a zvery, ktorú do zvernice dovážal z celého sveta.

(Článok pokračuje pod obrázkom)

Lovecký zámoček Hohenlohe Tatranská Javorina
Zdroj: Aktuality.sk/Marek Nemec

Neoslovoval ani najdrahšie architektonické hviezdy svojej doby, ale napriek tomu vznikli z jeho iniciatívy pozoruhodné diela, pretože svojím osobným a informovaným výberom štýlu držal krok s dobou. Projekt loveckého zámočku v Tatranskej Javorine zveril viedenskému architektovi Jeanovi Leyendeckerovi.

„Prítomnosť architekta pochádzajúceho z Paríža, ktorý pôsobil vo Viedni a robil na paláci pre slávnu rodinu Rothschildovcov, je v histórii slovenskej aj uhorskej architektúry úplnou raritou. Leyendecker pri návrhu použil motív švajčiarskeho roľníckeho domu z 18. storočia, ktorý sa v tom čase použil aj na vile v rakúskom horskom mestečku Semmering,” približuje historik umenia Maroš Semančík.

Rovnako zaujímavá bola postava stavbyvedúceho zámočku. Bol ním Karel Líman, rodák z Mladej Boleslavi. Líman sa neskôr preslávil ako dvorný architekt rumunského kráľa Karola I., pre ktorého dokončoval rozprávkový palác Peleş. Je autorom tiež menšieho zámku Pelişor a rekonštruoval slávny hrad Bran, ktorý verejnosť pozná ako “Draculov hrad“ z filmov.

Dračí štýl zo severu Európy

Zámoček v Tatranskej Javorine slúžil ako reprezentatívne sídlo pre knieža aj jeho hostí počas slávnych poľovačiek, ktorým knieža Hohenlohe holdoval. A že bolo čo loviť! Pán Javoriny investoval enormné sumy do dovozu rôznej exotickej zveri – lacnejšie preňho bolo doviezť americké bizóny ako zubry z neďalekého cárskeho Ruska, ale v revíri sa preháňali aj kaukazské jelene či iné druhy divej zvery, ktoré pôvodne vo Vysokých Tatrách nikdy nežili.

(Článok pokračuje pod obrázkom)

Poľovnícky zámoček kniežaťa Hohenlohe v Tatranskej Kotline.
Zdroj: Súkromná zbierka Maroša Semančíka

Zámoček v Javorine stojí dodnes a návštevníkov očaruje svojou účelnou krásou a dokonalým zasadením do horského prostredia. Kým Tatranskej Javorine história priala, lovecký dom v Tatranskej Kotline mal smutnejší osud. Knieža Hohenlohe rád poľoval so svojím blízkym priateľom, nemeckým cisárom Viliamom II. Cisár mal vo svojom poľovníckom revíri Rominten (pozn. red. – dnes v Kaliningradskej oblasti patriacej k Ruskej federácii) vilu postavenú v takzvanom dračom štýle.

Tento štýl ako prejav nórskej národnej architektúry sa inšpiroval stredovekými drevenými kostolíkmi a výzdobou, ktorá sa používala aj na vikingských lodiach. Vyrezávané dračie hlavy na strechách mali pôvodne ochrannú funkciu – odháňali zlých duchov.

Smutný koniec ikonickej stavby

Kniežaťu sa tento severský štýl tak zapáčil, že si veľmi podobný lovecký dom nechal postaviť expresne rýchlo za tri mesiace aj v Tatranskej Kotline, hneď pod cestou smerom na Lendak. Výsledkom bola fascinujúca drevená stavba s prvkami vikingskej mytológie priamo na úpätí Vysokých Tatier.

Prečítajte si tiež:

Lovecký dom prežil monarchiu, svetové vojny aj zmenu režimu v roku 1948. Neskôr slúžil ako škola v prírode. Jeho osud sa však naplnil začiatkom 80. rokoch 20. storočia. „Pri rekonštrukcii budovy neopatrní pracovníci opaľovali horákom starú farbu na zrubovej budove. Unikátna drevená stavba sa vznietila a vyhorela,” spresňuje Maroš Semančík. Dnes na mieste, kde kedysi stál architektúrou výnimočný „dračí zámoček“, nájdete len sotva viditeľné kamenné základy pri ceste do Lendaka.

Príbeh dvoch stavieb kniežaťa Christiana Hohenlohe ukazuje dve tváre architektonického dedičstva Tatier. Na jednej strane stojí zámoček v Tatranskej Javorine ako živý dôkaz citlivého prepojenia svetovej architektúry s tatranskou prírodou. Príbeh z Tatranskej Kotliny naopak varuje, ako ľahko a nenávratne môžeme kvôli chvíľkovej nepozornosti prísť o klenoty, ktoré sa stavali s víziou na celé storočia.